O aké potraviny prišlo Slovensko od roku 1989? Aké potraviny sa prestali vyrábať?
Iste, nechcem sa vracať pred rok 1989 s nostalgiou a nekriticky hodnotiť potravinárstvo na Slovensku v minulom režime. Na Slovensku však existovali podniky v rôznych odvetviach, ktoré dnes reálne takmer neexistujú. Výrazne sa obmedzila napríklad výroba cukru, olejov a margarínov, ale mraziarenský priemysel už takmer neexistuje. Len málokto si dnes spomenie na tvarohové nanuky, Polárku alebo na nanukovú tortu.
Čo sa stalo s nanukmi? Prečo z trhu zmizli Polárka či nanuková torta?
Po zmene režimu sa začal proces zmeny vlastníckych štruktúr, privatizácia. A aj do potravinárskych podnikov vstupoval zahraničný kapitál. Pokiaľ zahraniční majitelia nezatvorili podnik, výrobu upravili tak, aby bola efektívna. Samozrejme, že ak sa mali rozhodovať, prácu ponechali doma a racionalizáciu robili na Slovensku. Na druhej strane, mnohí slovenskí podnikatelia pochopili, že podnikanie v potravinárskom priemysle je teda naozaj odlišný biznis ako napríklad bankovníctvo, a podniky zatvorili. Vlády nemali záujem toto odvetvie podporovať. Preto štátna pomoc nebola smerovaná pre potravinárske podniky.
No dobre, ale značky skončili úplne?
Niektoré skončili úplne, na trhu už chýba napríklad niekedy obľúbená Polárka. Pri niektorých sú dodnes spory s českými výrobcami, ktorí sú natoľko hrdí na svoje produkty, že sa neštítili bojovať o názov prírodného syra s modrou plesňou Niva alebo o názov Tatranky. Niektoré značky sú na trhu stále, ale na Slovensku sa nevyrábajú. Ak výrobcovia neboli na trhu konkurencieschopní so svojimi produktmi, ich výrobu ukončili a z pultov ustúpili, ich miesto bolo ihneď nahradené inou značkou.
Prečo sa nedarí slovenským značkám presadiť sa na trhu?
Slovenské potravinárstvo je dlhodobo finančne poddimenzované. Akokoľvek budeme poukazovať na diskriminačnú Spoločnú poľnohospodársku politiku, prostriedky z eurofondov, ktoré do neho smerujú, sa nepoužívajú transparentne a efektívne. Štátna pomoc je určená takmer výlučne iným odvetviam hospodárstva. A rovnako aj pri štátnej pomoci – ak sa potravinárom dostane, treba poukázať na účelové prideľovanie finančných prostriedkov, ktoré domáce podnikateľské prostredie skôr deformuje a existujúcim, reálnym potravinárskym podnikom škodí. Za všetky spomeniem 19 mil. eur pridelených spoločnosti Midia Agro, ktorá by mala vybudovať tak prepotrebnú sušiareň mlieka, keďže existujúce dve sú odstavené pre nedostatok mlieka a pre nezáujem o tento produkt. No a ak reálnym producentom potravín nebude pridelená finančná pomoc a potravinári v zahraničí ju dostanú, tak ako im môžu konkurovať?
Výsledkom tejto politiky je, že každý rok sa zvyšuje množstvo exportovaných poľnohospodárskych surovín a každý rok sa zvyšuje množstvo dovezených potravín. V roku 2016 dosiahlo záporné saldo v obchode s agrokomoditami hodnotu -1,3 mld. eur, čo len potvrdzuje prehlbujúci sa úpadok spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Prostriedky vynakladané rezortom predovšetkým na podporu prvovýroby sa z veľkej časti míňajú svojmu účinku, keďže finančne poddimenzovaný spracovateľský priemysel nedokáže dať surovinám od prvovýrobcov zodpovedajúcu pridanú hodnotu.
Nedávno bola aktuálna téma liberalizácie obchodu s USA, tzv. TTIP? Čo by jej schválenie pre nás znamenalo?
Téma liberalizácie obchodu s USA v tomto momente už nie je aktuálna. PKS pri rokovaniach namietala najmä hygienické štandardy, aby sa nepovolil dovoz napríklad chlórovaných kurčiat. Ale tiež sme poukazovali na politiku Bruselu, ktorá preferuje malé farmy, penalizuje veľkých farmárov, čo je nielen proti systému, ktorý funguje na Slovensku, ale z pohľadu konkurencieschopnosti k farmárom v USA krátkozraké, keďže v USA prevláda hospodárenie na veľkých farmách a ešte za výdatnejších dotácií. Apelovať potom na lokálpatriotizmus je nezmysel, pretože pri podnikaní zaváži najmä cena. A tej by sme konkurovať nedokázali.
Vláda má vo svojom PVV potravinovú sebestačnosť. Prijíma opatrenia, ktoré prispejú k podpore domácej výroby?
Každým dňom by malo byť podpísané Memorandum medzi MPRV SR a profesijnými združeniami – Agrárnou komorou Slovenska, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Potravinárskou komorou Slovenska o spolupráci pri realizácii Národného potravinového katalógu, čím by sa mal uľahčiť zariadeniam verejného stravovania prístup k lokálnym zdrojom potravín. Je to veľmi dôležité nielen z pohľadu zvýšenia predaja lokálnych zdrojov potravín, ale aj z pohľadu kvality podávanej stravy našim deťom.
Čo potrebujú potravinári na to, aby sa sebestačnosť zvyšovala?
Potravinári dlhodobo poukazujú na problémy domáceho potravinárskeho priemyslu, s ktorými sa musia denne boriť. Žiaľ, zatiaľ ani jedna vláda sa ich riešením nezačala zaoberať reálne a zodpovedne. A keďže potraviny sú sexy témou, každá vláda deklaruje, že potravinárstvo si kladie za prioritu. Zaostávanie potravinárskeho sektora na Slovensku môžeme vidieť aj z porovnania s veľkostne podobnými štátmi. Mimoriadne výkonný potravinársky sektor Írska vyprodukuje osemkrát viac nominálnej hrubej produkcie, dánsky päťkrát viac. Dvakrát väčšia Česká republika má viac než trojnásobnú produkciu. Trojmiliónová Litva má o pätinu vyššiu produkciu a v potravinárstve generuje o polovicu vyššiu pridanú hodnotu.
Na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti je potrebné prijímať oveľa viac opatrení ako len Národný potravinový katalóg. Podnikanie na Slovensku, a to nielen v potravinárstve, je potrebné uľahčiť. Je potrebné zamerať sa na znižovanie administratívnej záťaže, na celoplošné zníženie DPH na potraviny na štandardnú úroveň v rámci EÚ, na odstránenie rôznych nezmyselných legislatívnych a finančných zaťažení, ktoré sa podpisujú na zvyšovaní cien potravín na pultoch, ale tiež je potrebné rozumne a efektívne poskytovať štátnu pomoc a eurofondy. Kritickým príkladom legislatívneho zaťaženia je nový zákon o odpadoch z dielne MŽP SR, ktorý náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov zvýšil z doterajších päť miliónov eur ročne na približne 35 mil. eur. Tento zákon hodnotíme ako zákon s najtvrdšími finančnými následkami na potravinársky priemysel za posledné roky.
Situácia na pultoch je zlá. PKS už sedem rokov upozorňuje na pokles slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov. Aký vývoj sa dá očakávať, keďže PKS zároveň upozorňuje, že chýba podpora potravinárskeho priemyslu?
PKS ako prvá začala sledovať vývoj podielu vystavenia slovenských potravín na pultoch vybraných obchodných reťazcov. Tento prieskum už sedem rokov realizuje renomovaná a nezávislá spoločnosť GfK Slovakia. Naším cieľom je sledovať trend. Žiaľ, za toto obdobie poklesol podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch z 50 percent na 37,2 percenta. Naša výzva smerovala k obchodným reťazcom, aby pomohli slovenským výrobcom potravín a urobili im na pultoch priestor. Ale pochopila som, že bez podpory vlády nemôžeme očakávať zmenu v trende. Ak hovorím o podpore, mám na mysli práve prijímanie opatrení, ktoré som už uviedla. Jasné, je treba podporovať aj spracovanie poľnohospodárskych produktov na farmách ako rozširovanie sortimentu pre spotrebiteľov ako alternatívu výberu potravín s pridanou hodnotou. Ale tento spôsob spracovania poľnohospodárskych surovín nemôže nikdy nahradiť potravinársku výrobu. Nepripadá mi celkom normálne, ak by si to kompetentní predstavitelia mysleli.
Ako na to reagujú obchodné reťazce
Samozrejme, že obchodným reťazcom sa nie veľmi páčia tieto prieskumy. Sú však robené nezávislou spoločnosťou, rovnakou metodikou, v rovnakom časovom období a na rovnakej vzorke predajní. To, že je nepresnosť merania, nepopierame. Preto nestačilo uskutočniť jeden prieskum, ale sa robí dlhodobo. Dôležitý je totiž trend.
