Duleba: Štúra by si mal prečítať každý, kto chce pochopiť našu zahraničnú politiku a vzťah k Rusku

14.7.2019 0:00

ROZHOVOR Osud Ukrajiny je pre Slovensko veľmi dôležitý, napriek tomu sme jej často nevenovali dostatok pozornosti. Analytik Alexander Duleba, ktorý prednedávnom odišiel z postu riaditeľa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), približuje vývoj vzťahov Slovenska s Ukrajinou a hovorí aj o Rusku.

Duleba: Štúra by si mal prečítať každý, kto chce pochopiť našu zahraničnú politiku a vzťah k Rusku
Foto: SITA
Popis: Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba

Prečo ste sa rozhodli skončiť na čele SFPA? 

Od septembra 2000 som vo funkcii riaditeľa urobil pre SFPA všetko, čo som vedel, a skúsil, čo som mohol. Po dlhodobejšej úvahe som dospel k záveru, že mi chýba ďalšia vízia a nemám už ani toľko energie, ako pred 19 rokmi.

Myslím, že je lepšie, ak v takejto situácii prevezme opraty niekto nový. Chcel som si rozviazať ruky, lebo pozícia riaditeľa obnáša mnoho iných povinností. Musíte jednať s ľuďmi, stretávať sa, získavať financie.

Z inštitútu ale neodchádzam a svojím témam sa budem venovať aj naďalej.

Na Facebooku ste zverejnili fotografiu, kde si s novým riaditeľom Tomášom Strážayom podávate ruku s komentárom „Výmena sa udiala nenásilne“. Znamená to kontinuitu na čele SFPA?

Tomáš je tu od roku 1997 a ukázal, že je výborný manažér. Vedie kľúčové veci, ktoré robíme v rámci Vyšehradskej štvorky. Už siedmy rok funguje projekt Think Visegrad, čo je konzorcium ôsmich inštitútov.

Robíme analytický servis pre predsedajúce krajiny V4. Do desiatich dní vieme urobiť analýzu, ktorá pomáha pri rokovaniach medzi krajinami.

Je to veľká pomoc, najmä ak ide o sporné témy. Je to robota, ktorú nevidno, lebo to ide do zásuviek a nikde sa to nezverejňuje. Okrem tohto vedie Tomáš rozvojové projekty na západnom Balkáne.

Pomáhame tamojším krajinám pripraviť sa na rokovania s EÚ a harmonizáciu pravidiel. Rozbehli sme to v Srbsku a Čiernej hore a urobilo nám to dobrú reklamu, tak teraz nás oslovujú aj ďalšie krajiny

Ako ste sa dostali do SFPA? 

V roku 1995 som prišiel zo Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií, čo bola príspevková organizácia ministerstva zahraničných vecí. Bol to think-tank podobný českému Ústavu medzinárodných vzťahov.

Krátko na to ste tam ale skončil, prečo?

V roku 1994 prišla tretia Mečiarova vláda a tragicky zahynul prvý riaditeľ Svetoslav Bombík. Nový riaditeľ mal úplne iné predstavy, ako by to malo fungovať a veľkú úlohu v tom zohrali útoky zo strany vládnych HZDS a SNS.

Bolo to zrejme pre to, že sme v roku 1995 vydali text Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti s komentárom Sveťa Bombíka. Inštitút sa potom dostal pod veľký tlak a pracovalo sa nám ťažko.

V roku 1995 nám zakladatelia SFPA ponúkli, aby sme v rámci spoločnosti založili výskumné centrum. 

Spomenuli ste stratený text Ľudovíta Štúra. O čom bol?

Je to jeho posledná kniha, ktorú napísal v roku 1853 po nemecky a do roku 1995 nevyšla v slovenčine. Je to politický testament, ktorý by si mal prečítať každý, kto chce pochopiť našu zahraničnú politiku a vzťah k Rusku.

Písal o panslavizme a spolupráci s Ruskom. Úvod Sveťa Bombíka však upozorňoval na to, že takto uvažovali naši predchodcovia, ale teraz už máme iný kontext medzinárodného postavenia Slovenska.

Na archívnej snímke TA SR preklad knihy Slovanstvo a svet budúcnostis podtitulom Posolstvo Slovanov z brehov Dunaja,  džbán s vodou z Dunaja a lipové vetvičky, ktorými knihu v septembri 2015 pokrstili v Ruskom centre vedy a kultúry.

Argumentoval, že doba sa už zmenila a my sa musíme stať súčasťou európskych štruktúr, lebo tam je naša budúcnosť. 

Vašou nosnou témou sú medzinárodné vzťahy Slovenska s Ruskom a Ukrajinou. Ako ste sa k tomu dostali?

Zdalo sa mi, že médiá v 90. rokoch informujú povrchne o tom, čo sa dialo v bývalom Sovietskom zväze. Ja som študoval v Kyjeve a cítil som potrebu napísať zopár článkov na túto tému.

Vďaka tomu ma oslovil doktor Juraj Fabián, aby som zdokumentoval vzťahy s Ukrajinou pre potreby projektu SAV Geopolitické postavenie Slovenska ešte v rokoch 1990-1992. To bol prvý pokus SAV spraviť analýzu nášho medzinárodného postavenia. 

Ukrajina je najmä v posledných rokoch veľmi turbulentná téma.

Záujem o Ukrajinu je niekedy väčší, niekedy menší. V 90. rokoch sme o tejto krajine veľa nevedeli. Motto Mečiarovej vlády pri vzťahoch s Ukrajinou bolo „keď sa dohodneme v Moskve, dohodli sme všetko, Kyjev sa podriadi“.

Dlhodobo sme ignorovali, že Ukrajina má svoje vlastné záujmy a tie sa od ruských líšia. Mečiar ignoroval Ukrajinu systémovo.

Pekne to zadefinoval Sergej Kozlík, ktorý ako minister financií a podpredseda vlády na návšteve Kyjeva v lete 1995 pre médiá povedal, že Ukrajina je pre nás brána do Ruska. Samozrejme, Ukrajincov to vytočilo.

Na archívnej snímke predvolebný bilbord HZDS: Zľava Vladimír Mečiar, Katarína Tóthová a Sergej Kozlík.

Prvé dva roky Dzurindovej vlády ale boli paradoxne najkonfliktnejšie v našich vzťahoch. Až po roku 2000 došlo k zásadnej zmene k lepšiemu.

Z čoho tento konflikt pramenil?

V roku 1997 sme uzavreli diplomatickú dohodu, že predsedom 52. valného zhromaždenia OSN bude Hennadij Udovenko, hoci sme mali na to právo my. Udovenko bol končiaci minister zahraničných vecí Ukrajiny a toto mala byť jeho rozlúčka.

Na oplátku nám neskôr mali dať v roku 1999 svoje miesto nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN. Ústny záväzok ale Ukrajina nedodržala a vôbec prvýkrát v histórii rotačného predsedníctva nedošlo k dohode a o miesto sme súperili.

Vo Valnom zhromaždení sa konali voľby, ktoré sme prehrali.

My sme potom podporili projekt plynovodu Jamal 2, ktorý obchádzal Ukrajinu. Rozhodli sme sa zaviesť aj víza, na čo oni pohrozili vypovedaním readmisnej dohody o vracaní utečencov späť na Ukrajinu.

To by ale pre Slovensko znamenalo výdavky vo výške asi 400 miliónov korún ročne, pretože by sme sa o nich museli postarať tu u nás. Vláda si to vtedy spočítala a rozhodla sa s Ukrajincami rokovať. 

Kedy prišlo k zlepšeniu? 

Až v decembri roku 2000 po návšteve vtedajšieho predsedu vlády Viktora Juščenka. Povedali sme si, že sme susedia a bude lepšie komunikovať vopred, než stavať druhú stranu pred hotové veci. Vzájomne sme si mohli narobiť veľa škôd. 

5. december 2000: Mikuláš Dzurinda (vpravo) a Viktor Juščenko (vľavo). Oficiálna návšteva vtedajšieho ukrajinského premiéra trvala dva dni. (zdroj: TA SR)

Samozrejme, veď Ukrajina je náš sused ale aj druhá najväčšia krajina v Európe. 

Áno, ale toto bolo vtedy naše vnímanie. Vzťahy sa zlepšili až v rokoch 2002 až 2006. Mali sme tu debaty, čo by mali byť naše priority v zahraničnej politike. Vstup do EÚ a NATO boli jasné, ale čo ďalej?

Napokon nastala všeobecná zhoda na politickej scéne i vo verejnosti, že naším záujmom je podporiť európsku integráciu Ukrajiny a krajín západného Balkánu. 

Prečo je vstup Ukrajiny do EÚ pre nás taký dôležitý? 

Pomohli by sme sami sebe. Máme tu veľké regionálne rozdiely. Rozvinutý západ a depresívny východ. Hranica s nestabilnou a problémovou krajinou znamená ochudobnenie východného Slovenska.

Integráciou Ukrajiny by nastal podobný efekt, ako v Rakúsku po našom vstupe do únie. Burgerland bol najzaostalejší rakúsky región. Po páde železnej opony a podpisu asociačných dohôd so Slovenskom a Maďarskom sa rozvíja najrýchlejšie.

Aj preto panovala zhoda, že vstup Ukrajiny do EÚ je v záujme Slovenskej republiky. Všetky programové vyhlásenia vlád od roku 2004 tento bod obsahujú, aj to súčasné. 

Po plynovej kríze v roku 2009 ste apelovali na kompetentných, aby sme sa z nej poučili a zabránili ďalšej. Podarilo sa?

Áno, udiali sa zásadné zmeny a dnes sme v úplne inej situácii.

Vtedy sme nemali dostatočné kompresorové kapacity, ktoré by dokázali zabezpečiť spätný tok plynu zo zásobníkov, ktoré máme na západe krajiny až na východ, len zhruba do polovice krajiny.

Bola zima a vláda sa rozhodla prioritne zabezpečiť plynom aspoň domácnosti. Subjekty s ročným odberom nad 60 000 kubíkov museli prestať brať.

Na archívnej snímke zľava Ľubomír Jahnátek, Ivan Gašparovič a Robert Fico počas mimoriadnej tlačovej konferencie, na ktorej 16.januára 2009 v Bratislave informovali o nových závažných skutočnostiach týkajúcich sa energetickej krízy. (zdroj: TA SR)

Takmer 800 firiem nemohlo vyrábať. Denne sme tak prišli o 100 miliónov eur z príjmov štátneho rozpočtu. Ak by kríza trvala dlhšie, hrozilo, že niektoré firmy presunú výrobu do zahraničia, kde by mohli normálne fungovať.

Dnešné možnosti tranzitu prevyšujú historicky najvyššiu spotrebu z veľmi chladnej zimy v roku 2001. Okrem toho sme sprevádzkovali prípojku z Rakúska a Maďarska, budujeme dôležité prepojenie s Poľskom.

Vzhľadom na našu spotrebu máme jedny z najväčších zásobníkov v Európe. Len zo zásob by sme dokázali žiť skoro rok, no vtedy sme mali obrovský problém prežiť dva týždne. 

Ako je možne, že sme neboli na zastavenie dodávok plynu pripravení?

Do plynovej krízy sme sa dostali preto, že máme utkvelé predstavy voči Rusku. Pýtal som sa jedného z vrcholných manažérov SPP, či ozaj neočakávali, že raz môže byť tá rúra prázdna. Povedal, že nie.

Na archívnej snímke predseda predstavenstva SPP Bernd Wagner počas tlačovej konferencie o januárovej plynovej kríze 27. januára 2009 v Bratislave. (zdroj: TA SR)

Tá rúra fungovala od 70. rokov a všetci plynári na Slovensku boli presvedčení, že bude fungovať navždy. Bola to viera, že plyn bude tiecť a my z toho budeme naďalej ako tranzitná krajina profitovať. 

Vy ste rátali s tým, že sa niečo také môže stať?

Dva roky pred tým sa udiala malá trojdňová kríza, keď tlak v plynovode klesol o 70%. Vtedy sme si urobili analýzu a zistili sme, že vzťahy Ruska s Ukrajinou sa vyvíjajú zlým smerom. Rástlo riziko konfliktu a zastavenia toku plynu.

Nikto nás ale nebral vážne. Páni z ministerstva povedali, že k niečomu takému dôjsť nemôže. Došlo a Slovensko stratilo za dva týždne asi miliardu eur.

Autor: tk

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vyrába si prokuratúra alibi? Na toto sa sústreďuje ´kočneriáda´, tvrdí analytik Žitný

0:03 Vyrába si prokuratúra alibi? Na toto sa sústreďuje ´kočneriáda´, tvrdí analytik Žitný

Kauzu okolo Mariana Kočnera už vnímam ako predvolebnú kampaň, opozícia potrebuje dvíhať percentá – p…