Developeri sa snažia ovplyvňovať mesto. Na Bratislave ryžovali a zarábali posledných dvadsať rokov, hovorí mestský poslanec Chren

Ste veľmi aktívny bratislavský mestský poslanec z poslaneckého klubu Bratislava Inak. Čo sú podľa vás najväčšie problémy Bratislavy?

 

Myslím si, že aj radový poslanec dokáže veľké veci, ak sa naozaj snaží. Z toho vyplýva aj moja aktivita – „nekecať a makať“. Najväčšie problémy Bratislavy zažívajú všetci obyvatelia na vlastnej koži každý deň. Či je to doprava, parkovanie, zeleň a v poslednom čase aj neriadená výstavba, ktorou trpia do veľkej miery Staré Mesto aj Ružinov. Tie problémy sú navzájom prepojené. Obrovské developerské projekty, ktoré sa dnes v Bratislave stavajú, zahusťujú a ovplyvňujú dopravu a následne spôsobujú aj problémy s parkovaním. Ak sa niečomu musíme dnes venovať, tak sú to práve tieto témy.

 

Práve developeri sú veľakrát kritizovaní za to, že svojou výstavbou neberú ohľad na zeleň či požiadavky obyčajných ľudí. Zároveň má Bratislava aj starý územný plán mesta. Dá sa proti neriadenej výstavbe nejakým spôsobom bojovať?

 

Ľudia cítia problémy s výstavbou hlavne vtedy, keď sa deje v ich okolí, pretože zažívajú to zahusťovanie na vlastnej koži. To, čo Bratislave najviac chýba, je nejaká ozajstná koncepcia rozvoja. Územný plán je už zastaraný a spôsob, akým sa mení raz za pár rokov, je nesprávny. Poslanci musia vždy hlasovať za zmeny a doplnky územného plánu ako celok. Napríklad je tam sto zmien, a hoci 80 je dobrých, tak ďalších 20 sú škandalózne developerské projekty, ktoré sa tam nejakým spôsobom dostanú.  A vy ako poslanec musíte hlasovať buď za všetky, alebo proti všetkým. Toto je jedna z vecí, ktorú sa s niektorými kolegami snažíme zmeniť.

 

Navyše dnes sme už dospeli do štádia, že Bratislava potrebuje kompletne nový územný plán, nielen nejaké zmeny a doplnky. K tomu ale vedie dlhá cesta a treba povedať, že tie procesy sú také komplikované, že to bude trvať minimálne volebné obdobie.

 

Stretávate sa aj s nejakým lobingom od tých veľkých developerských firiem?

 

Samozrejme, že developeri sa snažia ovplyvňovať mesto a mestské časti. Veľmi to cítiť hlavne na vyjadreniach mnohých iných poslancov počas rozpravy na mestskom zastupiteľstve, keď o tom diskutujeme. Na jednej strane treba povedať, že bez investorov, ktorí idú stavať, sa jednoducho nepohneme. Veľmi často sme v komplikovaných situáciách. Väčšina pozemkov mesta Bratislava bola v minulosti rozpredaná, a keď je niekto majiteľom pozemku a chce tam stavať, tak možnosti mesta sú obmedzené.

 

Na druhej strane má mesto aj svoje páky. Developeri na Bratislave ryžovali a zarábali posledných dvadsať rokov a robili to pre svoje zisky. Pre mesto a jeho obyvateľov urobili minimum. Dnes musíme tú situáciu zmeniť tak, aby aj developeri boli prinútení pri stavbe svojich projektov urobiť aj niečo pre mesto a pre ľudí. 

 

Poviem konkrétny príklad. Dve najväčšie developerské firmy, ktoré fungujú v Bratislave, HB Reavis a J&T Real Estate, chcú urobiť dva obrovské projekty a získať od vlády status významnej investície. Je to stanica Mlynské Nivy a Eurovea spolu s Lidom na petržalskej strane Dunaja. Keby získali ten status významnej investície od vlády, tak by ušetrili na developerskom poplatku a získali zrýchlené stavebné konanie. 

 

Odhliadnuc od toho, že by možno bolo lepšie aj pre obyvateľov, keby sa ich veľké stavby postavili rýchlejšie, no na druhej strane tieto firmy musia za podporu dať mestu oveľa väčšiu protihodnotu, než samy získajú. Jedným z takých plánov je vybudovanie nových električkových tratí. Bratislava metro nikdy nebude mať, s tou myšlienkou sa musíme rozlúčiť, nebudeme si ho môcť dovoliť. Riešením pre Bratislavu sú nové električky. V našom meste sa za posledných tridsať rokov podarilo postaviť necelé dva kilometre električkových tratí. Teraz máme šancu získať od developerov nové trate naprieč Ružinovom, možno až na Vrakuňu. Toto je jedna z tých možností, kde mesto môže developerov pritlačiť.

 

V rámci možností, ktoré môžu mestu ponúknuť developeri, vznikli akoby dva názorové prúdy. Jedni hovoria o električkách, druhí o lanovke.

 

To je presne ten príklad, kde mesto musí veľmi tvrdo rokovať. Zmysel, aby mesto podporilo významnú investíciu, má iba vtedy, ak mesto z toho získa naozaj viac než samotní developeri.

 

Ja som, samozrejme, presvedčený, že nové električkové trate mesto reálne potrebuje. Čo sa týka lanovky, tak tá je aj podľa odborníkov viac takou turistickou atrakciou než skutočným riešením dopravy. Lanovka má zmysel vtedy, ak bude prezentovaná ako koncepčné riešenie, ak bude mať prestupnú zastávku s električkou či ak bude mať aj inú stanicu než len tú v novovybudovanom Lidle. O tomto všetkom treba rokovať a snažiť sa získať pre mesto tie najlepšie podmienky.

 

Nie je lanovka veľmi utopistický cieľ, keďže napríklad cestná komunikácia je v havarijnom stave a veľa vecí nefunguje?

 

Tiež si to myslím, preto hovorím, že developeri nás musia vedieť presvedčiť, že takéto veľmi netradičné riešenie bude mať význam pre celé mesto. Samozrejme, som v prvom rade zástancom električkových trás a vybudovania záchytných parkovísk pre mimobratislavských dochádzajúcich, čo by odľahčilo všetky cesty.

Hovoríte o vybudovaní záchytných parkovísk, ktoré by vyriešili preplnené parkovanie v Bratislave. Ako vidíte toto riešenie v najbližšom čase?

 

Mrzí ma, že nebol schválený štatút, ktorý je nevyhnutnou podmienkou spustenia parkovacej politiky. Bratislava potrebuje parkovaciu politiku, pretože v Ružinove, v Petržalke je večer obrovský problém zaparkovať. Až tretina áut má však mimobratislavské ešpézetky, teda sú to ľudia, ktorí neplatia dane v Bratislave. 

 

Vieme, že napríklad v Ružinove žije 40-tisíc ľudí, ktorí tam nemajú trvalý pobyt, takže ich dane idú niekam inam, pričom by sa dali použiť na budovanie parkovacích miest, rozvoj zelene či opravu ciest. Toto potrebujeme zmeniť. Parkovacia politika však nesmie byť kšeft, musí byť výhodná pre rezidentov, ktorí tu majú trvalý pobyt, naopak, pre mimobratislavských by malo byť parkovanie spoplatnené výrazne viac, práve preto, aby boli motivovaní si sem dať trvalý pobyt.

 

Budovanie záchytných parkovísk je však zatiaľ pomerne komplikované, pretože predchádzajúce garnitúry, bohužiaľ, rozpredali väčšinu pozemkov, na ktorých by sa takéto parkoviská dali vybudovať. My máme vytypované zatiaľ jedno takéto miesto pod Prístavným mostom, kde by mohlo byť záchytné parkovisko priamo pri zjazde z budúcej R7. Pomerne jednoduché by bolo postaviť priamo k nemu aj jednu vetvu električkovej trate, ktorá by neskôr mohla pokračovať cez Ružinov až do Vrakune.

 

Keď spomínate tých „cezpoľných“, ktorí dennodenne dochádzajú do Bratislavy a nemajú tu trvalý pobyt, ako by sa teda dalo riešiť, aby si ho sem dali a platili v hlavnom meste aj dane?

 

Nie som za to, aby sa tu robil nejaký konflikt medzi Bratislavčanmi a tými „cezpoľnými“. Myslím si, že tá správna cesta je cesta pozitívnej motivácie. Jednoducho keď žijem v Ružinove, tak by som mal byť hrdý Ružinovčan a mal by som si tu dať aj trvalý pobyt, pretože vďaka tomu môže mesto z mojich daní zveľaďovať to okolie, v ktorom žijem. Tá trocha negatívnej motivácie by mohla ísť prostredníctvom spomínanej parkovacej politiky, ktorá bude zvýhodňovať obyvateľov s trvalým pobytom.

 

Keby som bol starostom v Ružinove, tak tam rozbehnem klientske centrum, ktoré pomôže ľuďom vybaviť trvalý pobyt, aby nemuseli chodiť dva dni po úradoch. Najsilnejšia zmena ide určite cez zmenu myslenia. Ďalšou možnosťou je apel na vládu, aby zmenila zákon, pretože dnes neexistuje, s výnimkou cudzincov, status prechodného trvalého pobytu. Robotník, čo sem chodí na týždňovky, by tak mohol na základe zamestnania získať tento status a peniaze z jeho daní by sa delili na polovicu medzi samosprávu a medzi obec, kde má trvalé bydlisko.  

 

Najväčší odpor je však zo všetkých obcí mimo Bratislavu, ktoré zarábajú z 200-tisíc ľudí, ktorí žijú v hlavnom meste, ale nemajú tu trvalý pobyt, takže im idú dane do obecnej kasy. Ďalšou možnosťou je, že by si Bratislava ako mesto zaslúžila samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte. 

 

Posledným problémom z hľadiska Bratislavy sú peniaze na opravu ciest. Výnos z dane motorových ciest je príjmom župy, avšak drvivá väčšina v Bratislavskej župe je na území mesta, pričom župa dostáva všetky peniaze a mestu posiela zhruba milión eur, aj to keď sa nám ho podarí „vyboxovať“. Je to úloha pre župných poslancov, aby dokázali zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie peňazí na opravy ciest, ak teda nedokážu presadiť zrušenie Bratislavskej župy, pretože na území Bratislavského kraja je to plytvanie peňazí. Osobne by som bol celkom rád, keby sa podarilo tieto dve inštitúcie nejakým spôsobom zlúčiť a ušetriť tak milión eur každý rok.

 

V poslednom období je veľmi diskutovanou témou znečistenie vo Vrakuni pre skládku.

 

Skládka vo Vrakuni je veľký problém, o ktorom vedia politici dvadsať rokov. Fakt je, že sa o nej začalo teraz výrazne rozprávať práve vďaka tomu, že sa konečne podarilo vyčleniť peniaze z eurofondov na sanáciu tejto skládky, aby chemikálie a toxíny už neunikali do podzemných vôd. Konečne sme sa však začali hýbať správnym smerom, aj keď do budúcna bude stáť jej vyčistenie obrovské peniaze.

 

Našťastie, to vyzerá podľa dát tak, že Ružinov nie je výrazne zasiahnutý týmto problémom. Ľudia, ktorí sú napojení na vodovody a nemajú vlastné studne, sú absolútne v bezpečí a nemusia sa ničoho obávať. Taktiež sme pripravili výzvu pre ministra životného prostredia, aby zabezpečil bezplatné testovanie vody pre ľudí, a ministerstvo s týmto krokom súhlasilo a cez miestny úrad vo Vrakuni to aj zabezpečí.

 

Profilujete sa aj ako taký kritik primátora Iva Nesrovnala. Pred pár dňami mu dokonca mestskí poslanci znížili plat o 1 200 eur na 3 300 eur.

 

Tri roky som mestským poslancom a snažím sa presadzovať dobré veci. Myslím si, že som celkom úspešný v porovnaní s kolegami. Nikdy nič sa mi ale nepodarilo presadiť na základe hádok a hašterenia, vždy len na základe spolupráce. Niekedy sa ale spolupracovať nedá. Keď sa mesto a primátor rozhodli, že miesto parku idú postaviť bytovku, tak to jednoducho musel byť konflikt a podarilo sa mi aj s aktívnymi občanmi zastaviť túto výstavbu. Tým najlepším, čo by sa mohlo pre mesto stať, je, aby sme mali viac aktívnych Bratislavčanov. Bez ich podpory by som za celý čas nič nepresadil. Politici nie sú na to, aby sme ich milovali a zbožňovali, sú na to, aby sme ich strážili a aby naozaj konali v záujme ľudí.

 

Za samotné zníženie platu primátora som nehlasoval, pretože si myslím, že pri niektorých kolegoch sa začína ozývať volebná kampaň a chcú sa takýmto spôsobom dostať do médií.

 

Kritika je však na mieste napríklad pri tendri na verejné osvetlenie za skoro 150 miliónov eur na 20 rokov, ktoré je dnes utajené, nevieme ako prebieha výber a je to asi najväčšia zákazka v histórii Bratislavy. Primátor odmietol stransparentniť tento tender, čo by bol aj dôvod hlasovať za zníženie jeho platu, ale to by bol reálny dôvod. Lenže pri tom znížení platu vymenili niektorí moji kolegovia politikárčenie za to, čo by bolo skutočne dobré pre mesto a občanov.

 

Boli ste poslancom v parlamente a tiež štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Aký je pre vás rozdiel medzi tou „veľkou politikou“ a tou komunálnou, ktorú teraz riešite?

 

Najväčší rozdiel je v tom, či je človek vo výkone alebo či je len radovým poslancom. Pretože keď ste napríklad tým štátnym tajomníkom alebo starostom, tak máte možnosť robiť rozhodnutia a podpisovať ich. Ak to myslíte dobre, tak aj oveľa skôr vidíte všetky výsledky. Práca radového poslanca je o tej nekonečnej snahe presviedčať všetkých ostatných, získavať spojencov a presadzovať nejaké rozhodnutia. Nemáte však v rukách to, či sa dokážu aj nakoniec presadiť, pretože kompetencia primátora či starostu je veľmi silná. Môžete vyčleniť peniaze na opravu chodníka, ale ak to mesto neobstará a nezrealizuje kvalitne, tak sa to ešte môže obrátiť aj proti vám.

 

A nechýba vám preto tá „veľká politika“, kde ste niečo dokázali presadiť?

 

Bol som šesť rokov poslancom v parlamente a ak mám byť úplne úprimný, tak som si myslel, že budem odchod z parlamentu znášať oveľa horšie. No pravda je, že som sa nikdy necítil lepšie. Keď sa pozriete na dnešný parlament, tak si myslím, že každý normálny a príčetný človek musí byť rád, že tam nesedí a nemusí sa zúčastňovať na tých škriepkach a žabomyších vojnách.

 

Komunálna politika má výhodu v tom, že vidíte veľmi rýchlo spätnú väzbu, pretože riešite problémy, ktoré sa týkajú vás a vašich susedov. Ak sa vám niečo podarí vyriešiť, tak dostávate aj omnoho viac pozitívnej spätnej väzby, čo ma veľmi teší. Bratislava má kopu problémov, ktoré sú problémami 25 rokov a absolútne sa neriešili. Dokázať s nimi pohnúť je veľmi ťažká úloha, ale snažím sa to riešiť s niektorými mojimi kolegami.

 

Ako hodnotíte spätne vašu kariéru poslanca v parlamente a kariéru štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva?

 

Dúfam, že sa mi podarilo urobiť nejaké dobré veci, a hlavne v oblasti energetiky, ktorej sme sa tak intenzívne venovali, zastaviť rozkrádanie cez fotovoltické elektrárne. Alebo napríklad, že sa nám podarilo ušetriť na ministerstve hospodárstva najviac peňazí spomedzi všetkých ostatných ministerstiev, pretože sme naozaj nekradli a snažili sme sa robiť dobré veci. Bola to mimoriadne dobrá skúsenosť pre mňa ako vtedy ešte mladého človeka. Najťažšie na politike je však to veľké politikárčenie a pokrytectvo, s ktorým sa denne stretávate a to mi teda absolútne nechýba.

 

Boli ste členom SaS, potom hnutia NOVA a nakoniec ste skončili v strane SKOK, ktorá je mimoparlamentná strana. Neľutujete svoj odchod z SaS a ako vidíte svoju budúcnosť so SKOK-om?

 

Musím povedať, že neľutujem, pretože žiť sa dá aj bez tej „veľkej politiky“, a je to dokonca oveľa lepší život. Som napríklad presvedčený, že žiaden človek by nemal byť vo veľkej politike dlhšie ako desať rokov, pretože sa skôr či neskôr odtrhne od reality ostatných ľudí a stratí cit pre skutočné problémy.

 

SKOK je pre mňa o skupine ľudí z celého Slovenska, ktorí naozaj chceli meniť veci k lepšiemu a ktorí to naozaj robili úprimne, hoci sme vedeli, že šanca dostať sa do parlamentu nebola nejako extra veľká, ale jednoducho sme si povedali, aby sme sa vedeli pozrieť sami na seba do zrkadla, že to musíme vyskúšať. Som rád, že napriek tomu volebnému výsledku SKOK stále funguje a je to naozaj skupina dobre motivovaných ľudí, ktorí sa snažia meniť svet k lepšiemu.

 

V SKOK-u som mal na starosti volebný program, ktorý bol hodnotený ako najlepší pre Slovensko. Keby sa podľa neho krajina riadila, tak by bolo Slovensko už o štyri roky lepšou krajinou na život pre všetkých ľudí.

 

Ambície byť v parlamente však dnes už nemám, vyskúšal som si to, ale práve v komunálnej politike dokážem spraviť veci, ktorých výsledok aj reálne cítim. Pre mňa osobne je to oveľa väčšie naplnenie.