Ekonóm Bačišin o prieskumoch verejnej mienky: Ak nie prieskumy, potom ani noviny, a nech sa vypnú sociálne siete

11. 2. 2020 8:04

ROZHOVOR Ovplyvňujú prieskumy verejnej mienky samotnú verejnú mienku? A prečo majú rôzne agentúry rôzne výsledky? Ako sa vlastne vyberajú ľudia do prieskumov? Ekonóm Vladimír Bačišin študoval na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova okrem iného aj výskum a verejnú mienku u zakladateľa ruskej empirickej sociológie Borisa Grušina. A hoci sa venuje najmä ekonomickým témam, nemal problém reagovať pre ParlamentnéListy.sk ani na tému predvolebných prieskumov, ktorú sme viedli viac-menej akademicky. Jeho názor na zákaz prieskumov pred voľbami je však jasný: Ak nie prieskumy, potom ani noviny, a nech sa vypnú sociálne siete.

Ekonóm Bačišin o prieskumoch verejnej mienky: Ak nie prieskumy, potom ani noviny, a nech sa vypnú sociálne siete
Foto: TASR
Popis: Vladimír Bačišin
reklama

Veľa sa diskutuje, či prieskumy verejnej mienky ovplyvňujú správanie sa voličov, a teda majú manipulatívny vplyv na voľby, alebo naopak ide o právo na informácie. Váš pohľad je aký?

Sociológovia vo veľkej sociologickej encyklopédii napísali, že verejná mienka je vyjadrená verejne a ovplyvňuje fungovanie spoločnosti a jej politický systém. Práve verejnosť, verejné vyjadrenie obyvateľstva k aktuálnym otázkam verejného života a vplyv tohto postoja nahlas vyjadreného na vývoj spoločensko-politických vzťahov odráža podstatu verejnej mienky ako osobitnej sociálnej inštitúcie. Verejná mienka je navyše kombináciou mnohých individuálnych názorov na konkrétnu otázku, ktorá má vplyv na skupinu ľudí.

 

Zmenu zákona o zákaze prieskumov pred voľbami, ktorá sa skončila až na Ústavnom súde, a následné politické reakcie tohto problému vnímate ako? 

Diskusia o tom, že výskumy verejnej mienky ovplyvňujú volebné správanie obyvateľov, je neopodstatnená, pokiaľ neexistuje experimentálny výskum, ktorý by to dokázal. Tvrdenia tohto typu sú len osobným názorom ľudí, ktorí nemajú špeciálne poznatky z oblasti sociologického výskumu. Treba poznamenať, že správanie voličov ovplyvňuje akákoľvek zverejnená informácia. Ak vychádzame z tejto myšlienky, tak pred voľbami by nemali vychádzať noviny, bolo by treba vypnúť všetky multimediálne médiá, ale aj sociálne siete.

 

Mnohí ľudia uvažujú, ako sa vlastne vyberajú respondenti do predvolebných ankiet, mnohých sa ešte nikdy nikto nič nepýtal, a preto aj prieskumom nedôverujú. Ako sa vyberajú ľudia oslovení do prieskumov? 

Podstata kvótnej vzorky alebo kvótneho výberu opýtaných, je nasledovná. Štatistický úrad Slovenskej republiky má údaje, koľko je voličov, koľko je z nich mužov, žien, aký majú vek, vzdelanie, kde bývajú, teda v akej veľkosti obce, v meste či na vidieku, v akom kraji či okrese.  Vzorka je zmenšeninou populácie.

 

Takéto prieskumy sa robia buď osobne, alebo  telefonicky.  Ako si však môžeme vysvetliť, že čísla sú v niektorých prieskumoch dosť odlišné?

Verejná mienka je premenlivý jav, ovplyvňujú ju informácie z médií. Preto je prakticky možné, že ak sa zbierajú údaje v rôzne dni, výsledky sú rôzne. Dokonca je možné aj to, že ak by tá istá agentúra zbierala jedny údaje dopoludnia a druhé popoludní, výsledky sa môžu odlišovať. Okrem toho existujú aj štatistické odchýlky, preto niektoré agentúry uvádzajú pásmo, ktorom sa výsledok nachádza. Napríklad politická strana má 10 percent. Výsledok je však od 9,0 do 11 percent. Existuje aj iná možnosť skreslenia. Človek, ktorého sa pýtajú, nechce povedať, koho bude voliť. Môže to byť strana, ktorá je v jeho okolí, alebo vo verejnosti nepopulárna. Preto povie inú politickú stranu. Tomuto efektu sa povie štylizácia.

 

Vy ste výskum a verejnú mienku študovali na univerzite. Vieme sa trošku pozrieť na históriu prieskumov? Z akého obdobia pochádzajú prvé a ako vyzerali?

Predchodcovia výskumu verejnej mienky sú známi už z antiky a neskôr z talianskych  renesančných republík či absolutistických monarchií. Prvý výskum v modernom vnímaní urobil v 1934 roku George Gallup, ktorý založil výskumnú agentúru Americký inštitút verejnej mienky (American Institute of Public Opinion). Prvý raz v histórii sa použili kvótna vzorka  a štandardizovaný rozhovor. V roku 1936 G. Gallup, E. Roper a A. Crossley na základe dopytovania asi 2000 osôb správne predpovedali voľbu F. D. Roosevelta prezidentom USA. Časopis Literary Digest rozoslal viac ako 10 miliónov anketových lístkov a vyhodnotil 2 376 523 získaných odpovedí. Zmýlil sa o 19,3 percenta. G. Gallup použil kvótnu vzorku. Dnes to môže platiť pre internetové výskumy a iné nie vedecké postupy.

 

Vráťme sa do súčasnosti – ako vnímate predvolebnú kampaň na Slovensku?

Súčasná politika je dnes niečím, čo je divadelným predstavením politikov určeným nie pre futbalových, ale predsa fanúšikov. Politická konkurencia tak pripomína zápas niekoľkých mužstiev politikov.

Autor: Lucia  Balichová

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Beňová: Matovič dokazuje, že nebol pripravený na funkciu premiéra. Super, že Rusko a Čína pomáhajú Európe

23:59 Beňová: Matovič dokazuje, že nebol pripravený na funkciu premiéra. Super, že Rusko a Čína pomáhajú Európe

Europoslankyňa Monika Beňová je presvedčená, že Igor Matovič nebol pripravený na funkciu premiéra. „…