Deficitný rozpočet že je normálny? Reči typu „doba je ťažká“... Len výhovorky. Ekonómka Šichtařová odkrýva najväčší problém rozpočtu

31. 10. 2019 0:02

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ V budúcom roku čaká bežného daňovníka v Česku najvyššie daňové zaťaženie za posledných dvadsaťpäť rokov. Daňová kvóta rastie v čase, keď by mal štát ľuďom naopak uľaviť, pretože hospodárska situácia sa zhoršuje. Podľa Markéty Šichtařovej štát vlastne recesiu ešte prehĺbi tým, že tých, ktorí sú najproduktívnejší, ktorí celý ten cirkus živia, teda podnikateľov a firmy, ešte viac zaťaží. „Samozrejme, keď viac podusíte tých, ktorí živia úradníkov a všeobecne štátnych zamestnancov, nemôžete čakať, že sa ekonomika vzchopí a budeme sa všetci vospolok mať lepšie,“ uvádza.

Deficitný rozpočet že je normálny? Reči typu „doba je ťažká“... Len výhovorky. Ekonómka Šichtařová odkrýva najväčší problém rozpočtu
Foto: ReproFoto: ČT
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová

Poslanci minulý týždeň v stredu schválili základné parametre štátneho rozpočtu na rok 2020, ktorý počíta so schodkom 40 miliárd korún (asi 1,5 miliardy eur). Zatiaľ čo opozícia ho tvrdo kritizovala a poslanec ODS Jan Skopeček ho dokonca označil za rozpočtový nepodarok, bývalý guvernér ČNB Miroslav Singer v rozhovore pre DVTV vyhlásil, že nezáleží tak veľmi na tom, či je schodok nula, alebo 40 miliárd, ale na tom, či sa znižuje, alebo zvyšuje zadlženie ekonomiky, pričom aj deficitný rozpočet môže znamenať znižovanie dlhu. Súhlasíte s názorom bývalého šéfa centrálnej banky, že normálne hospodáriaci štát nie je ten, ktorý nemá dlhy, ale ten, ktorý ich má nízke a rozumné?

Bohužiaľ, dnes sa to už normou stalo... Ale to neznamená, že je to správna norma. Napríklad Nemecko dokazuje, že prebytkovo či vyrovnane sa dá hospodáriť aj dnes. Ukazuje to, že tvrdenia typu „doba je ťažká...“ a bla-bla – to sú len výhovorky.

Iste sa dá súhlasiť s tým, že kľúčové je dlhodobo zadlženie ekonomiky ako celku znižovať. To však nie je prípad českej ekonomiky. Tiež sa dá súhlasiť s tým, že z jedného schodku štyridsať miliárd nie je nutné robiť tragédiu – pokiaľ pred ním alebo po ňom bol rozpočet povedzme zase prebytkový. To však tiež nie je prípad českej ekonomiky. U nás je skrátka nedobrý celý trend.

A hlavne: celá filozofia v pozadí je úplne zlá. Poznáme dva základné prístupy, ako vykonávať hospodársku politiku: monetárne cez centrálnu banku a fiškálne cez vládu a jej rozpočet.

Rozpočet by mal byť nástrojom, ktorý si optimálne v ľahších obdobiach pripraví rezervy a v ťažkých obdobiach z nich potom ekonomiku podporí. Napokon práve to robí napríklad už spomenuté Nemecko. Lenže na to politici totálne rezignovali. Len vybíjajú klin klinom, a keď chýbajú peniaze, tak jednoducho zvýšia dane, aby to tak nejako účtovne vyšlo.

Výsledkom je, že rozpočet funguje úplne naopak, než by mal. Namiesto toho, aby fungoval ako stabilizátor ekonomiky, hospodársky cyklus naopak prehlbuje. V dobrých časoch sype peniaze do ekonomiky, čím ju prehrieva, v zlých časoch zrazu nemá peniaze, tak zvyšuje dane, čím recesiu ešte prehlbuje. Tak práve toto je ten najväčší problém rozpočtu!

Od niektorých ekonómov zaznelo, že navrhovaný schodok nie je taký problém ako zložená daňová kvóta. Tá dosiahne v budúcom roku úroveň 35,9 percenta, keď ešte v roku 2015 to bolo 32,6 percenta. Pôjde teda o najvyššie zaťaženie bežného daňovníka v Česku za posledných 25 rokov. Ale ako inak uživiť armádu úradníkov, ktorá bude v budúcom roku zahŕňať 475-tisíc ľudí, zatiaľ čo ešte pred piatimi rokmi si štát vystačil so 417-tisíc ľuďmi?

Áno, to je vlastne iné pomenovanie toho istého javu, ktorý som práve opísala: daňová kvóta rastie, teda daňovníci sú viac a viac zaťažovaní, a to v čase, keď by im mal štát naopak uľaviť, pretože hospodárska situácia sa zhoršuje. Čiže štát vlastne recesiu ešte prehĺbi tým, že tých, ktorí sú najproduktívnejší, ktorí celý ten cirkus živia, teda podnikateľov a firmy, ešte viac zaťaží.

Samozrejme, keď viac podusíte tých, ktorí živia úradníkov a všeobecne štátnych zamestnancov, nemôžete čakať, že sa ekonomika vzchopí a budeme sa všetci vospolok mať lepšie.

Čiže chyba je opäť v celkovom filozofickom prístupe: cesta z toho von je len prostredníctvom zníženia počtu štátnych zamestnancov, ktoré by umožnilo vyrovnať štátny rozpočet. Tým sa naštartuje opačná a pozitívna špirála.

Prezident Miloš Zeman sa pri prejave pred poslancami k návrhu štátneho rozpočtu vyslovil za zrušenie všetkých daňových výnimiek. V tej súvislosti ma zaujal návrh Hospodárskej komory ČR zrušiť daňovú výhodu odborových organizácií, ktoré nemusia zdaňovať príspevky svojich členov. A tí si zase odpočítajú svoj príspevok od daňového základu. Bolo by teda načase vykonať revíziu daňových výnimiek alebo kto si čo vyloboval, nech má, ale ďalšie výnimky už by sa zavádzať nemali?

Ono už to slovo „vylobovať si niečo“ je principiálne zlé. Keď si ho preložíme, znamená to vlastne získanie nejakej výhody na úkor ostatných. Je to vyslovene na úkor iných – pretože ak vyjdeme z toho, že objem rozpočtu je daný, potom ak niekto zaplatí menej, iný musí logicky zaplatiť viac.

Miloš Zeman v Poslaneckej snemovni

Miloš Zeman v Poslaneckej snemovni    Zdroj: Hans Štembera

Viem si predstaviť daňové úľavy s cieľom, ktorý chce vyslovene štát podporovať. Takže dajme tomu pokiaľ štát stále nevie, ako riešiť dôchodky, potom je logickým riešením zvýšiť pôrodnosť cez odpustenie daní rodinám a podobne. V tom je nejaký zámer štátu v pozadí a dáva to zmysel. Ale nedáva zmysel, keď si niekto dohodne výnimku len preto, že má rokovaciu silu alebo si najme dobrú píárovú agentúru.

Najnižší dlh v pomere k HDP malo na konci roku 2018 z členských krajín EÚ Estónsko, kde dosahoval 8,4 percenta HDP. Nasledovalo Luxembursko s 21 percentami, Bulharsko s 22,3 a Česko s 32,6 percenta HDP. Podľa údajov Eurostatu sú na opačnom konci rebríčka Taliansko so 134,8 a Grécko so 181,2 percenta. Tá prvá štvorica ma zaujala regionálne, že zodpovedne sa dá k zadlžovaniu pristupovať na severe, západe, juhu aj v strede Európy. Možno z toho, že dlh členských štátov EÚ ku koncu minulého roku predstavoval 80,4 percenta HDP, zatiaľ čo rok predtým 87,8 percenta, usudzovať, že v Únii sa z nejakých dôvodov začína hospodáriť rozumnejšie?

Popravde, trochu by som sa bála takto zovšeobecňovať, zvlášť potom na základe dát za jeden rok. V skutočnosti sú tu krajiny – napríklad práve typicky spomenuté Taliansko –, ktorých hospodárenie sa v čase stále zhoršuje. To nie je veľmi dobrá správa práve vzhľadom na ekonomické ochladzovanie. Myslím, že problémy Grécka a ďalších krajín sa nám zase vrátia ako bumerang.

Berlínska krajinská vláda minulý týždeň v utorok schválila na nasledujúcich päť rokov strop nájmov pre 1,5 milióna bytov postavených pred rokom 2014. Maximálna cenu nájomného za meter štvorcový bez vedľajších poplatkov Berlín pri nových nájomných zmluvách stanoví na 9,8 eur, teda 250 korún. Vzhľadom na to, že priemerné bytové nájomné bez poplatkov v Prahe predstavovalo v druhom štvrťroku 327 korún za meter štvorcový mesačne, teda zhruba o 30 percent viac, než je berlínsky strop, nemali by sa Česi u Nemcov inšpirovať?

Preboha, len to nie! Nemci v niektorých ohľadoch pristupujú k svojej ekonomike veľmi rozumne, ako napríklad po stránke hospodárenia so štátnym rozpočtom. A potom sú tu zase iné veci, kde sa nestačím chytať za hlavu. Ako napríklad to, ako si dobrovoľne likvidujú svoj nosný automobilový priemysel, ktorý ich do značnej miery živí. Alebo ako pristupujú k nájmom.

V podstate sa dá povedať, že všade tam, kde Nemci zúfalo zlyhávajú, možno nájsť rovnakého menovateľa: socialistické experimentovanie. A dosť v zlom sa im to vráti. Zmrazenie nájmov povedie k niekoľkým nasledujúcim skutočnostiam:

nižšie – respektíve zmrazené – nájmy povedú k nižším – respektíve nerastúcim – cenám nehnuteľností, takže developeri budú mať menšiu motiváciu stavať;

nižšia motivácia stavať povedie k nedostatku bytov na trhu;

nízke nájmy povedú k nižšej motivácii majiteľov bytov byty prenajímať a podstupovať riziko ich zničenia;

nedostatok nových bytov aj nedostatok prenajímaných bytov povedie k ešte väčšiemu nedostatku príležitostí na bývanie;

ešte väčší nedostatok bytov na bývanie povedie k rozvinutiu čierneho trhu;

čierny trh povedie k tomu, že sa byty budú prenajímať nelegálne;

nelegálne prenajímanie povedie k tomu, že reálne nájmy na čiernom trhu budú enormne vysoké, ale do štátnej pokladnice sa z oficiálne zaplateného nájomného dostane menej peňazí než dnes;

nepomer cien a výnosov z bytov povedie majiteľov k tomu, že nebudú mať dosť peňazí na opravy existujúcich bytov, takže bytový fond bude chátrať;

chátranie povedie k tomu, že sa zhorší dostupnosť aj kvalita bytov...

Mám pokračovať? Mohla by som, ale bolo by to stále na jedno kopyto. Tí socialisti na radnici tieto reálne konzekvencie vôbec nedokážu domyslieť, vôbec nerozumejú ekonomike. Možno niektorí z nich majú naštudovanú „modernú ekonómiu“, o ktorej hovorím dosť opovržlivo, ale skutočné fungovanie skutočnej ekonomiky vôbec nechápu. Takže zmrazenie nájmov stav len zhorší!

Hľadá sa tu problém niekde, kde nie je, a nie je rozpoznaný problém tam, kde skutočne je. Zmrazenie nájmov je pokus potlačiť dôsledok, nie je to odstránenie príčiny. A príčiny sú dve.

Prvá a menšia príčina je prílev imigrantov, ktorý nie je pokrytý zodpovedajúcou výstavbou bytov. To je však tá menej podstatná príčina, ktorá je irelevantná povedzme pre Českú republiku.

Druhá a hlavná príčina tkvie v katastrofálnej politike centrálnej banky. Zníženie úrokových sadzieb v eurozóne do záporných hodnôt logicky a zákonite musí viesť k zdraženiu cien nehnuteľností a rastu nájmov – to by mal každý skutočný ekonóm automaticky vedieť. Dokým Európska centrálna banka potlačí úroky stále nižšie, situácia s bývaním nemá šancu na riešenie. Analogicky to platí aj pre ČNB.

Predseda KDU-ČSL Marek Výborný sa rozhorčil nad tým, že inšpektorát práce udelil firme z Rožnova pod Radhoštěm pokutu desaťtisíc korún (asi 400 eur) za inzerát v znení „Voľná pozícia: všeobecná a finančná účtovníčka“, pretože mal diskriminovať mužov. Nie je to trochu pokrytecké „vyťahovať sa“ na jednom úrade, keď ten len v praxi aplikoval jedno z nezmyselných nariadení, ktoré do štátu pchajú jedna radosť z Bruselu práve ľudovci spolu so socialistami? Azda sa proti nim niekedy ctihodný šéf ľudovcov ozval a dajme tomu podporil v Poslaneckej snemovni Václava Klausa s prirovnaním o židovskom výbore a tvrdením, že 57 percent návrhov zákonov sú nariadenia Európskej únie, za ktoré poslanci ako ovce zdvíhajú ruku a ktoré v nejakej podobe posielajú ďalej?

Viete, ja mám podozrenie, že napríklad spomenutí ľudovci si v podstate vôbec neuvedomujú, keď zdvíhajú v parlamente ruku, aké ich hlasovanie bude mať dôsledky. Nedochádzajú im konzekvencie. A platí to aj o ďalších politických stranách.

Je to podobné ako s tými nájmami – na začiatku to myslia dobre, ale jednoducho nedokážu dohliadnuť do dôsledkov. Je to veľmi nebezpečné. Podobne nebezpečný je napríklad Istanbulský dohovor, ale veľkej časti tých, ktorí o ňom majú hlasovať, to vôbec nedochádza. Práve to umožňuje nenápadný návrat socializmu. Akurát že tentoraz k nám prichádza zo západu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

18:41 Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

ROZHOVOR Veľká Británia je na Západe najviac antisemitskou krajinou súčasnosti a žijú tam chudobní ľ…