Ekonóm Ižip: V bratislavskej bubline vidia svet inak. Stredná vrstva nám vymiera, máme najradikálnejšiu situáciu od konca druhej svetovej vojny

27.3.2018 0:01

ROZHOVOR "Pokiaľ žijete v bratislavskej bubline, vidíte svet inak, ako ho vidí veľká časť slovenskej populácie. Pretože pokiaľ ľudia žijú z niekoľkých stoviek eur na mesiac, tak len veľmi ťažko budú podporovať väčšie zmeny v sociálnej politike. A to je aj problémom mnohých pravicových strán, že chcú spraviť zmeny, pri ktorých sa mnohí ľudia obávajú, že by sa ich mohli dotknúť oveľa viac negatívne ako pozitívne," prízvukuje ekonóm Ronald Ižip zo spoločnosti Trim Broker.

Ekonóm Ižip: V bratislavskej bubline vidia svet inak. Stredná vrstva nám vymiera, máme najradikálnejšiu situáciu od konca druhej svetovej vojny
Foto: archív Ronalda Ižipa
Popis: Ronald Ižip
Ovplyvní nedávna politická rošáda v koaličnej vláde Slovensko aj ekonomicky? 
 
Slovensko je momentálne zakomponované v pomerne silných finančných štruktúrach eurozóny, nemá prakticky žiaden kapitálový trh, dlhopisy sa obchodujú so záporným výnosom a keď vezmeme do úvahy to, ako máme nastavené fiškálne pravidlá, Slovensko je investormi vnímané ako bezpečné. Pokiaľ nedôjde ku generálnym štrajkom či násiliu, ktoré by mohli ochromiť ekonomický život, tak je veľmi nepravdepodobné, že politická kríza bude viesť k ekonomickej či finančnej kríze. Nevidím zatiaľ žiaden veľký dôvod pre obavy. 
 
Naznačili ste, že výmena vlády nemá vplyv na ekonomiku, ale expremiér Mikuláš Dzurinda v nedávnom komentári na portáli Politico.com napísal, že „Slovensko je znova čiernou dierou Európy“ a Peter Pellgerini sa hneď po vymenovaní posťažoval, že bude trvať, kým vysvetlí v zahraničí, že sme úspešná krajina. Je teda Slovensko ekonomicky skutočne úspešné alebo sa len vezie na vlne momentálneho celosvetového rastu? 
 
Či je Slovensko ekonomicky úspešné alebo nie, na to si ešte počkajme. Z ekonomického hľadiska sú parametre momentálne slušné, ale keď ich porovnáme s ostatnými krajinami, ako je Poľsko, Česká republika či Maďarsko, tak je na tom Slovensko horšie. Či chceme, alebo nechceme, tak Slovensko je na chvoste krajín V4 a to je tá krutá realita, ktorú vládni politici ignorujú. Žiaľ, realita je horšia ako PR vlády. Ekonomika rastie, pretože vidíme rok a pol veľký globálny boom, ktorý sa týka aj Európy, no nepatríme medzi krajiny, ktoré by z toho ťažili najviac. Naopak, sme niekde v strede európskeho priemeru medzi krajinami, ktoré na tom síce nie sú úplne najhoršie, ale ani zďaleka nie najlepšie. To, že sme kedysi veľmi rýchlo rástli, je už dávna história. 
 
Takže Slovensko po ekonomickej stránke podľa vás síce rastie, ale mohlo by rásť ešte rýchlejšie? 
 
Slovensko má celkom určite priestor na to, aby bolo zaujímavejšou krajinou, ale nie je všetko iba o ekonomickom raste. To, čo je podstatné, sú reálne mzdy obyvateľstva a tie viac menej stagnujú a sú kompenzované iba vyšším dlhom domácností. Zásadný problém na Slovensku je, že sa netvorí stredná vrstva obyvateľstva, ktorá je ťahúňom ekonomiky. Naopak pod vplyvom politík, ktoré zavádza Smer, slovenská stredná vrstva vymiera skôr, ako by sa rozširovala. Z tohto hľadiska je to aj politicky negatívne, pretože stredná vrstva zabezpečuje stabilitu. To, ako vyzerajú predvolebné prieskumy, len ukazuje, že v krajine je stále veľké napätie a je radikalizovaná. Dôvodom je stále narastajúci rozdiel medzi tou najchudobnejšou a tou najbohatšou vrstvou. Z pohľadu životnej úrovne obyvateľstva sa situácia radikalizuje a práve podpora extrémistických strán je toho dôkazom. 
 
V spomínanom prieskume je vidieť, že Smer-SD stratil takmer päť percent a získala napr. strana ĽSNS. Je toto náznak radikalizmu, ktorý ste spomínali?
 
Určite áno. Je to ďalší dôkaz toho, že aj kvázi stredové strany strácajú popularitu. No nie je to problém Slovenska, ale globálny. Stačí sa pozrieť na výsledky volieb v Taliansku. Je jednoducho vidieť, že populistické strany získali väčšinu a to je nevídaná vec. Aj keď sa pozrieme na globálnu politickú scénu, zistíme, že nikdy od druhej svetovej vojny neboli populistické strany v takej obľube, ako sú momentálne.
 
To znamená, že máme najradikálnejšiu politickú situáciu od konca druhej svetovej vojny. Problém sa preto nedá paušalizovať len na problém Slovenska. Niečo nie je v poriadku so svetom, s tým, ako funguje svetová ekonomika, ako funguje globalizácia. To je len odraz toho, že problém je oveľa hlbší, ako si veľká väčšina ľudí a, samozrejme, aj politikov, aj ekonómov uvedomuje. 
 
Ako vnímate vývoj politickej situácie na Slovensku po obmene vlády. Je podľa vás výmena premiéra a ministra vnútra riešenie napätia, ktoré vzniklo v spoločnosti po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej? 
 
To, že nastala obmena vlády a prišlo k jej rekonštrukcii, je síce pozitívne, ale nedostatočné. Pretože pokiaľ existuje oprávnená obava, že politické špičky v štáte korumpujú aj predstaviteľov justície, vyšetrovateľov a prokuratúru, tak potom je na mieste otázka, či táto zmena nie je iba zmenou kozmetickou.
 
A práve to je obava mnohých ľudí, ktorí vyšli do ulíc, že smerujeme k stavu, kde pár vyvolených ľudí kontroluje spravodlivosť v štáte. A to je vec absolútne neprijateľná a extrémne nebezpečná. Ak chce byť Slovensko opäť dôveryhodnou krajinou, tak musí mať nové voľby. Tie by vyriešili problém legitimity vlády, ktorá jej momentálne chýba. 
 
Napísali ste, že „ak politickí lídri začnú podporovať konkurenciu vo vnútri vlastných politických strán, tá začne rásť a posúvať aj kvalitu celoslovenskej politiky“. Myslíte si, že s Petrom Pellegrinim, ktorého mnohí vinia z toho, že bude len „bábkou“ v rukách Roberta Fica, príde do slovenskej politiky istá zmena? 
 
Verím, že to tak bude, pretože Peter Pellegrini vyzerá omnoho dôveryhodnejšie než Robert Fico. Pre mňa je to rozhodne vítaná zmena. Musíme si však uvedomiť, že za ním stojí veľká stranícka štruktúra. Ide o mnoho záujmových skupín, ktoré sú v pozadí, a ktoré riadia stranu Smer. Či si oni pripustia zmenu a budú ju chcieť realizovať, to je ťažké povedať a dá sa o tom len špekulovať. V každom prípade slovenská politická scéna potrebuje nové tváre, novú víziu a nové odhodlanie. Prispieť by k tomu mali aj samotní ľudia. 
 
Vo svojom komentári na portáli Aktuality.sk ste napísali, že protesty ukázali polarizáciu spoločnosti medzi generáciami. Nie je však spoločnosť polarizovaná aj inak ako len generačne, keď sú tu stále ľudia, ktorí chcú ďalej protestovať aj po zmene vlády a tiež tí, čo s protestmi nesúhlasia? 
 
Ak ideme aj do histórie, tak slovenská spoločnosť je výrazne rozdelená už od 90. rokov. Najprv Mečiar verzus Dzurinda potom Fico verzus Dzurinda a teraz kvázi Fico verzus opozícia. Politická situácia sa Slovensku je radikalizovaná dlhodobo a je to práve preto, že Slovensko je chudobnou krajinou a sociálne rozdelenou krajinou.
 
Slovensko sa delí na Bratislavu verzus zvyšok krajiny a na sociálne vrstvy. Jedna z nich je chudobná, počíta každé euro a Smer je pre nich garancia, že aspoň to málo, čo majú, im aj ostane. Tá druhá časť sú ľudia zo strednej vrstvy alebo mladí ľudia, ktorí túžia po zmene, lebo vedia, že vláda Smeru nie je spôsob napredovania Slovenska. Je preto veľký problém vytvoriť vládu, ktorá bude zastupovať celé Slovensko. 
 
Je to, čo ste spomenuli, dôvod, prečo na niektorých Slovákov fungujú sociálne balíčky?
 
Áno. Pokiaľ žijete v bratislavskej bubline, vidíte svet inak, ako ho vidí veľká časť slovenskej populácie. Pretože pokiaľ ľudia žijú z niekoľkých stoviek eur na mesiac, tak len veľmi ťažko budú podporovať väčšie zmeny v sociálnej politike. A to aj problémom mnohých pravicových strán, že chcú spraviť zmeny, pri ktorých sa mnohí ľudia obávajú, že by sa ich mohli dotknúť oveľa viac negatívne ako pozitívne. 
 
Čo si myslíte o tom, že piatkové (23. 3.) protesty Za slušné Slovensko v Bratislave organizátori zrušili? 
 
Je to veľká škoda, pretože protesty nabrali dynamiku a mohli zmeniť Slovensko. To, že sa k tomu organizátori postavili takto, je ich výsostné právo a mali by sme ho rešpektovať. Veď títo mladí ľudia začali s protestmi, čo si zaslúži veľké uznanie. Teraz by mal prísť niekto ďalší, čo ich vystrieda.
 
Títo mladí ľudia totiž nemali realistický cieľ. Ich cieľom bolo objektívne vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ale vieme, že tento cieľ si toho vyžaduje oveľa viac ako len výmenu vlády. Pokiaľ je skutočne korupcia na najvyšších miestach, tak prípad nemusí byť nikdy vyšetrený. Verím, že protesty neustanú a obnovia sa, pretože tu ide o oveľa viac ako o výmenu ministra vnútra. Ďalším cieľom protestov by mali byť predčasné voľby. Ľudia musia ukázať politikom, že by sa ich mali báť, nie opačne. 
 
Nezabudlo sa pri všetkej politike tak trochu na to, že hlavným cieľom malo byť nezávislé vyšetrenie vraždy novinára?
 
Podľa posledných medializovaných informácií bola vražda vykonaná veľmi profesionálne. Je pravdepodobné, že vrah bol veľmi dobre zaplatený a vybraný, čo naznačuje, že išlo o politickú vraždu. Ak to tak skutočne bolo, tak existuje len veľmi malá pravdepodobnosť, že prípad bude niekedy objasnený. Nechcem byť zlým prorokom, ale obávam sa, že spolu s rôznymi prešľapmi pri vyšetrovaní pôjde prípad do stratena.
 
Tým hlavným mementom sa však stala ukážka toho, ako nedôveryhodné sú špičky polície či prokuratúry, a ako výrazne previazané sú na politikov. Zmena v spôsobe fungovania týchto orgánov je nutnosťou pre lepšiu budúcnosť Slovenska.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To je to, proti čomu chcem dnes bojovať, vysvetľuje Gašpar. Policajný exprezident je veľmi konkrétny

0:01 To je to, proti čomu chcem dnes bojovať, vysvetľuje Gašpar. Policajný exprezident je veľmi konkrétny

ROZHOVOR Politika ani kandidatúra vo voľbách nie je mojou prioritou, opakuje pre ParlamentnéListy.sk…