Generálny manažér strany SaS Roman Foltin (Autor: archív RF)
Pôsobíte ako generálny manažér strany Sloboda a Solidarita (SaS). Čo si má bežný občan predstaviť pod touto funkciou? Čo je vašou dennou agendou?
Ide o typicky manažérsku pozíciu. Podobne ako inde, aj v SaS generálny manažér zabezpečuje, aby všetko v strane fungovalo z organizačnej, administratívnej, technickej i hospodárskej stránky.
Generálny manažér riadi činnosť sekretariátu a je súčasťou Predsedníctva SaS, ktoré tvorí aj predseda strany, podpredsedovia strany, predseda poslaneckého klubu.
Je pravou rukou predsedu strany, sprostredkúva jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Republikovej rady medzi ostatných členov a uvádza ich do praxe.
Musíte mať tým pádom lepší prehľad o členoch strany ako samotný predseda Richard Sulík?
Strana funguje ako celok, o členoch strany má dostatočný prehľad tak predseda, ako aj generálny manažér.
Predseda rozhoduje o komplexnom smerovaní strany, ja sa mu snažím tlmočiť názory jednotlivých členov „zdola“.
Samozrejme, platí, že vždy ich musím spoznať dostatočne veľa, aby som mohol usúdiť, že už ide o relevantnú vzorku a následne tieto názory sprostredkujem ďalej.
Čiže je to dosť aj o častej diskusii s členmi strany, prípadne ľuďmi vo všeobecnosti?
Áno, v rámci mojej pracovnej náplne mám na starosti aj činnosť strany v regiónoch.
SaS vybudovala regionálne štruktúry na celom Slovensku, máme osem krajských predsedov a okresných predsedov v každom okrese. Týmto krokom sme sa ešte viac priblížili k bežným ľuďom. Robíme množstvo regionálnych akcií, na ktorých sa s regionálnymi predstaviteľmi osobne stretávam, dokonca ich proaktívne navštevujem.
Ako hovorí klasik, je mojou psou povinnosťou, aby som vedel, čo si členovia myslia o smerovaní strany. Bez toho by som bol odstrihnutý od diania.
No a ako som už spomínal, následne zozbierané informácie potom tlmočím predsedníctvu.
Hoci ste v podstate pravou rukou lídra SaS Richarda Sulíka, v národnej rade nesedíte. Nelákalo by vás aj pôsobenie v parlamente?
Odpoviem vám takto – ako strana máme 20 poslancov a jedného generálneho manažéra (úsmev).
Foltin zastáva názor, že na domácej politickej scéne by malo pôsobiť viac úspešných manažérov. Zdroj: archív RF
Na pozíciu generálneho manažéra SaS ste nastúpili v júli 2014, keď ste nahradili súčasnú poslankyňu Janu Kiššovú. Snažíte sa pokračovať v zavedených procesoch, prípadne ste sa rozhodli ísť inou cestou a priniesť do funkcie aj nové postupy?
Práca Janky Kiššovej bola skvelá. Keď som po nej prebral funkciu generálneho manažéra, všetko bolo v perfektnom poriadku a šliapalo, ako malo.
V tom čase sme však mali len okolo štyroch percent a postupne, ako nám rástli preferencie, tak pribúdal aj rozsah prác, ktorý ona v tom čase ešte, prirodzene, nemusela riešiť.
Dnes je sekretariát väčší, lebo riešime podstatne väčšiu agendu. V každom prípade, pani Kiššová si robila svoju robotu výborne a ja sa snažím byť jej dôstojným nasledovníkom.
A patrí medzi vaše kľúčové činnosti ako generálneho manažéra aj rozvíjanie povedomia o strane? Alebo toto je skôr úloha pre PR, prípadne komunikačné oddelenie?
Je to úlohou každého z nás v SaS, no v prvom rade je to práca nášho komunikačného oddelenia. Máme nastavený interný proces, každý presne vie, čo je jeho úloha, všetci fungujeme na základe istej stratégie.
Verejnosť akiste postrehla, že v poslednom období sme sa stali dospelejšími, zodpovednejšími, poučili sme sa z vlastných, nazvime to detských chýb. Dôkazom sú preferencie a podpora od občanov:
Keď som nastupoval na pozíciu generálneho manažéra, pohybovali sa preferencie strany na úrovni štyroch percent, vo voľbách sme prekvapili ziskom 12 %, stali sme sa najsilnejšou opozičnou stranou a rastúci trend podpory občanov na rozdiel od iných strán pokračuje ďalej.
Dnes sa pohybujeme v jednotlivých prieskumoch medzi 15 % a 18 %.
Je to aj preto, že navonok vystupujeme jednotne, racionálne a zodpovednejšie. Skrátka, všetci ťaháme za jeden povraz, snažíme sa vyvarovať nejakých excesov a verím, že to je aj vidieť.
Najviac na politikoch samotných, ktorí stoja „vpredu“ v rámci reprezentácie strany.
Vy osobne máte aj skúsenosti z akademickej pôdy, konkrétne ako vysokoškolský pedagóg špecializujúci sa na marketing, lepšie povedané na marketing značky. Dajú sa využiť poznatky z podnikateľského, prípadne marketingového prostredia aj v politickom živote?
Je to možno zaujímavé zistenie, ako podobné je vybudovať stranu a vybudovať firmu. Dokonca mám pocit, že niektoré naše politické strany boli omylom vybudované ako partaje. Pôvodne mali byť skôr firmami či obchodnými spoločnosťami.
V politickom prostredí je to viac o kompromisoch, neraz musíte zlaďovať. A v politike ako takej je ešte jeden významný rozdiel: často sa na niečom dohodnete a na druhý deň zistíte, že je to úplne inak.
Vo vašom životopise sa jasne vynímajú aj viaceré podnikateľské úspechy z minulosti. Uľahčili vám tieto už vybudované podnikateľské väzby prechod do nového prostredia, a teda politiky? Lebo koniec koncov, aj v politike sa pohybuje veľké množstvo osobností, ktoré vzišli práve z biznis prostredia…
Samozrejme, tie kontakty človek nestráca. Som však vo výkonnej funkcii, takže moja robota je zo 70 % o veciach, ktoré vidíte aj vo firmách. Zabezpečujem a starám sa naozaj o bežné veci. V tomto je to teda rovnaké.
Vo zvyšných 30 % badám veľkú opatrnosť, ba priam až strach prinálepkovať sa zo strany podnikateľov k nejakej partaji alebo k politickému subjektu, zvlášť, keď ste v opozícii.
Jedni mi hovoria, že danú vec nemôžu spraviť, lebo keby sa to „smeráci“ dozvedeli, tak by z toho bol problém. Druhý zas má brata, ktorý pracuje v štátnej správe, tretí zas má ono… A toto je problém, s ktorým sa v podnikaní nestretnete.
Zostaňme ešte pre biznismenoch. Je podľa vás správne, že úspešní podnikatelia, napr. Boris Kollár, Ivan Štefunko alebo vlastne aj váš líder Richard Sulík, sa rozhodli vstúpiť do politickej arény a chcú vystriedať klasických politikov?
Títo ľudia v podnikaní dokázali, že vedia, čo chcú. Dokázali, že sú schopní prestáť aj zlé časy a že vedia riadiť firmu. Keď niekto vie riadiť firmu a ide do politiky, tak je predpoklad, že svoje zásady bude držať aj naďalej.
Keď však príde do politiky rojko, ktorý má svoje veľké predstavy, často z toho vznikne tragikomédia.
Aj Richard Sulík najprv „bodoval“ ako podnikateľ, do politiky vstúpil až neskôr. Vy patríte medzi spoluzakladateľov SaS. Poznali ste sa s ním už predtým, ako začal byť mediálne známy práve vďaka svojim politickým aktivitám?
Poznal som ho ešte pred tým, než strana vznikla. Oslovil som Richarda Sulíka s tým, že myšlienka založenia liberálnej strany je pre mňa zaujímavá a rád by som v tejto veci pomohol, keďže takýto druh strany vidím ako perspektívny a v slovenskej politike dovtedy chýbal.
Následne ma pozvali na zakladajúci snem, a preto mám dnes nálepku spoluzakladateľa SaS.
V každom prípade, dnes, po ôsmich rokoch, som v strane v pozícii generálneho manažéra, pričom ide o veľmi zaujímavú prácu a aj takýmto spôsobom by som sa chcel Richardovi Sulíkovi poďakovať za šancu a dôveru, ktorú mi preukázal.
Skúste na záver v krátkosti zhodnotiť, čo sa SaS podarilo dosiahnuť za ten čas, čo je súčasťou tuzemského politického spektra. Skrátka, na čo ste hrdý. Ale rovnako tak aj čo sa vám ako strane nepodarilo.
Úspechom je to, že sa nám zo spomínaných štyroch percent podarilo dostať na dnešných 15 % – 18 % a neúspechom je to, že ešte nemáme 30 %. Ale je to cesta – smerovať odniekiaľ niekam. To veľmi úzke smerovanie strany, ktoré tu bolo v začiatkoch, dnes rozširujeme, pokiaľ chceme získať viac percent.
SaS je medzičasom moderná strana s princípom liberalizmu, ktorý musíme zachovať, pričom cieľom je, samozrejme, získať čo najvyšší počet preferencií.
A sme si istí, že dokážeme našu krajinu spravovať lepšie ako súčasný vládny zlepenec.
Liberáli veria, že časom sa im podarí dostať až na preferenčnú métu 30 %. Zdroj: mr
