Takzvané nebezpečné Rusko, téma od roku 2013. Ako sa do reťazca všetkého premietla kauza pokusu o zabitie agenta Skripaľa?
Tá debata viac-menej pokračovala a nevybočovala v dôsledku z hlavného názoru na Rusko a jeho tendenciu etablovať sa späť na územiach, na ktorých mal svoju doménu Sovietsky zväz. Tento prípad vlastne zapadá do celkovej mozaiky, ale že by nejako úplne vybočoval z praktík Ruska, keď sa pozrieme, čo sa deje na Ukrajine, Kryme, v Sýrii, je zbytočné sa k tejto téme stále vracať. Musí sa to vyšetriť a objasniť, čo bolo hlavným cieľom, kto to spôsobil, a nájsť detaily prípadu. Ale celkovo, pretože bolo dokázané, že zdroj Novičoku, ktorý bol použitý vo Veľkej Británii, je pravdepodobne v Rusku, tak je to jasné. Nie je dôvod ďalej pochybovať, treba nájsť spôsob, ako to urobili, a hľadať riešenie, aby sa to neopakovalo.
Andor Šándor mi v rozhovore povedal, že keby to bol skutočne Novičok, tak by Skripaľ a jeho dcéra neboli prepustení z nemocnice… Čo na to poviete?
Hlavný problém, skôr šťastie pre oboch bolo, že nešlo o takú koncentráciu, ktorá by ich zabila. Zdá sa teda, že Novičok nebol aplikovaný v takej koncentrácii. To je pravdepodobne dôvod, prečo obaja nezomreli, ale preukázateľne podľa šetrenia, ktoré vykonali nezávislé medzinárodné organizácie, to Novičok skutočne bol.
Musíme veriť tomu oficiálnemu vyjadreniu, podľa ktorého je zdroj Novičoku nájdeného na mieste činu známy. Záleží na koncentrácii, nie všetci musia okamžite zomrieť, ako sa deklaruje. Efekt na ľudský organizmus je odstupňovaný na škále od nuly po smrť. Asi mali také šťastie, že ich to nezasiahlo v plnom rozsahu.
Už sú to tri roky, čo českú politiku ovládla téma migrácie. Niektorí argumentujú, že to bola zbytočná a zástupná téma, pretože v Česku skoro žiadni migranti neboli a nie sú. Aké reálne je podľa vás toto nebezpečenstvo pre Českú republiku?
Treba si definovať, kto je migrant…
Mám, pochopiteľne, na mysli nelegálnych migrantov…
Teda Sýrčania, Afganci a celá skupina ľudí, ktorá k nám predovšetkým v posledných rokoch prichádzala a z ktorej máme určité obavy a nie neoprávnene. Republika musí byť pripravená, že sa môže stať terčom alebo cieľom migračných vĺn, ktoré môžu prísť. Napríklad znovu z Ukrajiny, ak sa niečo rozbehne, ako máme informácie o ďalších bojoch na východnej Ukrajine. Vlna môže prísť z východu alebo z iného štátu bývalého Sovietskeho zväzu a potom budeme nárazníkovým štátom a prídu veľké problémy. Napríklad z hľadiska ekonomiky. Tá musí zvládať kriminálne podsvetie, ktoré sa snaží priživiť na nešťastí prichádzajúcich ľudí.
Zase z druhej strany by sme mali problémy s tým, čo dnes prežívajú Francúzsko, Belgicko, Veľká Británia a podobne, teda radikálny islamský terorizmus. Všeobecne by sme mali byť pripravení na to, že ďalšia vlna aj tak príde a je otázka, čo sa bude diať napríklad v Afrike. Čo nemá súvislosť s aktivitami niektorých radikálnych islamských organizácií, ako sa to dáva často do spojitosti, ale môže to byť migračná vlna následkom prírodnej katastrofy, sucha… Teda vlna, ktorá bude vyprovokovaná tým, že ich územie nie je schopné uživiť toľko ľudí. Natalita obyvateľov strednej africkej oblasti je oveľa vyššia, než je prostredie schopné uživiť.
Všetko môže byť dôvodom, ale môže to byť jednoducho len snaha ľudí niekde žiť a niekde sa uživiť. A na to musíme byť pripravení, nie to hádzať za hlavu.
Aj na to som sa chcela opýtať, sýrski migranti už do Európy neprúdia, zato sa však zvyšuje tlak z Afriky. Hovoríte, že sa treba pripraviť a nehádzať to za hlavu. Ako?
Predovšetkým, Európska únia by už mala prijať nejaké zásadné rozhodnutia. Pretože zásady, ktoré sa týkajú prijímania migrantov, sú dávno prekonané a je nevyhnutné, aby Európa pre svoju potrebu a budúcu záchranu vytvorila nástroje, ktoré umožnia, aby síce akceptovala ľudí, ktorí pomoc naozaj potrebujú – napríklad u tých, ktorí utekajú z územia diktátorského režimu a hrozí, že prídu o život –, ale zároveň musí byť schopná odmietnuť tých, ktorým sa nepáči žiť doma, pretože majú horšie životné a ekonomické podmienky, a preto chcú ísť do Európy.
Na ten predpokladaný tlak z Afriky, o ktorej sa dnes nehovorí, ale za niekoľko rokov bude hlavným bezpečnostným rizikom, sa Európa musí pripraviť, musí byť schopná týchto ľudí oddeliť a jednoducho skutočne začať strážiť vonkajšie hranice, pretože ak bude niekto na mori alebo kdekoľvek inde zachránený a zaistený loďou niektorého z európskych štátov, nemôže to automaticky znamenať, že má prístup do Európskej únie.
Množstvo tých ľudí je také veľké, že skrátka v Európe nie sme schopní ich integrovať tak, ako si niektorí idealisti predstavujú. Európa je dnes na hranici akceptovateľnosti a ostrovčekom predstavovaným napríklad krajinami strednej Európy sa môže stať, že keď bude situácia neúnosná v Nemecku, ľudia prídu sem a bude im jedno, či žijú v Nemecku alebo v Českej republike. To sa môže stať, my sa s tým musíme vedieť vyrovnať a to Európa nerobí.
Ako s tým, o čom práve hovoríte, súvisí Dublin IV? Je krízovým momentom Európskej únie? Hrozí zničenie Európy, ako občas zaznieva?
Permanentné prerozdeľovanie je všeobecne zlý model. My sa tomu bránime a veríme, že tento návrh prijatý nebude. Pozornosť a maximálne možné úsilie štátov by malo putovať do zaistenia, že migranti v obrovských davoch nebudú vpustení do Európy, ale budú mať také podmienky, aby mohli zostať v záchytných táboroch či oblastiach. Alebo Európa vytvorí podmienky, aby žili prijateľným spôsobom vo svojich krajinách, čo je obrovský problém. Ale myslieť si, že v Európe vyriešime migračnú vlnu len prerozdeľovaním a migračnými opatreniami, je mylná predstava. Aj ten potenciál Európy sa jednoducho vyčerpá a potom môže byť veľmi neskoro. Niektoré signály z Francúzska a z Nemecka sú úplne evidentné.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
