Ekonóm Kohout: Budúci rok nebude pohodový. Sankcie proti Rusku? Ide o niečo iné, než nám hovoria

25.12.2018 0:00

ROZHOVOR Uznávaný český ekonóm Pavel Kohout s prezidentom Milošom Zemanom súhlasí napríklad v podpore Izraela, ale jeho obdiv k Rusku a k Číne nechápe. „Rusko funguje do značnej miery ako obnovený a trochu reformovaný cársky režim. Čína je iná vec. Jej ekonomika očividne prosperuje, síce na dlh, ale obyvateľom sa darí lepšie. Čínska špionáž a krádeže západných technológií však predstavujú skutočne riziko pre Európu aj pre Ameriku. Na Čínu by sme si mali dávať pozor, pretože na rozdiel od Ruska predstavuje skutočné riziko. A pokiaľ ide o čínske investície, žiadna krajina na svete ešte nezbohatla z čínskych investícií. Nech si ich Čína pokojne nechá,“ vyhlásil predný ekonóm, ktorý bol členom Národnej ekonomickej rady vlády (NERV) a radil niekoľkým ministrom financií aj vládam.

Ekonóm Kohout: Budúci rok nebude pohodový. Sankcie proti Rusku? Ide o niečo iné, než nám hovoria
Foto: Daniela Černá
Popis: Ekonóm Pavel Kohout

Britská premiérka Mayová čelí veľkému tlaku, musela doma odložiť hlasovanie o dohode s Európskou úniou o brexite z obavy, že by neprešla, a snaží sa ešte ex post dohodnúť nové podmienky, na čo už predstavitelia EÚ nechcú pristúpiť. Ako vidíte budúcnosť, keď dohoda neprejde a uskutoční sa tzv. tvrdý brexit? Aké to bude mať podľa vás dôsledky pre Veľkú Britániu, Európsku úniu a Českú republiku?

Nie som prorok, neviem, ako sa brexit nakoniec skončí. V prípade tvrdého brexitu pôjde, samozrejme, o krátkodobý ekonomický šok, ale Británia ho vydrží. Tento národ vydržal už oveľa ťažšie skúšky a vždy obstál.

Mám väčšie starosti o zvyšok Európskej únie. Do jej vedenia sa dostali fanatickí centralisti túžiaci po jednotnej európskej vláde. Títo centralisti majú navyše silné socialistické tendencie. História nás však učí, že centralizácia vedie k zložitosti, zložitosť má za následok vnútorné pnutie a tieto vnútorné spory spôsobujú zánik. Socialistické prerozdeľovanie navyše vedie k nehospodárnosti, zaostávaniu a neriešiteľným problémom vo financiách a v hospodárstve vôbec.

Británia toto všetko zažila: budovanie impéria, spory vnútri tohto impéria, po roku 1945 jeho následný rozpad. Zažila aj znárodňovanie, obdobie vysokých daní, cenovej regulácie a podobných socialistických vymožeností. Briti zažili dokonca aj valutové prídely na cesty do zahraničia, nazývali sa „vacation allowances“. Na cesty do zahraničia si počas 60. a 70. rokov smeli meniť maximálne 50 libier ročne, sumy boli zapisované, podobne ako u nás za komunistov, do cestovných pasov.

Až Margaret Thatcherová opäť postavila Britániu na nohy, privatizovala priemysel, zrušila devízové prídely a znížila dane na rozumné hodnoty. Britské zoštátnené automobilky sa po privatizácii dostali do rúk Nemcov a ďalších cudzincov – to je príbeh, ktorý veľmi dobre poznáme, a preto máme rovnako ako Briti veľmi rezervovaný postoj k socializmu. Aj k impériám, ktoré sme na našom území zažili počas 20. storočia dohromady tri vrátane ich rozpadov.

Moja najväčšia obava sa teda netýka Británie, ale kontinentu. Ak ho po brexite ovládnu nadšení budovatelia socialistického impéria s ohňom v srdci a leskom v očiach, máme sa na čo tešiť.

Britská premiérka Theresa Mayová

Britská premiérka Theresa Mayová  Zdroj: TASR

Čo by podľa vás pre ČR znamenalo, keby v krajine vyhrali hlasy, ktoré takisto volajú po odchode z EÚ? Nie je pre Česko situácia VB dostatočne odstrašujúcim príkladom?

Zatiaľ a v akomkoľvek dohľadnom čase u nás neexistuje reálna politická strana, ktorá presadzuje odchod z EÚ. Aká bude situácia o päť, desať, pätnásť rokov, to ešte len uvidíme.

Európa aj Česká republika zažívajú už niekoľko rokov priaznivú ekonomickú situáciu. Ale aj ekonomickí laici vedia, že po priaznivom ekonomickom období prichádza ekonomická stagnácia, prepad alebo dokonca kríza. Je dôvod sa báť? A je na takú situáciu Česká republika pripravená? Prípadne kedy sa dá taký obrat čakať?

Áno, veľmi správne pozorovanie. Zatiaľ je akákoľvek panika zbytočná. Koniec koncov panika je zbytočná za všetkých okolností. Avšak rastúci počet indikátorov smeruje k spomaleniu hospodárskeho rastu v Európe, takže rok 2019 asi nebude taký pohodový ako ten, ktorý sa práve končí. Nikto však nedokáže predpovedať hospodárske recesie, nebudem preto nič predstierať a pokojne poviem, že neviem presne. My ekonómovia vidíme len indikátory. Predpovede robia len šarlatáni.

A ako sa na recesiu pripraviť? Odporučil by som mať niečo v rezerve, ak nemáte. Starať sa o svoje úspory a investície, ak ich máte. Nikto vám k tomu asi nepovie žiadnu skutočne hlbokú múdrosť.

Kritikom Miloša Zemana okrem iného prekáža prezidentov postoj k protiruským sankciám. Česká hlava štátu tvrdí, že sú zbytočné a treba ich zrušiť. Ale k sankciám pristúpili Spojené štáty americké aj Európska únia pre ruskú anexiu Krymu a zasahovanie Ruska do bojov na východe Ukrajiny, ich zrušenie podmienili dodržiavaním minských dohôd. Dohody sa nielenže nedodržiavajú, ale Rusko ešte vyvolalo ďalší konflikt s Ukrajinou v Kerčskom prielive, zadržalo ukrajinské lode a námorníkov. Ak nie sú sankcie účinné, nemala by Európska únia pristúpiť k účinnejším prostriedkom? Alebo vina Ruska v poslednom konflikte nie je taká jednoznačná?

Sankcie sa posunuli do inej roviny. Nikto už asi seriózne nečaká, že Rusko vráti Krym. Rovnako by sme mohli čakať, až Nemecko vráti Lužicu alebo až Poľsko vráti Kladsko. Teda márne. Ak nebudú chcieť obyvatelia Krymu návrat k Ukrajine do tej miery, že sa budú búriť proti Rusku, nič sa nestane. A o nejakej vzbure nie je ani chýru, ani slychu.

Ale sankcie ako nástroj ekonomickej diplomacie sú iná vec. Spojené štáty sa ich prostredníctvom snažia presadiť, aby Európa dovážala americký zemný plyn namiesto ruského. EÚ síce nejaké sankcie realizuje, ale nespadá do nich spolupráca na plynovode Nord Stream – teda jediná záležitosť, kde by sankcie mohli Rusko naozaj bolieť. Teraz je vo výstavbe Nord Stream 2. Potrubie sa kladie na dno Baltského mora, aby bolo možné obísť Ukrajinu. Keby Západ naozaj chcel, aby boli sankcie účinné, tento projekt by bol zastavený. Ale nie je. To vypovedá o prioritách. A o pokrytectve.

Mimochodom, nie som fanúšik Ruska ani Ukrajiny. Vzájomné spory týchto krajín by sa mali riešiť medzi nimi samotnými. Fakt, že Ukrajina je zoslabnutá korupciou a trvalo mizernou vládou, z nej ešte nerobí spojenca Západu. A Rusko je Rusko, nerobím si ilúzie.

Proruské postoje vedú k obviňovaniu prezidenta Miloša Zemana, že nepresadzuje záujmy Českej republiky, ale Ruska a Číny, niektorí politici dokonca hovoria o vlastizrade a nutnosti začať v Senáte proces vedúci k odvolaniu prezidenta. Ako tieto snahy vnímate?

So Zemanom súhlasím v jednotlivostiach, ako napríklad v podpore Izraela, ale jeho obdiv k Rusku a k Číne nechápem. Rusko funguje do značnej miery ako obnovený a trochu reformovaný cársky režim. Boli aj oveľa horšie režimy, iste, ale netvrdil by som, že ten Putinov je nejako skvelý.

Čína je iná vec. Jej ekonomika očividne prosperuje, síce na dlh, ale obyvateľom sa darí lepšie. Ako sa to skončí, nikto nevie, ale zatiaľ Čína budí rešpekt. Čínsky štát je však najbližšie dystopickým sci-fi víziám o totalitnom Veľkom bratovi, ktorý pomocou modernej techniky špehuje svojich ľudí kedykoľvek a kdekoľvek. Ba čo horšie, čínska špionáž a krádeže západných technológií predstavujú skutočne riziko pre Európu aj pre Ameriku. Na Čínu by sme si mali dávať pozor, pretože na rozdiel od Ruska predstavuje skutočné riziko. A pokiaľ ide o čínske investície, žiadna krajina na svete ešte nezbohatla z čínskych investícií. Nech si ich Čína pokojne nechá.

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching Zdroj: TASR

Je Miloš Zeman podľa vás ešte schopný vykonávať svoj úrad v prospech Českej republiky?

Prečo by nebol? Má isté zdravotné problémy, ale F. D. Roosevelt bol na vozíčku a riadil Ameriku v období vojny. Že sa Zeman mnohým nepáči, ešte neznamená, že nie je schopný vykonávať úrad.

Ako sa podľa vás posunula situácia v roku 2018? K lepšiemu alebo horšiemu?

Nevidím žiadnu zásadnú zmenu situácie v Česku. V Európskej únii možno pozorovať rastúci trend k centralizmu a socializmu, ale to nie je nič nové. V Taliansku zvíťazila antiimigračná politika a ukazuje sa, že je to niečo, na čo voliči skutočne reagujú a po čom túžia. Pozoruhodné sú nedávne udalosti vo Francúzsku, ktoré ukazujú, že sociálny štát narazil na svoje hranice – už nie je čo rozdávať, aby bol ľud pokojnejší, leda za cenu ďalšieho zadlžovania. Francúzsko je príkladom krajiny, kde mohutné prostriedky spotrebovávané sociálnym štátom chýbajú na zaistenie základných úloh štátu, teda zaistenie bezpečnosti.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Libuše Frantová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mayovú by tromfol len ten, čo nás predal Hitlerovi. Benjamin Kuras opísal chaos v milovanej Británii

0:00 Mayovú by tromfol len ten, čo nás predal Hitlerovi. Benjamin Kuras opísal chaos v milovanej Británii

ROZHOVOR Spisovateľ, autor mnohých divadelných hier a hlasný euroskeptik Benjamin Kuras sa v rozhovo…