Dôchodkový systém je neudržateľný a hrozí mu kolaps. Toto musia ľudia podľa ekonóma spraviť, ak chcú vysoké penzie

29. 5. 2018 0:00

ROZHOVOR Je veľmi nezodpovedné, aby sa momentálne robili takéto kroky, ktoré môžu ohroziť dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií, vraví o plánovaných zmenách v dôchodkovom systéme ekonomický analytik Ronald Ižip v rozhovore pre PL.

Dôchodkový systém je neudržateľný a hrozí mu kolaps. Toto musia ľudia podľa ekonóma spraviť, ak chcú vysoké penzie
Foto: archív Ronalda Ižipa
Popis: Ronald Ižip
Vlani pripadlo na sto detí 99 ľudí starších ako 65 rokov. Aké ekonomické problémy so sebou prináša takýto negatívny demografický vývoj do budúcnosti okrem toho, že ubúda pracovná sila?
 
Celý vyspelý svet starne a Slovensko spolu s ním, možno ešte rýchlejším tempom. To, čo kedysi fungovalo veľmi jednoducho ako priebežne financované dôchodky, bude v budúcnosti fungovať len veľmi obmedzene, ak vôbec. Pomaly sa menia veci, na ktoré sú ľudia zvyknutí. Ako napríklad to, že automaticky dostanú slušný dôchodok. Pretože podmienky, za ktorých ľudia pracovali a dostávali od štátu dôchodky kedysi, sú radikálne odlišné od toho, čo ich čaká v budúcnosti.
 
Ako sa to teda dá riešiť? Nestačí už, čo ľudia platili do Sociálnej poisťovne a musí si už naozaj každý sporiť sám na seba?
 
Odvody do Sociálnej poisťovne v budúcnosti nebudú stačiť. Ešte pred pár rokmi pracovali na jedného dôchodcu traja ľudia, ale o pár desiatok rokov bude jeden človek robiť na dvoch dôchodcov. Pomer príjmov a výdavkov štátu sa radikálne zmení. Ak by sa mali peniaze na dôchodky iba prerozdeľovať ako doteraz, budúci dôchodcovia budú žiť na hranici chudoby. Jediné riešenie takejto situácie je sporenie si na dôchodok, a to v rámci druhého a tretieho piliera.
 
Dobre, ale nie je potom pôvodný systém sociálneho poistenia odsúdený na zánik, keď platíme vlastne dôchodky svojim rodičom a nejde o peniaze, ktoré by oni odviedli počas svojho aktívneho pracovného života do systému? Kto bude pri takomto demografickom vývoji platiť dôchodky súčasnej generácii pracujúcich?
 
O tom to presne je  tento systém je dlhodobo neudržateľný, pretože bol vytvorený v podmienkach, v ktorých bola demografia úplne iná, ako bude o niekoľko rokov. To, čo fungovalo vtedy a čo mohli využívať ľudia doposiaľ, už nebude fungovať pre najbližšie obdobie. Štát jednoducho prejedol všetky peniaze, ktoré sa mali ušetriť. A teraz chce dávať ľuďom ešte väčšie istoty. Z čoho?
 
Stále častejšie sa hovorí o dôchodkovej reforme a Smer chce dokonca zaviesť vekový strop na odchod do dôchodku, aby sa táto hranica už nezvyšovala. Dáva to z ekonomického hľadiska zmysel, aby vznikla takáto hranica odchodu do dôchodku, s ktorou by sa nedalo pohnúť?
 
Cieľom spoločnosti je, aby ľudia mohli žiť dobrý život a mať spokojný dôchodok. A to sa za posledné dekády aj darí. Ľudia pracujú menej za lepšie peniaze. Otázkou však je udržateľnosť tohto systému vzhľadom na demografický vývoj. To, čo robí momentálne Smer-SD a ostatní prívrženci skorého odchodu do dôchodku, je čistý populizmus. Pretože v najbližších rokoch prídu do dôchodku populačne veľmi silné ročníky. To znamená, že množstvo dôchodcov sa výrazne zvýši a tí budú veľmi citlivo sledovať všetky zmeny, ktoré sa týkajú dôchodkov a výhod s tým spojených. Z tohto hľadiska sú navrhované kroky zamerané práve na zisky hlasov od týchto skupín voličov.  
 
Smer si dokonca želá, aby bol maximálny dôchodkový vek v ústave, ale napríklad taká SaS tomuto plánu vyčíta, že ide o rozhadzovanie verejných financií. Majú saskári v tomto pravdu?
 
Smer má podporu SNS a tak isto aj opozičných strán ako OĽaNO alebo Sme rodina. To znamená, že ten zákon má šancu, aby prešiel. Samozrejme, že strany, ktoré sa dívajú viac do budúcnosti a na dlhodobé následky, ako je napríklad Most-Híd alebo SaS, sú proti tomu, aby sa tento zákon zaviedol v navrhovanej podobe. Paradoxom je, že tento zákon nebude mať najbližšie roky žiaden efekt, pretože vek odchodu do dôchodku je nižší. Nejde tu teda o to, že by mal zákon navrhovaný Smerom nejaký vplyv na vývoj dôchodkov, ale skôr o to, aby opäť ukázal, že Smer sa stará o ľudí a bude sa starať aj o dôchodcov. To celé napriek tomu, že efekt je z krátkodobého hľadiska nulový a z dlhodobého hľadiska je devastačný najmä pre mladú generáciu, ktorá toto opatrenie zaplatí. A Fico sa pritom oháňa práve ochranou mladých. Populizmus najväčšieho zrna.  
 
SNS chce, aby strop na odchod do dôchodku bol 64 rokov u mužov a 63 rokov u žien. Národniari preto nechcú podporiť zmenu ústavného zákona, ktorú predložila strana Smer-SD. Tá počíta so zastropovaním veku odchodu do dôchodku pre mužov na 65 rokov. Návrh Smeru-SD považujú národniari za málo ambiciózny. Ale je v tom vôbec rozdiel, keď ide len o rok?
 
Pokiaľ by prišli s nejakými ekonomickými argumentmi, prečo zrovna tento vek, dá sa o tom diskutovať. Bohužiaľ, súčasná diskusia nemá nič spoločné s akýmikoľvek ekonomickými parametrami alebo analýzami, ako by mala vyzerať udržateľnosť dôchodkového systému. Takže tejto debate chýba akákoľvek racionalita. Súčasný systém pritom z ekonomického pohľadu nie je nastavený zle, keď sa dôchodkový vek mení podľa strednej dĺžky dožitia. Ak sa ľudia budú dožívať stále viac a zároveň budú odchádzať do dôchodku skôr, tak sa budú nožnice medzi príjmami a výdavkami štátu výrazne roztvárať. Systém sa stane neudržateľný.
 
A z čoho by sa teda niečo také zaplatilo, keď by ľudia teda išli fixne do dôchodku v istom veku, aj keď je priemerná dĺžka života stále vyššia? Je to znak toho, že by sme si mali každý platiť sám na seba a nie spoliehať sa na sociálny systém?
 
Faktom je, že priebežné financovanie dôchodkov, to znamená prvý pilier, je neudržateľný a hrozí mu kolaps už o pár desiatok rokov. Iný spôsob ako financovať dôchodky je cez druhý alebo tretí pilier. Tretí pilier, v ktorom si ľudia dobrovoľne sporia, je u nás prakticky neexistujúci a druhý pilier Fico výrazne okresal. Keď sme mali vládu Smeru, tak tá spravila zásahy, ktoré príspevky do druhého piliera výrazne zredukovali, a tým pádom si ľudia nešetria dostatočne. Práve toto by mala byť pritom kľúčová zložka. Ak chcú mať ľudia vysoké dôchodky, tak musia byť ich odvody napojené na druhý a tretí dôchodkový pilier, kde si ľudia na svoj dôchodok sami sporia. Obrovská výhoda toho je, že ľudia si sporia v akciách a akcie rastú a vždy rásť budú. Ak si vezmeme dlhodobý časový horizont, tak akcie rastú v priemere o päť percent ročne, to znamená, že ak si ľudia začnú šetriť, tak pomocou zloženého úročenia sa z pár tisíc eur stanú desiatky tisíc eur. Toto je jediný spôsob, ako dlhodobo zabezpečiť dôchodky aj pri zlom demografickom vývoji.
 
Ale nie je riziko investovať svoje peniaze na starobu do akcií, ktoré by mohli byť obeťou pádu búrz alebo trhov?
 
Trhy rastú a padajú z krátkodobého hľadiska nepretržite. Ale z dlhodobého hľadiska akcie rastú, pretože sa zvyšuje produktivita práce a firmy sú len nástrojom prenosu produktivity práce do ekonomiky, z čoho ťažia akcionári. S tým, ako firmy zvyšujú efektivitu, zarábajú zisky a tie potom rozdeľujú akcionárom a tým pádom akcie rastú. Je obrovskou výhodou byť akcionárom. Pred storočím mal Dow Jones Index hodnotu 100, teraz 25 000. Akcie sú dôchodkovou nutnosťou.
 
Ak je však prvý pilier odsúdený na zánik, ako ste vraveli, má ešte zmysel zvyšovať dôchodky, alebo sľubovať trináste dôchodky a podobne?
 
Áno, má to zmysel  politický. Teraz to nikoho nebude bolieť, no tieto opatrenia sa prejavia o pár desiatok rokov. Pretože aj keď teraz odchádzajú do dôchodku silné povojnové generácie, tak do najsilnejšieho produktívneho veku (35 až 40 rokov) sa dostáva generácia takzvaných Husákovych detí, ktorá je ešte silnejšia ako súčasní dôchodcovia. Tá teraz platí dane, pomocou ktorých dokáže financovať budúcich dôchodcov. Ale keď táto generácia pôjde o 20 rokov do dôchodku, potom príde pohroma. Preto politici, ktorí presadzujú zastropovanie dôchodkového veku, sledujú svoj okamžitý politický záujem, nie dlhodobú udržateľnosť slovenskej ekonomiky a verejných financií.
 
Keď hovoríte o horizonte 20 rokov, tak to nie je až tak ďaleko v budúcnosti, nie je už teraz na čase začať konať, aby k tomu kolapsu sociálneho systému, pred ktorým varujete, nedošlo?
 
Rozhodne práve teraz by bolo treba spraviť veľké zmeny, a to nastaviť vek odchodu do dôchodku na určité ekonomické parametre. Jednoducho, ľudia si musia uvedomiť, že peniaze, ktoré odvádzali štátu zo svojej mzdy, štát už dávno prejedol. Ak budú ľudia pracovať menej, budú ich musieť financovať mladí, ktorí budú mať sami problém uživiť svoje rodiny. A takýto štát nebude mať veľkú perspektívu. Politik totiž vždy stojí pred dilemou, či spraviť dlhodobo správne a nepopulárne kroky, alebo urobiť kroky populárne a dlhodobo problematické. Koho trápi budúcnosť o 20 rokov?
 
Čo teda navrhujete?
 
Jediným riešením je začať masívne šetriť na úrovni ľudí aj štátu. Kľúčové je zaviesť väčšie odvody do druhého piliera, ale v tom prípade klesnú príspevky do prvého piliera a štát bude musieť viac šetriť na iných výdavkoch. Práve to sú tie ťažké rozhodnutia, ktoré by sa mali realizovať. Ale na to nesmieme mať pri moci zbabelcov.
 
Most odmieta podporiť dôchodkovú reformu Smeru s tým, že v súčasnosti sa nedá povedať, aká bude v krajine demografická, ale aj ekonomická situácia o dvadsať rokov. Súhlasíte s takýmto argumentom?
 
Detaily nevie predpovedať nikto, ale máme tu isté trendy a ten demografický je celkom jednoznačný. Bolo by naivné očakávať, že sa začne zrazu rodiť obrovské množstvo detí. Musíme vychádzať z toho, čo máme, a tieto dáta doplniť do ekonomických modelov. A tie hovoria jednoznačne  je veľmi nezodpovedné, aby sa momentálne robili kroky, ktoré zásadne ohrozujú dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

0:01 Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaznamenáva relatívne úspešné ťaženie so svojou poli…