Kedy ste prišli na Slovensko a prečo?
Bolo to v roku 2006 a prišiel som sem preto, lebo som chcel získať nové skúsenosti. Oslovil ma známy a uznávaný choreograf Ondrej Šoth, ktorý bol v tom čase riaditeľom baletu v Košiciach. Jeho choreografie boli pre mňa veľmi zaujímavé, takže som tú ponuku prijal. Ako baletný sólista som totiž pôsobil v Kyjeve deväť rokov, takže príchod na Slovensko som považoval za novú výzvu. Po toľkých rokoch ma čisto klasický balet prestal napĺňať a chcel som skúsiť niečo nové, napríklad kombináciu moderného tanca s klasikou.
Akovás prijali ľudia na Slovensku?
V Košiciach ma prijali veľmi dobre, bol tu príjemný, tvorivý kolektív. Stretávali sme sa aj po práci a tvorili spoločne nové choreografie, nakrúcali sme filmy, venovali sa aj fotografickému umeniu. Nevenovali sme sa len baletu, ale mali sme široké spektrum záujmov. Aj z ľudského hľadiska to bolo veľmi pozitívne.
Stretli ste sa niekedy aj s negatívnymi reakciami na vašu osobu v súvislosti tým, že pochádzate z Ukrajiny?
Nespomínam si na niečo také. Som tolerantný človek a ak by som sa aj stretol, nikdy som to neriešil nejakým útokom. Ale snažím sa vyhnúť nejakým konfliktom ústretovou komunikáciou. Mám toľko dávky empatie a cítim, čo sa skrýva v človeku, takže asi preto som sa zatiaľ so žiadnou konfliktnou situáciou nestretol. Som zásadne proti násiliu.
Je náročné pre ukrajinského umelca dostať na Slovensku víza?
Spočiatku to bolo komplikované, lebo bolo okolo toho veľa papierovačiek a bolo treba ich pravidelne obnovovať, prechodný pobyt na Slovensku udelili len na určité obdobie. V súčasnosti už mám trvalý pobyt na Slovensku, takže už nemusím absolvovať celú tú tortúru. Ale nápomocný nám všetkým tanečníkom bol práve Ondrej Šoth, ktorý nám pomohol víza vybaviť.
Ak by ste mali porovnať divadlo v Bratislave a v Košiciach, kde sa vám lepšie pôsobí?
V Košiciach majú umelci horšie podmienky, či už ekonomické alebo aj priestorové ako v Bratislave, ale ak to mám porovnať, v Košiciach je družnejší kolektív a ľudia sú tu viac tvoriví. Máme tu veľa talentovaných a profesionálnych ľudí, s ktorými sa mi dobre pracuje.
Poďme však k politickým témam. Ako vnímate nedávne krvavé obdobie, ktorému čelila Ukrajina?
Kyjev je moje rodné mesto a keď som to všetko sledoval, bolo mi to veľmi ľúto. Môj názor je, že celé to bola politická hra a bol to veľmi smutný pohľad na mesto, kde som sa nielen narodil, prežil detstvo, vyrástol, ale aj študoval. A najsmutnejšie na tom je, že aj keď sa na Ukrajine vymenili kľúčové politické pozície, podmienky na život a celková situácia v krajine sa zhoršujú. Napríklad dnes je priemerný dôchodok na Ukrajine okolo 20 eur, čo je tragédia. Nazval by som to tak, že odpracuj a zomri – to je dnešná realita na Ukrajine.
Nemali ste strach o svojich blízkych, rodinu, priateľov?
Mám tam kamarátov, väčšinou umelcov a bol som s nimi v pravidelnom kontakte, takže som bol vždy pravidelne informovaný. Našťastie, nikomu z mojich blízkych sa nič nestalo. Keď sa už konflikt vyostril, neboli v Kyjeve, ale boli na umeleckom zájazde v zahraničí.
V roku 2011 odstúpil z funkcie generálny riaditeľ SND Ondrej Šoth za záhadných okolností a v zákulisí sa hovorilo, že za tým bola politika. V hre vraj boli aj ukrajinskí tanečníci. Máte o tom vedomosť?
Neviem o tom. Ale ak to tak je, môžem k tomu povedať len jedno: politici vždy boli aj ostanú rovnakí. Politika je jeden veľký biznis. Rovnako aj od generálneho riaditeľa SND sa očakávalo, že bude súčasťou tohto biznisu a smutné je, že profesionálna stránka je pre politikov nepodstatná, teda umenie samotné sa dostáva na druhú koľaj. Ak sa generálny riaditeľ rozhodol, že odstúpi, bolo to preto, že mu nedali priestor na realizovanie jeho umeleckých vízií, nápadov a brzdili ho aj v realizovaní jeho koncepcie. Jednoducho nedostal šancu na to, aby sa plne venoval umeniu, lebo musel riešiť iné záležitosti, ktoré nemajú spoločné nič s umením.
Vráťme sa však k politickým vzťahom. Ako by ste v súčasnosti charakterizovali ukrajinsko-ruské vzťahy?
Politici na Ukrajine sú nenažraní a nevedia, kedy už je dosť. Hodnotím ukrajinskú politiku negatívne. Nerobia nič pre ľudí a aj keď na Ukrajinu prišlo množstvo peňazí na pomoc ľuďom, peniaze niekam záhadne zmizli a ľudia v krajine nijako nepocítili túto pomoc, naopak, situácia, ako som už povedal, sa neustále zhoršuje.
Aký je váš názor na zostrelenie ruskej stíhačky Tureckom a následné razantné kroky Ruska?
Je to obdobná situácia ako pred sto rokmi, vzťahy s Tureckom nikdy neboli ideálne. Boli isté obdobia, keď bola situácia pokojná, ale teraz je vyhrotená.
Dopočuli sme sa, že váš otec bol počas 2. svetovej vojny väznený v Nemecku…
Nikdy o tom nehovoril alebo len veľmi málo. Ale je to veľmi silný a dobrý človek, milujúci otec, ktorý mi dal veľmi veľa lásky ako dieťaťu. Myslím si, že takýchto vzácnych ľudí je na svete málo. Nesmierne si ho vážim.
Aký je váš názor na „Čierny piatok“ v Paríži?
Myslím si, že to bola to plánovaná akcia a v podstate terorizmus je dnes jeden veľký biznis, na ktorý doplácajú nevinní ľudia životmi. Keď sledujem, ako to komentujú médiá, mám pocit, že ľudia stratili ten orgán, ktorý je určený na myslenie…
Myslíte si, že utečencov zo Sýrie by malo Slovensko prijať?
Sýria je bývalá kolónia Francúzska a neviem si na to utvoriť názor. Sledujem len informácie okolo toho a neviem si predstaviť to množstvo tých utečencov. Niekedy mám taký pocit, keď to celé z diaľky pozorujem a počúvam informácie, že sme len krok od tretej svetovej vojny.
Utečenecká kríza vyvolala patovú situáciu v Európe. Myslíte si, že je ohrozený Schengen?
Je tu obrovský tlak na Nemecko a uvidíme, aký dopad to bude mať na Európsku úniu. Nechcem na seba brať tú zodpovednosť a vysloviť nejakú prognózu, čo sa môže stať s Úniou, lebo v dnešnom svete, kde sa na nás valia rôzne skreslené informácie z médií, sa človek absolútne stratí. Ľuďom nedajú šancu vytvoriť si vlastný názor, lebo z tých informácií, ktoré sa k nim dostanú, jednoducho nemôžu spoznať realitu.
| Sergej Vladimírovič Jegorov pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov ako baletný sólista. Tancoval v Slovenskom národnom divadle a v súčasnosti pôsobí v Štátnom divadle v Košiciach. Je rodákom z Kyjeva, absolventom Národnej tanečnej akadémie a Akadémie umenia v Kyjeve. |
