EXKLUZÍVNE Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník zabojuje o prezidentské kreslo. Pre PL predstavil svoju víziu

0
Juraj Zábojník (Autor: Archív JZ)
Je pravda, že ste sa rozhodli kandidovať na prezidenta? 
 
Áno, je to pravda. Ak budú zákonom splnené podmienky a občania mi pomôžu vyzbierať podpisy, vyjadria mi podporu, tak idem do toho s plným nasadením a chcem to dotiahnuť do dobrého výsledku. Je však niekedy pravda a musíme to akceptovať, že nie vždy dokážeme robiť správne rozhodnutia a že niekedy to aj skutočne nemusí dopadnúť dobre. Musíme si však uvedomiť, že neúspech nie je protikladom úspechu, ale jeho súčasťou.
 
Prečo ste sa odhodlali na tento krok?
 
Začal som sa touto myšlienkou zaoberať po tom, čo ma na tento krok vyzvali viacerí občania. Myslím si, že ako kandidát mám čo Slovensku ponúknuť. Človek, ktorý sa rozhodne byť prezidentom, by mal byť silnou osobnosťou s bohatými skúsenosťami, ktoré bude využívať pre dobro národa, jeho prosperitu, a predovšetkým pre bezpečnosť občanov tejto krajiny. Mám dlhoročné skúsenosti. Roky som zodpovedal za bezpečnosť najvyšších ústavných činiteľov SR a najvyšších predstaviteľov sveta, ktorí navštívili našu krajinu. Riadil som bezpečnostné opatrenia na najvyššej úrovni a prostredie, v ktorom sa prezident pohybuje, dobre poznám. Takisto i náplň práce mnohých jeho spolupracovníkov, pretože sme pripravovali mnoho spoločných akcií. Mám silnú motiváciu, pretože prioritným poslaním a zároveň výsostnou úlohou prezidenta musí byť bezpečnosť a ochrana záujmov štátu, rodiny, ako aj každého jednotlivého občana našej vlasti s primeranou schopnosťou vnímať konkrétne problémy a potreby bežných ľudí. 
 
Kto vás vyzval?
 
Rôzne skupiny ľudí, či už z bezpečnostného prostredia, v ktorom som strávil podstatnú časť svojho života, ale i z podnikateľského prostredia, pretože som roky pracoval i v tejto oblasti a spoznal som veľké množstvo manažérov, s ktorými som cestoval po svete v rámci podnikateľských misií vedených našimi najvyššími predstaviteľmi štátu. V neposlednom rade sú to ľudia, s ktorými som v kontakte na sociálnych sieťach, ale i ľudia, s ktorými sa v bežnom živote stretávam na ulici a rozprávam sa s nimi. Som im za to nesmierne vďačný a vážim si to.
 
Zaujímavé je, že v minulosti ste slovenského prezidenta a iných štátnych predstaviteľov chránili.
 
Áno. V Úrade ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií som prešiel za tie roky takmer všetkými pozíciami a kariéru som ukončil ako riaditeľ úradu. Tá práca si vyžaduje obrovské nasadenie a neustále uvedomovanie si zodpovednosti. Dostal som sa do vysokých poschodí a zodpovedal som za ľudí, ktorí sú najvýznamnejšími predstaviteľmi v rámci svetových veľmocí. Spoznal som vo svete veľké množstvo ľudí, ktorí projektujú bezpečnostné opatrenia týkajúce sa ochrany politikov, a spolupracoval som s najväčšími špičkami či už tajných služieb, alebo svetových ochraniek, ako sú Secret Service – ochrana amerického prezidenta, Izraelčania, Angličania alebo ruská FSB a mnohí iní. Takmer v každej krajine. To vás vyprofiluje a urobí z vás osobu s určitým stupňom sebadisciplíny, povedal by som, že asi s tým najvyšším.
 
Moji kolegovia vo svete sú na vysokých diplomatických postoch, pretože sú to obyčajne encyklopédie podrobných bezpečnostných návykov a majú v tomto otvorenom priestore dôležité poslanie. Len pre príklad, bulharský premiér Bojko Borisov pracoval v Sofii na takom istom úrade a mnohí iní. 
 
Dnes ste v médiách známy najmä ako bezpečnostný analytik.
 
Bezpečnostným analytikom ma nazývajú už viac ako 20 rokov pracovníci médií, s ktorými som už urobil mnoho rozhovorov. Sú ich za tie roky plné servery. Priznám sa, že niektoré témy neboli jednoduché, ale ja som sa snažil vždy vyjsť v ústrety, naštudovať si veci a potom ísť s tým na javisko (smiech). Myslím si, že istotu vyjadrovať sa k takým vážnym témam, ako je vnútorná či zahraničná bezpečnostná politika, mi dala moja bezpečnostná prax a nahliadnutie aj do 13. komnaty, o ktorej mnohí samozvaní analytici len snívajú. Bol som jedným z najmladších plukovníkov na Slovensku, ak nie najmladším. Mal som 34 rokov. Ale asi to k tej zodpovednosti aj prináležalo.
 
Viete, byť v blízkosti osobnosti, ako je pápež Ján Pavol II., nepohnúť sa od neho na meter, zodpovedať za jeho život, aby to neovplyvnilo dejiny, si vyžaduje určitý stupeň špeciálneho profilovania, ale aj neskutočného postupného vyčerpania. Počas jeho 5-dňového pobytu som mal spánok ako pštros a po jeho odchode z našej krajiny som spal 2 dni vkuse (smiech). Ak to robíte poctivo a netvárite sa, tak to inak ani nemôže dopadnúť. Zoznam potenciálnych šialencov vykonať útok, s ktorých fotografiami sa oboznámite predtým, vás nemôže nechať pokojným. Tak to skrátka funguje odjakživa, ako sa zrodilo dobro a zlo. Takže téma bezpečnostnej politiky ma baví a sem-tam sa snažím podeliť s mojimi poznatkami aj s bezpečnostnými manažérmi v korporátnom sektore. 
 
Táto činnosť asi nebude vašou hlavnou pracovnou náplňou. Čím sa živíte?
 
Po odchode z bezpečnostných štruktúr som prednášal na akademickej pôde, či už na policajnej akadémii, vysokých školách a rôznych vzdelávacích inštitútoch, alebo pôsobil ako lektor pre bankový sektor, strategické podniky a iné. Roky som pracoval v nadnárodnej rakúskej spoločnosti a mal som ako člen vrcholového manažmentu na starosti zahraničné akvizície a marketing. Prešiel som mnoho krajín sveta ako člen podnikateľských misií, ktoré vždy viedol niektorý z našich najvyšších ústavných činiteľov. Prevažne som misie absolvoval s prezidentom, predsedom parlamentu alebo ministrom zahraničných vecí a dominantnými manažérmi slovenského biznisu. Boli to tie najvyspelejšie štáty so silnou ekonomikou a návšteva top firiem, a rokovanie s najvyššími predstaviteľmi týchto obchodných spoločností či už v Japonsku, Šanghaji, alebo v Hongkongu.
 
Za tie roky postretáte kdekoho a niečo sa na vás určite musí nalepiť, a hlavne, keď vás neživí štátna správa a dane poplatníkov občanov, ale musíte na každý mesiac pre ľudí zarobiť. V súčasnosti som trošku ubral plyn, pretože sa nedá všetko naplno, hlavne ak sa pripravujete na takú pozíciu, ako je funkcia prezidenta. Mám pred ňou rešpekt a vždy budem mať, pretože viem, čo to znamená, a taktiež, čo to vyžaduje, ak chce byť prezident úspešný a nielen mať v životopise, že bol prezidentom.
 
Vráťme sa ku kandidatúre. Prečo sa považujete za vhodného adepta na post prezidenta?
 
Myslím si, že so svojím životným príbehom mám čo ponúknuť. Bol som veľmi mladý, keď som zodpovedal za úlohy, ktoré mohli zmeniť dejiny tejto krajiny. Prešiel som mimoriadne náročnými situáciami, študoval som na viacerých vysokých či odborných školách. Mojou výhodou je, že nie som prepojený so žiadnymi politickými stranami či finančnými skupinami a moje názory sú ľuďom dlhodobo známe.
 
Som zároveň presvedčený, že z bezpečnostného hľadiska bude Európa, ktorej je Slovensko súčasťou, čeliť v najbližších rokoch vážnym výzvam, na ktoré som vďaka svojmu zameraniu sa v oblasti bezpečnostnej politiky pripravený adekvátne reagovať. 
 
O akých výzvach hovoríte?
 
Ide, samozrejme, o pokračujúcu imigračnú vlnu, pri ktorej to smeruje k faktickému nahradzovaniu historickej európskej kultúry niečím úplne iným. Slovensku síce tento problém bezprostredne nehrozí, musíme však zabezpečiť, aby ani nikdy nehrozil. Spoločne s ekonomickými problémami Únie tvorí imigrácia z tretieho sveta naozaj výbušnú zmes pre celú Európu. 
 
Keď si k tomu prirátame oprávnenú nespokojnosť veľkej časti občanov, ktorá vychádza z extrémnej korupcie, situácie v zdravotníctve, školstve či z neriešenia problémov so sociálne vylúčenými skupinami, musí nám byť jasné, že ďalšie roky budeme mať čo robiť. 
 
Hovoríte, že nie ste napojený na žiadne politické strany? Máte aspoň podporu niektorej z nich?
 
So žiadnou zo súčasných politických strán som o podpore mojej kandidatúry nerokoval. Je pravda, že v minulosti ma niektoré strany oslovili s tým, že by boli rady, keby som im so svojou témou a odbornosťou prispel do kvality tímov, ale nevstúpil som nikam. Ja si však túto ponuku od všetkých, ktorých sa to týka, nesmierne vážim a ctím. Beriem to síce tak, že mnohé politické strany sú v rámci bezpečnostnej politiky dosť oslabené a hľadajú kvalifikovaných odborníkov, ale každú ponuku vnímam pozitívne a nemám problém pomôcť bez akýchkoľvek zištných dôvodov, pokiaľ to má pomôcť tak pre skvalitnenie práce, ako i pre občanov tejto krajiny.  
 
Ktoré strany? 
 
Diskrétnosť bola vždy mojou prednosťou, pretože ju vyžadujem i od iných, a na tom nič nemienim meniť (úsmev).
 
A prečo ste ich odmietli?
 
Neformuloval by som to tak, že som odmietol… Nebolo sa kde ponáhľať. V danej chvíli som to tak jednoducho cítil. Nič nie je krajšie, ako byť čo najdlhšie slobodný v rozhodovaní. To sa v strane niekedy úplne nedá.
 
Otázka na záver. Akým by bol Juraj Zábojník prezidentom?
 
Prezidentom všetkých občanov tejto krajiny bez rozdielu toho, ktorých predstaviteľov politických strán v slobodných parlamentných voľbách volia, a bez ohľadu na to, „kým sú a čím sú“, pretože v mojom ponímaní sú predovšetkým ľuďmi. Prezidentom, ktorý nemá najmenší problém priznať si aj vlastné chyby a zároveň sa za ne aj ospravedlniť. Prezidentom, ktorý spoločnosť spája a nie rozdeľuje, je hrdý na svoju krajinu doma i na cestách v zahraničí a je akýmsi mediátorom medzi predstaviteľmi politických strán.
 
Chcel by som ísť medzi čo najväčší počet ľudí, stretnúť sa s nimi a vypočuť si, čo ich trápi a kde vidia najväčšie problémy. Som si vedomý, že nemôžem vyriešiť úplne všetky problémy, ale budem sa ich snažiť vyriešiť čo najviac. Chcem pohnúť s vecami, ktoré si doposiaľ nikto nevšímal, alebo lepšie povedané, im skôr  neprikladal prioritný dôraz i napriek tomu, že sú tak veľmi dôležité. V tejto krajine nesmie byť toľko ľudí na ulici bez strechy nad hlavou. Mnohí z nich bez vlastnej viny. V tejto krajine nesmú mať starí ľudia, ktorí ju budovali a celý život tvrdo dreli, pocit, že sú na vedľajšej koľaji, nepotrební a odkázaní na to, že pokiaľ nemajú veľa peňazí na zaplatenie luxusných penziónov pre seniorov, budú čakať v poradovníku na umiestnenie do materiálne oveľa horšie vybavených domovov sociálnych služieb. V tejto krajine si invalidní dôchodcovia nesmú ďalej myslieť, že majú vyčlenené len parkovacie miesta pred nákupnými centrami a inak sú odkázaní žiť z doslovných žobračeniek.
 
Pôjdem do toho s čestnými postojmi, všetkými svojimi skúsenosťami a vedomosťami, ale najmä s otvoreným srdcom. Ak by som mal byť prezidentom, chcem to len v tom prípade, ak to bude vôľa občanov. Zároveň chcem, aby aj všetci tí, ktorí mi nedajú svoj hlas, vedeli, že si ich ctím a vážim. Ak ako prezident nemám byť v prvom rade srdcom tohto štátu, netúžim byť ani jeho hlavou…
 
- Reklama -