Dnešná mládež nečíta. Budeme musieť vytvoriť priemysel pre využívanie voľného času, hovorí rektor Paneurópskej vysokej školy

24.2.2018 15:00

ROZHOVOR Profesor Juraj Stern bol v minulosti rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Učí už pol storočia a tvrdí, že kým v minulosti si naše vzdelávanie považovali aj na prestížnych zahraničných univerzitách, po revolúcii bolo pre školstvo urobené veľmi málo. Robotizácia podľa neho znižuje potrebu pracovnej sily, ale prispieva k uvoľneniu priestoru pre človeka, aby rástol ako osobnosť. Aj v budúcnosti pritom budeme potrebovať pracovníkov zo zahraničia.

Dnešná mládež nečíta. Budeme musieť vytvoriť priemysel pre využívanie voľného času, hovorí rektor Paneurópskej vysokej školy
Foto: rp
Popis: Rektor Paneurópskej vysokej školy Juraj Stern vo svojej kancelárii, v pozadí ocenenia

Počas vášho vystúpenia na prezentácii monografie Kvalitatívne zmeny v zamestnanosti Slovenskej republiky ste poznamenali, že migrácia tu bola vždy. Ako príklad ste pri tom uviedli sťahovanie národov. S tým však boli spojené aj negatívne javy, nebol to bezbolestný proces. Často išlo o vojnové výboje a zajatcov brali do otroctva…

Áno, sťahovanie tu vždy bolo. Podľa posledných vedeckých poznatkov zárodok ľudskej civilizácie bol asi pred 100 000 rokmi vo východnej Afrike. Od tých čias sa začala migrácia. Prví ľudia vraj migrovali z Afriky rýchlosťou 5 až 7 km za rok, aby obsadili postupne celý svet. Aj sťahovanie národov bolo migráciou. Naši predkovia Slovieni prišli do európskeho priestoru niekedy v 6. – 8. storočí nášho letopočtu. Prišli do oblastí, kde žilo už nejaké obyvateľstvo, ktoré prišelcov nepociťovalo iste pozitívne. Tak isto Slovieni nevítali s radosťou predkov dnešných Maďarov, ktorí do strednej Európy prišli zhruba na prelome 9. a 10. storočia. Niekoľkí naši politici sa s tým ešte stále „nevedia zmieriť“.

Urobme skok v histórii. Po druhej svetovej vojne, keď v Nemecku a v Rakúsku v 50. – 60. rokoch bol veľký nedostatok pracovných síl, prichádzali „gastarbaiteri“ hlavne z južných častí Európy, z Grécka, Španielska, Portugalska, ale aj z Turecka. Niektorí ostali, iní sa vrátili po čase domov. Vtedy, ako aj dnes ich prijímali, pretože pociťovali veľký nedostatok pracovných síl. Dnes máme v mnohých nemeckých, rakúskych a iných mestách veľký počet Turkov. Mnohí sa plne integrovali a veľa ich žije v getách.

Turci však nie sú typickým moslimským národom…

Turecko je tiež islamskou krajinou, v ktorej je islam prevládajúcim náboženstvom. Žiaľ, v posledných rokoch sa radikalizuje. To bolo tiež jednou z príčin, ktorá EÚ odradila od ďalších krokov zbližovania v rámci začlenenia krajiny do európskych štruktúr. EÚ prekážala výrazná účasť armády na verejných veciach, diskriminácia žien a tak ďalej. S Tureckom boli spojené určité očakávania, ako som uviedol, deficit viacerých európskych kritérií zabránil ich integrácii.

Je migrácia riešením súčasného nedostatku pracovných miest u nás?

Iste, migrácia je z jednou ciest na riešenie. Za migráciu totiž môžeme považovať aj „exodus“ našich občanov, hlavne mládeže do zahraničia. Možno budem tvrdý, no keď sa rozprávam s našimi študentmi, ktorí študujú v zahraničí, najčastejšie zistíte, že im doma prekážajú mnohé veci, ako je korupcia, nevymožiteľnosť práva, stav v zdravotníctve a v školstve. Mladí ľudia si po zahraničných skúsenostiach demokraciu predstavujú ináč, ako ju realizujeme doma. Nehovorím, že nemáme demokratický systém, ale mnohí mladí ľudia, ale aj my tu doma pociťujeme určité deficity. V iných krajinách im vedia poskytnúť viac a oni, samozrejme, idú za tým. Je to výzva pre politikov, aby konali tak, aby sa mladí ľudia vrátili alebo ostali doma. Potom nebudeme potrebovať toľko migrantov na vyplnenie vákua – nedostatku pracovných síl. Určité pracovné pozície potrebujeme už dnes a i v budúcnosti budeme potrebovať pracovné sily zo zahraničia.

Ťažko to však rozlíšiť, keď prakticky všetci, čo prišli do Európy, tvrdili, že utekajú z bezpečnostných dôvodov.

Dnešné spôsoby odhaľovania, zisťovania a overovania sú tak sofistikované, že neverím, že by sa to nedalo riešiť. Neboli dostatočne pripravení, či už v Nemecku, či v Rakúsku, ale ani naše orgány.

Nie je to tiež zlyhanie Európy?

Áno, ale keby boli dostatočne pripravení, mohli jednoznačne vyselektovať tých, ktorí nie sú pre nás ohrozením. Je isté, že sa sem-tam nejaký ten „migrant“ dostane, veď koľko bolo spiacich agentov v Nemecku, čo vyhodili dve vežičky WTC.

Ďalšia vec je, že napríklad pražského imáma, jeho brata a švagrinú hľadá polícia, pretože boli aktívne zapojení do podpory al-Káidy. Čiže je tu ešte ten moment, že sa tu etablujú takíto radikáli, ktorí ďalej polarizujú.

Iste. Potom tu máme ešte ďalšie nebezpečie. Ovplyvňovanie volieb sofistikovanými metódami cez internet, ako i šírenie neofašistických ideológií a ich podpora, šírenie hoaxov. Ďalšie nebezpečie vidím vo finančnej podpore Národného frontu Le Penovej či podpore Slobodných demokratov v Rakúsku zo strany Ruska.

Vrátil by som sa ešte krátko k migrantom, ale v inej súvislosti. Robotizácia by mohla spôsobiť nepotrebnosť časti pracovných miest, pričom už dnes máme nezamestnaných a keby sme ešte mali zamestnať migrantov, nezdá sa mi to ako šťastná kombinácia…

Ak sa začítate do niektorých prác Karla Marxa, píše sa tam o tom, že počas priemyselnej revolúcie vo Veľkej Británii robotníci demolovali stroje, ktoré prichádzali do fabrík. Nakoniec zistili, že je to na prospech. Uľahčuje im to prácu, dokážu mať väčšie výkony, viac vyprodukovať, podnikateľ má väčší zisk a teda aj oni vyššiu mzdu. Tak isto sa v prvom okamihu javí, že roboty vytláčajú pracovnú silu, ale predovšetkým sa začali používať a používajú sa v oblastiach, kde je práca zdraviu škodlivá. Napríklad v lakovniach, kde je veľmi zlé ovzdušie pre človeka, ale aj pri zváraní a podobne. Je fakt, že robotizácia znižuje potrebu pracovnej sily, ale na druhej strane prispieva k tomu, že sa uvoľňuje priestor pre človeka, aby rástol ako osobnosť. To znamená, musíme sa zamýšľať nad tým, že budeme predlžovať vzdelávanie. Ľudia budú dlhšie chodiť do školy, budú mať teda lepšiu kvalifikáciu…

Myslíte zadarmo?

To bude musieť zabezpečovať štát. Samozrejme, aj podnikatelia a zamestnávatelia sa na tom budú podieľať. A aby sme zabezpečili, že ľudia budú zmysluplne využívať voľný čas, budeme musieť pre to vytvárať priestor. Budeme musieť vybudovať „priemysel pre využívanie voľného času“. To znamená turizmus, zmysluplne formy vzdelávania hlavne nových profesií a tak ďalej. Je to zložitá problematika, ktorá sa týka nielen ekonómov, ale aj psychológov, futurológov. Ale, samozrejme, je tu rad povolaní, ktoré ľudia vo vyspelých krajinách nechcú vykonávať. Aby sme zabezpečili aj tieto profesie, potrebujeme migrantov.

Vrátil som sa z Izraela, tam je stále veľká migrácia a nie sú to len židia. Väčšina sociálnej starostlivosti je na migrantoch. Ľudia zo zahraničia zabezpečujú sociálnu starostlivosť v rodinách, nemocniciach a podobne. To sú práve práce, ktoré domáce obyvateľstvo už nechce vykonávať. Tak je to aj v iných krajinách. Rakúsky vinárenský priemysel by napríklad skolaboval bez Slovákov a Čechov. Potrebujú pracovnú silu, prišla od nás. V Rakúsku sú napríklad naše opatrovateľky. Naši ľudia išli po revolúcii zbierať jahody do Británie, jablká do Talianska. To boli všetko pomocné práce, ktoré domáci obyvatelia nevykonávali. To je tiež migrácia.

Spomenuli ste, že Slovenky chodia robiť opatrovateľky do Rakúska. Starajú sa tam o nevládnych dôchodcov. V tejto oblasti by sa tiež časom uplatnili roboty, pri ich dvíhaní a premiestňovaní.

O tom som nepočul. Chorých a nevládnych treba aj opatriť, nakŕmiť, umyť, porozprávať sa s nimi potešiť ich. To neurobia roboty.

V celosvetovom rebríčku vedecko-výskumných inštitúcií sa najlepšie spomedzi slovenských univerzít umiestnila Univerzita Komenského v Bratislave, za ňou Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, čo sú všetko štátne vysoké školy. Z toho porovnania sa to javí, že štátne univerzity majú u nás vo vede a výskume navrch. Samozrejme, Paneuópska vysoká škola je na scéne pomerne krátko, fakulta práva bola založená pred 14 rokmi, fakulta psychológie len pred šiestimi...

Verejné a štátne vysoké školy sú v podstate zadarmo. Sú tam nejaké poplatky, ale minimálne. Na súkromných školách si musí študent zaplatiť nie malú sumu. Tiež by sme boli radšej, keby sme mali viacej študentov, ale zatiaľ neubúdajú, naopak pribúdajú, ich počet rastie. Na iných školách ich počet ubúda. Ak je niekto ochotný zaplatiť, tak za kvalitu. Meno našej inštitúcie nie je zlé, v porovnaní s ostatnými vysokými školami sme veľmi dobre prepojení so zahraničím. Patríme na Slovensku medzi špičku, čo sa týka kontaktov so zahraničnými univerzitami. Máme dobrých učiteľov, dekanka fakulty masmédií je Iveta Radičová, máme aj ďalších skvelých učiteľov. To je garanciou pre mladých ľudí, že tu dostanú kvalitu.

Rozdiel medzi verejnou školou a súkromnou školou je ten, že keď platím a nedostanem kvalitu, môžem žiadať výmenu učiteľa. Takže sme pod dosť silným tlakom, naši študenti na to dosť tlačia. Ak sa na verejnosti hovorí, že zaplatím, dostanem diplom, nie je to pravda. Keď študenti neurobia skúšku, musia ju zopakovať alebo opustia štúdium. Podpisujem x papierov o ukončení štúdia.

Jeden z dôvodov sú, povedzme, zdravotné dôvody, ale je to aj nekvalita študentov. Keď si neplnia študentské povinnosti, musíme sa s nimi rozlúčiť. Je potrebné vo verejnosti zmeniť spôsob myslenia, že keď zaplatím, tak dostanem diplom. Nie. Dostaneš ho len vtedy, keď odvedieš kus práce! My za tie peniaze garantujeme kvalitu. Vybavenie napríklad masmediálnej fakulty má veľmi dobrú úroveň, v minulosti TA3 robila prenosy z našich televíznych štúdií aj volebné prenosy robili od nás. Naša právnická fakulta patrí k špičke a aj ďalšie fakulty majú slušnú úroveň.

Ako vnímate vývoj kvality vzdelávania na Slovensku?

Učím už 50 rokov, vychoval som teda dosť študentov a môžem vám povedať, že československý vzdelávací systém nebol zlý. Ak si odmyslíme celý ideologický balast minulého režimu, kvalita našich škôl bola dobrá. Uvediem príklad. Univerzita v Saint Gallene je v ekonómii špička európskeho vzdelávacieho systému. Niekoľkokrát som tam navštívil rektora a pri jednom rozhovore mi povedal, že naši študenti patria u nich medzi najlepších. Na to som mu argumentoval, že my mu posielame najlepších. A on na to, v poriadku, ale vaši najlepší sú najlepší aj u nás. To bolo v polovici 90. rokov minulého storočia. Žiaľbohu, niekde sa to stratilo.

Za tých dvadsať rokov sa úroveň veľmi rapídne znížila aj nezáujmom politických štruktúr o vzdelávanie. Žiadna vláda neurobila nič významného. Najdlhšie je pri moci jedna štruktúra, ktorá takisto mohla a tiež nič neurobila. Radšej to posunula niekomu inému, SNS alebo maďarskej strane, starajte sa vy. To je horúci zemiak, takisto ako zdravotníctvo. Vždy tam posunuli nie člena strany, ale radšej niekoho iného, kto preberá za to zodpovednosť. A žiaľ, výsledok je súčasný žalostný stav nášho školstva.

Zrejme však pokles kvality vzdelávania nie je len slovenský problém, skôr svetový trend. Sú tam faktory ako digitálna demencia. Ako vravela pani Pauhofová z Ekonomického ústavu SAV, nestačí rozdať deťom tablety, teba aj písať atramentovým perom a podobne.

S touto jej argumentáciou súhlasím. Dnešná mládež nečíta, neuvedomuje si, čo čítaním získa. Rozširuje si tým slovnú zásobu, svoj obzor a fantáziu. Na začiatku školského roka sa pýtam študentov okrem iného, či navštevujú divadlo, či boli v opere, na koncerte, na výstave. Väčšinou dostanem negatívne odpovede.

Bol som zástupcom nemeckej nadácie, ktorá vyberala študentov zo Slovenska na štúdium na nemeckých univerzitách. Šéf nadácie sa pýtal študenta, čo naposledy čítal. Študent povedal nejakú odbornú knihu. Keď sa ho spýtal na beletriu, ostal zaskočený. Keď sa spýtal, kedy bol naposledy v opere, nula bodov. Vyšiel von, povedal to ostatným, tí si niečo vygúglili, ale potom nevedeli, kto bol autor opery, atď. Toto je veľký deficit, pretože to patrí tiež k všeobecnému vzdelaniu. Nielen poznať kapely hrajúce tvrdý rock. Mali by poznať aj Placida Dominga alebo kto bol Caruso, takisto mená ako Victor Hugo, Honoré de Balzac, Dante, Tolstoj, Božena Němcová či Sládkovič.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Andor Šándor: NATO má veľký problém. Je tu hrozba, ktorá nás môže prekvapiť

0:01 Andor Šándor: NATO má veľký problém. Je tu hrozba, ktorá nás môže prekvapiť

ROZHOVOR „Turecká politika s prezidentom Erdoganom už dávno naberá smer, ktorý znamená odklon od Záp…