Po voľbách Sloboda a Solidarita dosiahla životný úspech, stala sa lídrom nielen pravice, ale aj opozície. Čo sa teda udialo v strane, ktorá skončila mimoriadne úspešne?
Myslím, že je to dlhodobý problém celej pravice. Každý, kto zaznamená úspech, sa cíti byť na koni. Myslím si, že SaS je niekedy až príliš demokratická a až príliš liberálna. Neviem si predstaviť SDKÚ v čase svojej najväčšej slávy, že by niekto zakandidoval proti Dzurindovi. Nevidím ani v Sieti, ani v Moste, kto by čo len trochu kritizoval predsedov, ktorí zaznamenali absolútny volebný debakel a neviem si predstaviť ani to, že by sa v Smere našiel odvážlivec a začal by vyzývať alebo kritizovať v médiách Fica za to, že išiel zo 44 % na 28 %, čo je strata 16 percentuálnych bodov. Zdá sa mi, že v čase, keď strana je v laufe, vyhráva, tak by sa mala držať pohromade a to v zmysle nemeniť víťazný tím. Na druhej strane je každého sväté právo kandidovať na predsedu, hlavne, ak je to niekto, kto stranu zakladal. Akurát neviem, či je na to vhodný čas.
Mihál oznámil svoju kandidatúru, Sulík potvrdil svoju kandidatúru a Galko nevylúčil svoju kandidatúru.
SaS v roku 2013. Sám som bol toho najlepším dôkazom, a bol som v strede toho diania, to bolo šesť mesiacov intríg, mediálnych hier. To, čo malo ostať v strane, vo vnútrostraníckej diskusii, sa vyvážalo na verejnosť. A tak sme sa rozleptali a rozbili vďaka tomu, že Kollár vyzval Sulíka. A opäť, čo bolo jeho právo, ale ten spôsob, akým sa to robilo, bol nezvládnutý a buď bol robený zámerne, aby SaS poškodil, alebo to bola len nováčikovská daň. Čiže dnes sme v situácii, keď by sa niečo podobné mohlo zopakovať znova, a ja, ktorý som si tým celým prešiel, odišiel a vrátil sa, mám na to vyvinutejší, citlivejší radar, kam to môže spieť. A to, čo môže byť vnímané ako pokus o férový súboj o post predsedu, sa stane deštruktívne vďaka neprajníkom, ktorí budú rozdúchavať mediálne a spravodajské hry.
Tento rozkol nastal až po voľbách?
Nenazval by som to rozkol.
Teda iba prejavovanie nejakých osobných ambícií istých ľudí?
…ale ambície sú korením politiky. Kto má malé ego, tak do politiky nejde a kto je málo ambiciózny, nemá šancu uspieť.
V poriadku, to znamená, že tieto trenice začali až po ohlásení Mihálovej kandidatúry?
Ale vnútrostranícke diskusie sú stále. A to je najlepšie vidieť aj na voľbách, že mnohí voliči nás volili buď napriek Sulíkovi a nie vďaka Sulíkovi, a niektorí nás volili napriek Poliačikovi alebo Drobovi a nie pre. Lebo niekomu sú úplne cudzie ľudskoprávne témy a niekomu ekonomické. A skončili sme vo voľbách tak dobre práve preto, že sme stáli pevne na oboch týchto nohách.
To znamená, že na rozkoly v strane majú vplyv práve dva názorové prúdy v SaS?
Sme partia ľudí, ktorí stranu ťahajú už siedmy rok. A nemyslím si, že ideové názory by boli dostatočným dôvodom na delenie strany.
Tak teda, koľko je tých názorových prúdov v SaS?
Každý člen SaS je vlastným prúdom (smiech). Sme demokratická strana, ktorá si ctí hodnoty. A tak máme čistých ekonomických libertariánov v strane, máme líniu ľudí v strane, ktorým leží na srdci najviac školstvo, máme pamiatkarov, máme ľudí, pre ktorých sú prioritou ľudskoprávne témy ako registrované partnerstvá, dekriminalizcia marihuany či ľudí, ktorí majú v merku práva zvierat. Ale nemyslím si, že existujú nejaké dve základné línie v strane. Úprimne, ak sa opýtate nejakého člena SaS, či je Mihálovec, alebo Sulíkovec, tak sa odpovede pravdepodobne nedočkáte, lebo takto to u nás nefunguje.
Úprimne, ale až do vystúpenia Richarda Sulíka, ktorý oznámil vzdanie sa predsedníckeho postu a oznámenie opätovnej kandidatúry, nevyzerala strana, že je v kríze.
Ani nie je, diskutujeme. Máme historickú skúsenosť, ktorá sa začala v roku 2013, kde sa to začalo ako slušný a neškodný boj o predsedu strany, kde sa posudzovali dve vízie vedenia strany, ale skončilo to ohadzovaním sa bahnom medzi sebou. Trvalo to presne šesť mesiacov a výsledkom boli jazvy a rany, ktoré neboli zaceliteľné a nasledoval odchod skoro polovice členov. Poučený situáciou Sulík cítil nebezpečenstvo, kedže voľby predsedu by mali byť až o desať mesiacov. Tak desať mesiacov by sa v médiách neriešilo nič iné ako to, či je lepší Sulík, alebo Mihál. A tento druh verejnej polemiky by nám veľmi škodil. Čiže Sulík urobil manažérsky jediné správne rozhodnutie – mať to čím skôr z krku. A keďže strana má taký silný mandát od voličov, tak je dôležité, aby sme sa starali o témy, pre ktoré nás voliči volili a nezaoberali sa šarvátkami.
Sulík toto svoje rozhodnutie s niekým konzultoval?
Predpokladám, že to konzultoval s ľudmi, ktorí nepatria priamo do vedenia strany. Ani ja som o tomto kroku nebol informovaný až do poslednej chvíle. Takže neviem, s kým sa radil a s kým sa neradil.
Martin Poliačik sa vyjadril aj pre PL.sk, že toto rozhodnutie Sulíka a posun kongresu je nedemokratické. Pridala sa aj Lucia Nicholsonová. Je to nedemokratické?
Nechcem hodnotiť Martinove a Luciine slová. Padli bezprostredne po Sulíkovom oznámení o skoršom termíne voľby predsedu. Určite by som nepoužil slovo nedemokratické. Bolo to úplne v súlade so stanovami a s dobrými mravmi. Lehota 25 dní je dostačujúca. Každý člen SaS dobre pozná Sulíka aj Mihála a aj Galka. Pozná ich názory, ich stanoviská, poznajú ich ako ľudí, ako reagujú v stresových situáciách. Nemyslím si, že je potrebná nejaká kampaň. A tým, že SaS má málo členov, tak sme taká väčšia rodina a každý pozná každého.
V poslaneckom klube ste pociťovali nejaké napätie?
V klube nie. Natáliu Blahovú, ako šéfku klubu akceptujú všetci.
Napriek tomu, že tam je Mihál, Galko, Nicholsonová, Poliačik?
Klub funguje dobre, každý má svoju agendu. Myslím si, že veľmi dobre spolupracujeme a keď vidím, ako fungujú medziľudské vzťahy v iných stranách, tak si myslím, že SaS je vlajkovou loďou toho, ako by sa to malo robiť. A ak boli nejaké diskusie, tak sa odohrávali v Liberálnom dome (centrála SaS – pozn. red.) a na poslanecký klub to nemalo vplyv.
Akú rolu v tomto hrá Galko? Tiež sa dal počuť, že by chcel kandidovať. To znamená, že je akoby tretím prúdom v strane s inou víziou ako Sulík a Mihál?
Otázkou skôr ostáva, že kto všetko bude a nebude kandidovať. Sulík kandidatúru potvrdil, neviem, či Mihál bude kandidovať za týchto okolností a neviem, či bude, alebo nebude kandidovať Galko. A najmä Galko nikdy nepotvrdil, že bude kandidovať. A keď niekto ohlási svoju kandidatúru, tak jedným dychom hovorí, že ´myslím si, že to budem robiť lepšie, ako to robil ten predo mnou´. A myslím si, že toto si Galko momentálne nemyslí.
Takže nehrozí odchod rebelov?
Nie. Sme všetci kamaráti a kolegovia. A tí, ktorí videli, čo sa stalo s projektom SKOK!, tušia, že nový projekt by dával menší zmysel, ako udržať stranu jednotnú a radšej si dohodnúť pravidlá hry, ako môžu tieto názorové prúdy spolu existovať. Časy štiepenia strán sú už prežitok a voliči ukázali, čo si myslia o projektoch ako SKOK!, Šanca, TIP. No a Bugár s Procházkom to mali tak namále, že bude zázrak, ak sa dokážu v ďalších voľbách dostať do parlamentu.
Ako by vyzerala strana pod vedením Mihála?
Niektoré veci by sa zmenili, možno aj ľudia vo vedení, zjemnila by sa rétorika v niektorých otázkach, ale stále by SaS mala ambíciu ostať lídrom pravice a byť alternatívou vláde Smeru. Sulík avizoval, že by zo SaS neodišiel.
A keď opätovne vyhrá Sulík?
Tak sa nič zásadné neudeje a pôjde sa v rovnakej víťaznej línii. Myslím si najmä, že dnes je úplne iná situácia než v roku 2013. Vtedy bol v strane objektívny pocit, že skupina ľudí sa chce zmocniť SaS a teraz nie je tá situácia, že by traja-štyria ľudia chceli uniesť SaS.
Sú ľudia v SaS, ktorí by mohli byť predsedovia namiesto Sulíka?
Ja? (smiech) Ja nie, ja nie som predsednícky typ, ja som skôr tímový hráč.
Chápem, ale predseda strany má mať charizmu, sympatiu, vodcovské danosti…
Líderstvo je kombináciou viacerých schopností, ako osloviť voliča, a druhá schopnosť osloviť členov strany, ktorí ťa majú zvoliť a, samozrejme, manažérske schopnosti. Richard Sulík je nateraz takým lídrom. Ale máme v strane ľudí, ktorí by do štyroch rokov mohli vyrásť do pozície dobrých lídrov. Mám v merku tak dvoch. A nebudem ich menovať. Možno by boli menej kontroverzní, ale nebola by to taká bezpohlavnosť, ako keď sa pozriete na Figeľa.
Keby sa Sulíkovi podarilo po voľbách zostaviť vládu, nastala by takáto situácia v strane?
Riadili by sme štyri až päť ministerstiev a nebol by na takéto úvahy vôbec čas.
To znamená, že tí poslanci, ktorí sú teraz v NR SR, sa nudia?
To je dobrá otázka. (smiech) Nie je to tak, len ten objem zodpovednosti a objem práce je menší v opozícii. Keď som bol vládnym poslancom, tak sme Petra Zajaca ťahali z Berlína pre hlasovanie do parlamentu. V opozícii až tak niekomu veľmi nechýbate. Ale makáme na sto percent, napríklad na tejto schôdzi predkladáme balík 40 zákonov na zlepšenie podnikateľského prostredia.
