Ekonóm Vitkovič: Slovensko je ekonomicky prehriate

8. 1. 2018 0:00

ROZHOVOR Slováci odchádzajú za prácou do zahraničia z pocitu neexistencie právneho štátu a nerovných príležitostí. Druhým dôvodom je podľa ekonóma Mariána Vitkoviča absolútny bordel vo verejných sektoroch. V druhej časti rozhovoru pre Parlamentné listy varuje: „Ide o to, či dokážeme začať vytvárať podmienky pre kvalifikované a dobre zaplatené pracovné miesta. Ak to robiť nebudeme, o to viac sa nám toho nabalí do budúcnosti a ostaneme s holou riťou.“

Ekonóm Vitkovič: Slovensko je ekonomicky prehriate
Foto: ReproFoto: Facebook/Marián Vitkovič
Popis: Marián Vitkovič, ekonóm
Súhlasíte s vyjadrením ministra Kažimíra, že slovenskej ekonomike sa bude dariť aj v budúcnosti, a to najmä vďaka investíciám v automobilovom priemysle a technologickým inováciám? Ako dlho sa nám ešte bude vyplácať byť montážnou dielňou pre zahraničie?  
 
Bude sa to Slovensku vyplácať, kým na výrobu, ktorú máme, dokážeme nadviazať predvstupové fázy a ďalšie nadväzujúce na to, ak sa sem niekomu oplatí premiestniť ešte ďalšiu fázu automobilovej výroby. U nás vidím dosť veľké rezervy napríklad v chemickom priemysle, ktorý úplne zbytočne zakrpatel. V drevárskom priemysle je to podobné. Drevo sa vozí zbytočne hore-dole. Rezervy vidím aj v takých odvetviach, ako je hutníctvo a podobne, ale podľa môjho názoru dokážeme ísť samospádom zopár rokov, pretože je tu nainvestované a investície jednoducho neodídu zo dňa na deň. Keby sa prepúšťalo, tak sa prepúšťa dávkovo a prepúšťa sa vtedy, keď dôjde skutočne k nejakej globálnej krízovej situácii, ako je recesia, a trhy sú vyplašené. Momentálne to tak nie je. Európa sa, paradoxne, a to je aj zásluha chaotickej politiky Donalda Trumpa, priemyselne aj z hľadiska teritoriálneho dovozu, vývozu a vstupov dokázala oprášiť a skonsolidovať za uplynulých 4 až 5 rokov. Samozrejme, tomu pomáha expanzívna politika Európskej centrálnej banky. Uvidíme, čo sa stane, keď sa to začne reálne meniť, ale to tak skoro nepredpokladám, lebo by to mohlo viesť k náhlym prekvapeniam hysterickej povahy. Tak totiž zvyknú trhy reagovať. Česká republika je na tom z nášho regiónu najlepšie. Tam by Česi dokázali ísť ešte aj s oveľa silnejšou korunou pár rokov samospádom. 
 
Základná vec však, každopádne, je, že všade je málo ľudí a mzdy budú musieť ísť hore. Ak platy porastú, tak určite nie z veľkých kecov o daňových úľavách pre najmenej zarábajúcich a podobne. Dajte ľuďom slušné platy za to, čo robia. Samozrejme, keď neviete, kde ušetriť, tak si pre mňa za mňa znižujte dane tým, že nebudete kradnúť a financovať sprostosti z verejných financií a nebudete robiť duplicitne to isté. Pokojne by sa mohol každý jeden rezort uskromniť na hlúpostiach, ktoré financuje, aj dnes. Môžu začať zmluvami pre externých právnikov. 
 
Slovenská ekonomika je teda podľa vás v bezpečí na nasledujúce roky aj v prípade problémov?
 
Aj keby sa čokoľvek konjunkturálne zhoršilo, lebo ja nie som taký optimista, ako je minister financií, tak ekonomika pôjde samospádom ešte nejaký čas. Do volieb sa to ešte „pregúľa“, pokiaľ nedôjde ku globálnej otvorenej finančnej kríze, čo nie je vylúčené. Technologicky sa ekonomiky nemusia báť automobilového priemyslu, strojárstva ani ničoho. Ide o to, či dokážeme teraz hneď začať vytvárať podmienky pre kvalifikované a dobre zaplatené pracovné miesta. Napríklad aj v spolupráci s korporáciami, ktoré sa dokážu udržať konkurencieschopné na svetovom trhu. Ak to robiť nebudeme, o to viac sa nám toho nabalí do budúcnosti a ostaneme s holou riťou aj s penzistami a podobne, ktorých musíme zo zákona financovať. Sme na bode, kde rozmýšľame, čo bude ďalej, ale bol by som veľmi rád, keby sa v tom prestala „objavovať teplá voda“ a prestali už kadejaké politické vtípky navzájom.
 
Využíva Slovensko naplno svoj ekonomický potenciál? 
 
Slovensko je podľa mňa už „ekonomicky prehriate“ a jasným znakom toho je, že ľudí je nedostatok všade. Už nejde len o priemysel alebo dovoz pracovníkov do Samsungu. Pomaly, ale isto nebudú ani ľudia, ktorí by pracovali v rýchlom občerstvení. Ľudia sa stali kritickejšími aj voči mzdovej úrovni, pretože majú otvorené hranice a môžu si stále povedať, že o 400 až 600 eur lepšie dokážu zarobiť aj dosť blízko od Slovenska. Tento vyšší plat ľuďom stojí za to, aby sa nestarali o blaho slovenskej ekonomiky, keďže vlády sa, koniec koncov, dlhé roky nestarali o ich blaho. Principiálne sa na dnešných kapacitách už nedá robiť ďalej a obrovské investície neprídu, ak zistia, že napríklad na západnom Slovensku už nemajú voľných ľudí. Treba robiť to, čo vieme, aj za cenu vyšších miezd a vyšších marží, a hlavne treba okamžite začať investovať do reálneho, zásadne zmeneného školstva. Odstrihnúť zbytočné výdavky z rozpočtu a je jedno, či už je to veda, výskum alebo čokoľvek. Pokiaľ to nefunguje a nemá to elementárny prínos tiež pre iné odvetvia, a tak aj pre celú ekonomiku, tak to netreba robiť. Netreba si robiť ani ilúzie, že sem dovezieme geniálnych (zahraničných) vedcov a niečo sa stane. Nestane sa vôbec nič. Budú tu sedieť a to je tak všetko. 
 
Nemám rád slovo inovácie, lebo inovácie robia reálni podnikatelia každý deň. Tí, ktorí len čakajú na to, kedy ukradnú eurofondy, aj tak nikdy nebudú robiť trhom preverené inovácie. Treba preto prestať trepať tieto frázy z Bruselu a trošku viac sa začať orientovať na to, čo hovoria ľudia z praxe, čo hovorí sedliacky rozum a čo priniesli veci overené z praxe.  
 
Je to všetko, čo ste spomínali, jedným z dôvodov, prečo každý rok zo Slovenska odchádza približne 10 000 ľudí do zahraničia, a to aj napriek tomu, že sa ekonomike darí? 
 
Áno, je to určite jeden z tých dôvodov. Sú tu podľa mňa dva základné dôvody. Pocit reálnej neexistencie právneho štátu a nerovných príležitostí hlavne vo vzťahu k verejným funkciám, financiám a podobne, pretože to je všetko verejné a každý povie, že ho to zaujíma, pretože sa ho to týka ako občana. Druhý dôvod je absolútny bordel, pokiaľ ide o verejné sektory, sektory ako školstvo, zdravotníctvo, financovanie infraštruktúry, fungovanie ÚRSO atď. To je všetko, čo pre absolútne hlúposti, subjektivistickú politiku a „bulharské konštanty“ desaťročia nerobíme správne. Nediskutujeme o tom a každý si myslí, že keď sa po niečiom chrbte vyškriabe do parlamentnej lavice, tak si môže kvákať, čo chce, a toto je zlé. Tu vidím ten problém. 
 
Ako vnímate súčasné politické dianie na Slovensku?
 
Posledného pol, štvrť roka slovenskú politiku ani nevnímam, pretože neviem, čo by som na nej obsahovo vnímal. Otvoriť si dnes akékoľvek slovenské médiá je absolútna strata času. Mňa nezaujíma, či Kiska niekoho vyznamená alebo nevyznamená, a myslím si, že toto je na Slovensku pocit mnohých, a najmä nevoličov alebo tých, ktorí sa nimi stanú. Krajina nemá impulz. Na jednej strane sa vláda chváli makroekonomickými úspechmi. Na druhej strane zase opozícia všetko „zhovaďuje“. 
 
Sú to podľa vás spory, ktoré nič neriešia? 
 
Áno, ja tomu hovorím „obsadenie perfektných flekov ničím“. Jednoducho nepotrebujem 55 opakovaných odvolávaní ministrov, keď viem, že odvolaní jednoducho nebudú. Navyše opozícia nedokázala kauzy, ktoré sa jej ponúkali dotiahnuť do konca. Pre mňa je to záhada, že niektoré nedokázala dotiahnuť. Keby trošku poklikali na Google a pohli rozumom, tak by na to prišli, ale to je zbytočné komentovať. Podľa mňa je to hra. Hra tých, ktorí sú na vrchole spoločenskej pyramídy a v podstate im to vyhovuje. Teraz sme mali 25. výročie vzniku SR a prečítal som si toľko „mytológie“ v spomienkach poniektorých a pripadal som si, že som býval v tom čase asi niekde úplne inde. My sme, žiaľ, v súčasnosti vytvorili svet totálnych „mytológií“, a nie je to len slovenská, ale aj európska a americká špecialita. Svet mytológií, v ktorom nevidno pravdu, a potom si bežný človek, ktorý ešte nestratil rozum, hovorí: „Nie je toto nejaké divadlo alebo 850-krát prežutý seriál podľa nejakého formátu, ktorý sme doviezli?“ 
 
Toto podľa mňa začína ľudí štvať omnoho viac alebo minimálne rovnako ako reálne sociálne problémy a rozdiely, ktoré sú stále tu, a krajina je dosť vyčerpaná. Najmä ľudia, tým, čím si prešli, tiež nemajú každý deň silu sa reštartovať. 
 
Ako treba podľa vás riešiť regionálne rozdiely na Slovensku a ako zabrániť odchodu ľudí za prácou do cudziny? 
 
Podľa údajov NBS sa v porovnaní s uplynulými rokmi znižuje efektivita výnosov v tom, kde sme boli konkurencieschopní. To znamená, že sa znižuje efektivita a konkurencieschopnosť zahraničného tovarového obchodu, ale aj dopravy, ktorá vždy bola pozitívna. Naše kamióny boli v minulosti vždy lacnejšie a brázdili Európu, čomu sa dnes členské štáty bránia. Znižuje sa celkovo výkon. Je to globálny jav, ktorý súvisí s globálnou konkurenciou a s pritvrdením podmienok, ktoré vedú k nízkym maržiam. Stále mám však pocit, že niektorí tu nechápu, že by mali uvažovať dlhodobo. V každej profesii, na ktorú sa pozriete do Rakúska alebo už aj do Českej republiky, máte v porovnaní so Slovenskom rozdiel medzi mesačnými mzdami. V technických profesiách je to najmenej o 500 až 600 eur viac ako u nás. Ak sa tento rozdiel nezačne znižovať, tak ľudia budú odchádzať. To je logické. Navyše v týchto krajinách fungujú ľudia v trošku právnejších štátoch. 
 
Ďalší problém je, že regionálne rozdiely sa neznížia, pokiaľ sa neurobia systémové infraštruktúrne projekty. Nepotrebujeme kecať o tom, či štruktúra výroby, zamestnanosti a pracovných síl v okrese Lučenec je voči Bratislave slabá alebo či v Sobranciach je to ešte horšie. Musíme uvažovať dlhodobo. Tieto regióny nikdy nenabehnú na nič, keď ich necháme diferencovane vnútroekonomicky zaostávať za tým, čo cicia zdroje a kvalifikované pracovné sily. Toto je úlohou zámernej politiky vlády a nie úlohou nejakých neoklasických ekonomických prepočtov, ktoré hovoria, že dnes sa to neoplatí. Nájdem 500 dôvodov, prečo sa to neoplatí, ale musí sa to oplatiť pre budúcnosť, pretože rozdiely budú ešte väčšie, bude to pretrvávať a tie javy vnútornej diferenciácie, rozpadu niektorých regiónov, totálneho vyľudnenia a aj politickej nestability budú nasledovať. 
 
Pomohlo by okrem zvyšovania platov lepšie prepojenie zamestnávateľov so školami?
 
Pokusy niektorých zamestnávateľov, ktorí investujú do učilíšť a stredných škôl v širokej škále, sú nekoordinované a nejde už len o technicko-robotnícke profesie, ktoré majú nedostatok kvalifikovaných uchádzačov o prácu. Súvisia s tým aj jazykové kurzy, zahraničné stáže, spolupráce s univerzitami atď. 
 
Nemalo by byť teda prepojenie zamestnávateľov so vzdelávaním viac koordinované? 
 
Malo, ale táto vláda môže urobiť len jednu totálnu sprostosť napriek tomu, že je to taká vláda, aká je. Tou sprostosťou je, ak vláda konečne jasne a verejne neukáže aj tomu najjednoduchšiemu voličovi, že totálne skončila s korupciou. Pretože toto potom zamestnáva celú verejnú debatu. Samozrejme, že premiér ani predseda žiadnej strany nemôže ustrážiť všetkých, ale toto treba jasne ukázať. To nie je ani také zložité, ak by sa chcelo. Koniec koncov, nahrabané už majú všetci dosť, a to nemyslím len táto vláda. 
 
Ak nezredukujeme školský systém, univerzity, habilitácie a titulovanie ľudí dínom-dánom bez kvality a nevrátime sa k základom, pri ktorých sa treba učiť spočiatku všetko, tak jednoducho táto krajina skrachuje. Pôjde nejaký čas samospádom, ale o istý čas skrachuje. Slovenská ekonomika pôjde samospádom aj čisto konkurenčne a to bude problém napriek tomu, že tu máme zahraničné podniky, investície atď. Na to, čo tu máme na stredných technológiách, treba, či už cez domáce korporácie alebo aj zahraničné subsídiá (príspevky), nadviazať vyššie technológie. Ale logicky k tým odvetviam, typom výrob alebo štruktúram, ktoré sú tak či onak globálne konkurencieschopné, lebo sú to dodávatelia alebo priamo výrobcovia svetových koncernov. Také elektromobily alebo autá na dieselový pohon budú konkurencieschopné aj o 10 či 15 rokov a tam treba dostať ľudí aj s lepšími platmi. Musia však prejsť tvrdým prírodovedeckým, matematickým, technologickým aj jazykovým vzdelaním od základnej školy. Jednoducho musíme rozbiť predstavu, že každý bude kecať a každý sa bude len snažiť dosiahnuť maximum titulov bez reálneho obsahu.  
 
Ako by sa teda malo podľa vás zmeniť vzdelávanie, aby lepšie pripravilo ľudí na prácu?
 
Vezmite si, ako školstvo štrukturálne a obsahovo fungovalo pred rokom 1989. Keď si odmyslíte kadejaké ideologické balasty, tak sa k tomu môžete vrátiť a nech si pod tým každý predstavuje, čo chce, ale ja som tým prešiel a som za to šťastný. Dnes nemáte čo vymýšľať. Toto ale nikto neurobí, pretože každý chce byť riaditeľom školy, šéf krajskej správy atď. Niečo patrí pod VÚC (stredné školy), niečo patrí pod štát, niečo pod obce, niečo pod cirkvi a nikde nie sú peniaze. Toto je absolútne nanič. Toto sa podobne ako zdravotníctvo pre teatrálne politické hry vôbec nerieši. Nie je to o tom, že budete mať na nejakom ministerstve 15 inštitútov. Je to o tom, že treba použiť nielen „sedliacky rozum“, ale aj kvalifikovaný postup, ktorý je, koniec koncov, vo svete už dávno dostupný aj so skúsenosťami z praxe. Samozrejme, že ak je ekonomika silná v nejakých odvetviach, tak je rozumné, a pochopili by to aj v Afriky, že štát nejakým spôsobom podporuje, zjednocuje a riadi výchovu a vzdelávanie ľudí, ktorí nastúpia po tých, čo odídu.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Toto trasie Nemeckom, Merkelová mlčí. Hlas ľudu sa mení. Marian Kechlibar vysvetľuje prečo

11:51 Toto trasie Nemeckom, Merkelová mlčí. Hlas ľudu sa mení. Marian Kechlibar vysvetľuje prečo

SÚVISLOSTI MARIANA KECHLIBARA Voľby v malom vidieckom štáte Durínsko majú potenciál zamávať celou ne…