Drísty o CO2, zelený socializmus! Rovnaké drísty ako kedysi, varuje Markéta Šichtařová

21. 11. 2019 0:02

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Socializmus v Československu pred Novembrom 1989 bol niečo absurdné, ale práve také absurdné je, akým spôsobom sa dnes vracia. „Červený socializmus už neťahá, ťahá socializmus zelený,“ myslí si Markéta Šichtařová. Podľa nej sú Stredoeurópania voči nemu relatívne nedôverčiví, pretože viac ako západ a sever Európy si uvedomujú, koľko bije. Ale Európa ako celok to vraj doteraz v plnej miere nepochopila. Za aktuálne najabsurdnejšie považuje to, koľko ľudí stále nechápe, že drísty o CO2 a spol. sú práve takými drístmi, ako boli v roku 1948 tie o vykorisťovaní robotníkov zlými kapitalistami. „Až to pochopia, môže byť neskoro,“ hovorí.

Drísty o CO2, zelený socializmus! Rovnaké drísty ako kedysi, varuje Markéta Šichtařová
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová

V nedeľu sme si pripomenuli tridsiate výročie udalostí, ktoré Čechom a Slovákom zmenili život, takže si môžu naplno užívať nadobudnuté slobody. S čím si spájate 17. november vy? A nemyslíte si – povedané slovami vojaka Kefalína zo Švandrlíkových Čiernych barónov –, že tá hra na socializmus v Československu bola niečo úplne absurdné?

Ja si 17. november 1989 spájam so spomienkou na to, čo som robila nasledujúce dni. Vtedy som mala trinásť rokov, takže som v piatok večer 17. novembra ešte nijako nevnímala, čo sa na Národnej triede deje. Začala som vnímať, že niečo je vo vzduchu, až v nedeľu večer, keď rodičia počúvali – tuším – Slobodnú Európu. A potom v pondelok, keď neprišla učiteľka na krúžok, pretože Václavské námestie jej zablokovalo cestu Prahou. Vtedy, v pondelok popoludní, mi prvýkrát došlo, že sa nejako lámu dejiny, hoci môj vek bol ešte dosť nízky. V utorok už som bola s rodičmi na Václaváku.

Mimochodom, to je rozdiel medzi mojou generáciou a generáciou nasledujúcou. My, ktorí sme mali v čase revolúcie viac ako desať rokov, sme pre spoločenské zmeny strašne rýchlo dospeli. Dnešné trinásťročné deti sú väčšinou stále... Deti.

A či bol socializmus v Československu niečo absurdné? Iste. Bol. A práve také absurdné je, akým spôsobom sa dnes vracia. Červený socializmus už neťahá, ťahá socializmus zelený. My Stredoeurópania sme voči nemu relatívne nedôverčiví, pretože viac ako západ a sever Európy si uvedomujeme, koľko bije. Ale Európa ako celok to doteraz v plnej miere nepochopila.

Pre mňa je aktuálne najabsurdnejšie to, koľko ľudí stále nechápe, že drísty o CO2 a spol. sú práve takými drístmi, ako boli v roku 1948 tie o vykorisťovaní robotníkov zlými kapitalistami. Až to pochopia, môže byť neskoro.

Česká ekonomika poskočila medzi rokmi 1990 a 2017 v indexe ekonomickej slobody Fraserovho inštitútu zo 101. priečky vo svete na 22. miesto. K najvyspelejším ekonomikám sa Česko približuje, aj keď pomalšie, ako by si mnohí predstavovali. Pokiaľ sa krajine mohlo dariť lepšie, čo jej možný rýchlejší ekonomický rast počas uplynulých tridsiatich rokov zbrzdilo?

Pozor, nemiešať mieru slobody a mieru vyspelosti. Aj ekonomiky, ktoré v určitom bode dosiahli vysokú vyspelosť, si aktuálne môžu značne pohoršovať v miere slobody, azda že si slobodu prestávajú vážiť. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka: Podstatné je, že k najvyspelejším ekonomikám sa stále blížime. To totiž vôbec nie je samozrejmé, ako ukazuje príklad Nemecka. Východné Nemecko dostalo obrovskú podporu, bolo spojené so západným Nemeckom do jednej krajiny, a napriek tomu západ doteraz nedohnalo. Ostrava má tiež nižšie HDP na hlavu ako Praha, aj keď sme v jednej krajine. Takže doháňanie rozdielov je oveľa menej samozrejmé, ako by sa mohlo zdať!

A pokiaľ by som mala odpovedať, čo náš rast v posledných tridsiatich rokoch brzdilo, potom mnoho vyložene zlých vecí v zmysle bŕzd nevidím. To, čo sa nepodarilo v politike, nebolo vyslovene ekonomickou brzdou v tom zmysle, v akom sa na to pýtate, skôr to „skazilo náladu“ spoločensky.

Za jedno z najhorších rozhodnutí hospodárskej politiky považujem dlhodobé intervencie. Tie viním okrem iného za časť nárastu cien bývania a za jeden z dôvodov, prečo je dnes bývanie také nedostupné. Ale v rýchlosti hospodárskeho rastu sa naopak intervencie krátkodobo prejavili skôr kladne.

Čo momentálne drží českú ekonomiku v relatívne slušnej kondícii, keď podľa odhadu Českého štatistického úradu navzdory miernemu spomaleniu vzrástol hrubý domáci produkt v treťom štvrťroku tohto roku medziročne o 2,5 percenta a česká ekonomika si tak v porovnaní s krajinami Európskej únie udržiava vyššie tempo ekonomického rastu?

Pokiaľ sme rýchlejšie rástli v predošlých troch rokoch, tiež musíme logicky rýchlejšie rásť aj teraz, keď už sa ekonomika spomaľuje. Trend je však rovnaký u nás aj v eurozóne. Koniec koncov v eurozóne je spomalenie ešte oveľa výraznejšie, ako ukázali dáta zo Slovenska.

Slovenská ekonomika šliapla v treťom štvrťroku na brzdu oveľa výraznejšie ako česká. Tempo medziročného rastu HDP sa spomalilo na 1,3 percenta z 2,2 percenta v druhom štvrťroku. Oproti predchádzajúcim trom mesiacom pridala 0,4 percenta.

V každom prípade na príklade Slovenska sa prejavuje, ako slabý výkon nemeckej ekonomiky dusí rast v stredoeurópskych ekonomikách. Naše spomaľovanie teda bude pokračovať aj v ďalšom kvartáli.

Rovnako ako v septembri aj v októbri dosiahla v Česku miera inflácie 2,7 percenta. Zaznamenal som hodnotenie, že infláciu „riadi“ dlhodobo zaostávajúca bytová výstavba, nemecká „zelená“ energetická politika a slabá úroda zemiakov. Sú práve toto hlavné faktory, prečo je inflácia vyššia ako dve percentá, čo bol ešte v prvom polroku predpokladaný cieľ Českej národnej banky?

Bolo by to síce dosť veľké zjednodušenie, ale povedzme, že by sa to takto dalo podať v akejsi nadsádzke.

Niektoré ceny veľmi ovplyvniteľné nie sú. Iné však – ako typicky ceny bývania – sú do značnej miery v rukách jednak politikov, napríklad pre administratívne prekážky kladené do cesty výstavbe, a hlavne centrálnych bankárov, a to pre nízke úrokové sadzby, ktoré robia nevýhodnými takmer všetky typy iných investícií ako investície do realít, čo potom ich cenu vyháňa nahor. V tomto ohľade sa teda tvorcovia hospodárskej politiky veľmi „nevyznamenali“.

A pokiaľ úrokové sadzby výraznejšie nevzrastú, mnoho sa na tom meniť nebude, a to ani pri hospodárskom útlme. A pretože ekonomika sa stále spomaľuje a dno má ešte veľmi ďaleko, úrokové sadzby len tak nevzrastú, teda aj ceny realít alias nájmov ďalej porastú. A tak sa mohlo stať, že ceny nájomného tentoraz narástli o 3,8 percenta.

Štát sa rozhodol zbaviť všetkých zásob vzácnych kovov zo Správy štátnych hmotných rezerv. A predaj by mal vyniesť zhruba dve miliardy korún (78,15 milióna eur). Premiér Andrej Babiš to zdôvodňuje tým, že kovy sú za zenitom a ich využitie je úplne minimálne. Podľa poslanca ODS Martina Kupku vláda už skúsila všelijaké fígle, ako si obstarať peniaze, ale zaobchádzať so štátom ako s firmou v konkurze je vraj naozaj novinka. A šéf poslancov KDU-ČSL Jan Bartošek označil prístup vlády za „rabovanie a zožratie“. Ktoré z týchto vyjadrení na konto odpredaja štátnych zásob vzácnych kovov je vám najbližšie?

Hláška o „firme v konkurze“ mi pripadá celkom trefná. Ja si totiž vôbec nemyslím, že by drahé kovy boli za svojím zenitom. Práve naopak.

Andrej Babiš

Andrej Babiš. Zdroj: TASR

V čase, keď boli vysoké úrokové sadzby, bolo, samozrejme, zlato relatívne nezaujímavé, pretože nenesie žiadaný úrok. Ale keď dnes sú v eurozóne úrokové sadzby záporné, je to zrazu ohromnou výhodou zlata, že vlastne úrok nenesie! Drahé kovy majú ešte pred sebou veľkú budúcnosť.

A trochu mi pripadá, že by sa štát mohol drahých kovov zbaviť v dosť zle načasovanom okamihu, ako to pred časom urobila centrálna banka.

Spolupráca Univerzity Karlovej so spoločnosťou Home Credit, ktorú pre negatívne reakcie po pár dňoch zrušili, má pikantnú dohru. Zhruba dvadsať študentov, ktorí minulú stredu obsadili vstupnú halu rektorátu UK v Karoline, žiada rezignáciu rektora Tomáša Zimu, ktorý sa podľa nich stavia nezodpovedne k ochrane klímy. To dokladajú tým, že spomínaná spoločnosť patrí Petrovi Kellnerovi, ktorý prispieva Inštitútu Václava Klausa, ktorý popiera klimatické zmeny. Dozrel čas, aby z verejných funkcií odišli všetci tí, ktorí sa k otázkam klímy stavajú nezodpovedne?

Zaznamenala som v týždni žartík, ktorý sa šíri po sociálnych sieťach: „Oni štrajkujú proti otepľovaniu, a pritom sa im nepáči Zima?!“ No – asi nič iné, ako robiť si z toho srandu, sa s tým robiť nedá. Pretože to je celé zásadne pomýlené už od začiatku.

Tak napríklad ja som si nikdy nevšimla, že by Václav Klaus popieral klimatické zmeny. Nikdy som ho nepočula povedať: „Počasie je rovnaké ako pred sto rokmi!“

Václav Klaus

Václav Klaus. Zdroj: Hans Štembera

Zato som ho už mnoho rokov počula nadávať na ekologických alarmistov, a to už v čase, keď ešte málokto chápal, aký problém v Európe rozpútajú. No a pretože sa to týmto alarmistom vôbec nehodilo do krámu, aby sa do nich niekto navážal, začali Václava Klausa opisovať ako „popierača klimatických zmien“ a značná časť verejnosti, ktorá tejto téme vtedy venovala pozornosť len okrajovo, si teda zapísala v duchu: Klaus rovná sa popieranie klimatických zmien. To len tak na okraj.

Ale tento pseudoargument, že totiž kto sa vymedzuje proti alarmistom, je vraj popierač klimatických zmien, je častý dodnes. Pochopiteľne, nič nie je vzdialenejšie pravde.

Spor je v realite o tom, či sa prebiehajúcim klimatickým zmenám prispôsobiť alebo či sa im snažiť zabrániť, prípadne či tému klimatických zmien zneužiť na likvidáciu kapitalizmu.

Štrajk študentov Univerzity Karlovej ukazuje, že tí sa rozhodli pre tretiu možnosť – teda zneužiť klímu na likvidáciu slobody a kapitalizmu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Hnus v ČR, robte niečo. Masaker v Ostrave: Generál Šándor o príčine, akčných filmoch a nezmysloch, ktoré padajú

0:02 Hnus v ČR, robte niečo. Masaker v Ostrave: Generál Šándor o príčine, akčných filmoch a nezmysloch, ktoré padajú

ROZHOVOR „Poviem jednu vec – my sme si mysleli, že sa to k nám nepresunie, lenže to tu už máme,“ hov…