Ďalšia kríza je na spadnutie! Ekonómka Šichtařová odhaľuje jasné ukazovatele

13.12.2018 0:00

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Ekonómka Markéta Šichtařová sa čuduje nad všeobecným mediálnym rozruchom okolo výnosovej krivky amerických dlhopisov. „Tieto ,správy‘ sú trochu úsmevné. Na varovný tvar americkej výnosovej krivky totiž upozorňujem už niekoľko mesiacov,“ hovorí ekonómka a nerozumie tomu, prečo na to vážení zahraniční ekonómovia prišli až teraz. „Keby pred realitou nezatvárali oči, mohli príchod krízy niekedy v priebehu roka 2019 identifikovať už pred mnohými mesiacmi,“ dodáva Šichtařová.

Ďalšia kríza je na spadnutie! Ekonómka Šichtařová odhaľuje jasné ukazovatele
Foto: archív
Popis: Markéta Šichtařová, ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o.

Neustále sa omieľa floskula, že príchod ďalšej ekonomickej krízy je len otázkou času. Všetci to potvrdzujú, ale mňa by zaujímalo, čo považujete za najvážnejší ukazovateľ, ktorý skutočne predznamenáva príchod krízy.

Tých „príznakov“ je viac.

Po prvé sú to predstihové indikátory dôvery. A pretože je česká ekonomika úzko naviazaná na tú nemeckú (do Nemecka dlhodobo mieri približne tretina českého vývozu), stoja za pozornosť hlavne nemecké predstihové indikátory. Index ZEW pred minulou krízou začal klesať už na začiatku roka 2006. Kríza v plnej sile udrela o dva a pol roka neskôr. Teraz sa index ZEW už od začiatku roka 2014 drží v klesajúcom pásme. Podľa tohto indexu je tak príchod ďalšej krízy na spadnutie. Index Ifo začal pred začiatkom poslednej krízy klesať až na začiatku roka 2007. Do začiatku krízy vtedy chýbal zhruba rok a pol. Aj tentoraz sa index Ifo dokázal v rastúcom pásme udržať dlhšie než index ZEW – vrchol dosiahol na začiatku roka 2018. Ak by sa opakoval vývoj z obdobia pred desiatimi rokmi, tak podľa indexu Ifo kríza naplno udrie v druhej polovici roka 2019.

Druhým z najdôležitejších znamení je takzvaná americká výnosová krivka. V posledných dňoch v médiách, a to aj na vysoko špecializovaných finančných serveroch, bola opakovane omieľaná „správa“, že zahraniční a najmä americkí ekonómovia začali vo veľkom upozorňovať, že výnosová krivka amerických dlhopisov má veľmi netradičný tvar. Konkrétne 3. decembra prvýkrát od roku 2007 získala klesajúci tvar. To treba vysvetliť.

Výnosová krivka je grafickým vyjadrením vzťahu medzi splatnosťou dlhopisu a výnosom, ktorý majiteľ dlhopisu získa pri držaní tohto dlhopisu do splatnosti. Obyčajne platí, že kratšia investícia, teda kratšia splatnosť dlhopisu, znamená nižší výnos. A dlhšia splatnosť nesie vyšší výnos. Výnosová krivka má teda v drvivej väčšine prípadov rastúci tvar. A skutočnosť, že to tak náhle nie je, spôsobila nemalý rozruch. Tento netradičný tvar totiž v posledných 50 rokoch vždy pomerne neomylne veštil počas niekoľkých mesiacov krízu.

Pravdupovediac, tieto „správy“ sú trochu úsmevné. Na varovný tvar americkej výnosovej krivky totiž upozorňujem už niekoľko mesiacov. Inými slovami, na celej záležitosti okolo americkej výnosovej krivky je tak vlastne zaujímavá úplne iná vec: nie to, že má teraz taký tvar, aký má a ktorého sa ekonómovia boja. Ale to, že si to oni citovaní „zahraniční ekonómovia“ ráčili všimnúť až v týchto dňoch! Keby pred realitou nezatvárali oči, mohli príchod krízy niekedy v priebehu roka 2019 identifikovať už pred mnohými mesiacmi. A teda by mali aj viac času sa na ňu pripraviť.

Ktorá skupina obyvateľov Českej republiky bude v kríze tou najohrozenejšou? Sú napríklad ľudia s nízkou kvalifikáciou vo väčšom nebezpečenstve, že prídu o prácu? A bude v tom hrať rolu robotizácia?

Sú to hlavne ľudia, ktorí majú nízku kvalifikáciu, relatívne nízky plat, ale súčasne vďaka zvyšovaniu minimálnej mzdy im bol tento plat na poslednú chvíľu zvýšený. Budúce hospodárske ochladenie bude totiž typické masovým prechodom na robotizáciu. Štvrtá priemyselná revolúcia pod názvom Priemysel 4.0 už síce beží, ale recesiou sa ešte značne urýchli. To sa v praxi prejaví prepúšťaním spomínaných ľudí a ich náhradou technológiami a robotizáciou.

Preto som práve v predošlých mesiacoch brojila proti zvyšovaniu minimálnej mzdy – v rokoch 2019 – 2020 sa to ukáže pre týchto ľudí ako danajský dar.

Priemerná hrubá mzda v Českej republike sa v treťom štvrťroku medziročne zvýšila o 2 458 korún na 31 516 Kč (asi 1 200 eur). Dôchodky sa však zvyšujú pomalšie. Inými slovami, otvárajú sa nožnice medzi priemernou mzdou a priemerným dôchodkom. Navyšuje teda Babišova vláda penzie málo alebo je jednoducho nemožné držať krok s aktuálnym tempom rastu priemernej mzdy? Alebo je azda problém niekde úplne inde?

Po c) je správne. Problém je v príliš vysokom raste miezd v poslednom roku. To však musím vysvetliť.

V skutočnosti je totiž v českej ekonomike dlhodobo príliš nízka úroveň miezd a z pohľadu posledného desaťročia práve táto nízka úroveň miezd je jedným z jej najväčších problémov. A to, čo som teraz povedala, sa na prvý pohľad môže javiť ako v rozpore s predchádzajúcim tvrdením, že mzdy v poslednom roku rastú „až príliš rýchlo“. Ale v rozpore to nie je.

Celý vtip je totiž v tom, že naša ekonomika by potrebovala rýchlejší rast miezd, ale ten musí byť súčasne rovnomerný a musí zodpovedať rastu produktivity práce. A to je práve to, čo sa nedeje. U nás v jednom roku mzdy rastú veľmi rýchlo, potom sa zase prudko spomalia. A produktivita – to je kapitola sama osebe. Bohužiaľ, produktivita práce v porovnaní napríklad s Nemeckom veľmi zaostáva. Dôvodom je to, že českí pracovníci majú k dispozícii príliš málo technológií, majú zastaranejšie vybavenie, a teda navzdory všetkej snahe nemôžu s týmto vybavením vyrobiť toľko ako ich profesijný kolega v Nemecku. Mzdy by teda optimálne mali rásť o niečo pomalšie ako tento rok, zato stabilne a dlhodobo. Lenže k tomu nedôjde. Pretože ich rast sa zhruba od polovice budúceho roka zase spomalí, a to až priveľmi. Stále sa tam nedarí nájsť tú zlatú strednú cestu.

Ako hodnotíte nedávno zverejnenú správu Bezpečnostnej informačnej služby? V správe sa uvádza, citujem: „Drvivá väčšina dezinformačných webov je pritom dielom českých občanov, ktorí nepodporujú ruské entity, ale sú presvedčení o škodlivosti NATO, EÚ či USA. Aktivisti využívajú svoje občianske práva a slobody a šíria to, čomu veria.“ Zároveň však správa pomenúva snahu Ruska o posilnenie svojho vplyvu v ČR. Je teda panika okolo ruských dezinformačných agentov namieste?

Tak predovšetkým o tom, že u nás operujú nielen ruskí, ale aj americkí, čínski a ďalší agenti, nemôže mať nikto súdny najmenšie pochyby, takže varovanie o ich činnosti je logické. Ale kde už sa BIS mení na samozvaného mravokárcu, to je ono nasadzovanie na ľudí, ktorí majú iný názor o EÚ, eure a podobne. Vlastne celá jej správa je postavená do roviny: kto nie je s nami, je proti nám. Akoby teraz už nemohol človek nesúhlasiť súčasne s politikou EÚ, Ruska aj Trumpa. Len čo niekto pozdvihne hlas proti politike Bruselu, hneď sa považuje div nie za ruského agenta alebo prinajlepšom za „užitočného vola“ a dezinformátora. Stavať veci do tohto svetla sa mi hrubo nepáči, ešte viac to štiepi už tak rozvadenú spoločnosť. Vytvára to naivný dojem, že veci sú čierno-biele: kto nesúhlasí s EÚ, musí byť rusofil a náš nepriateľ... To je nielen mimoriadne hlúpe, ale je to aj nebezpečné. A navyše mi to veľmi pripomína komunistickú rétoriku pred rokom 1989, len strany sa vymenili.

Vráťme sa na chvíľu k intervenciám. Exguvernér ČNB Miroslav Singer ich háji so slovami, že pomohli znížiť nezamestnanosť. Ale čo budú robiť české firmy v prípade krízy? Je možné, že firmy v období intervencií „zleniveli“, pretože bol slabší kurz? Bude sa prepúšťať, až zoslabne český export?

Áno – to teda pomohli znížiť nezamestnanosť! Čo je asi také, ako tvrdiť, že „opatrenie pomohlo pri záplavách vyvolať prietrž mračien“. Dúfam, že chápete môj sarkazmus. Intervencie boli spustené v čase, keď vôbec nebolo treba podporovať zamestnanosť. Ich výsledkom bolo, že sa ekonomika nepekne prehriala.

Nedá sa povedať, že by počas intervencií firmy „zleniveli“ – stalo sa niečo iné. Ony boli donútené vďaka intervenciám konkurovať iným spôsobom ako dovtedy. Slabá koruna zlacnila české výrobky a českú prácu. Nasala k nám teda výroby a investorov, ktorí chceli predovšetkým konkurovať nízkou cenou. Kto chce predávať lacno, musí rezignovať na kvalitu, na technológie, na odbornosť. Čím dlhšie koruna oslabovala a čím bola lacnejšia, tým viac boli podniky podporované v tom, aby sa viac a viac sústredili na konkurenciu nízkou cenou. Aby sa špecializovali na nekvalifikované a zle platené práce.

Počas tých troch, štyroch rokov u nás ako huby po daždi vyrástli pozdĺž diaľnic sklady, ktoré zamestnali armádu zle platených a málo kvalifikovaných skladníkov. A ekonomika skladov a montovní bola na svete. A funguje dobre – to je fakt. Až na to, že to nie je niečo, na čo by sme mohli byť až takí hrdí, niečo, na čom by sa dala stavať budúcnosť. Sklady nám idú – drahé švajčiarske hodinky už horšie. Montovne nám idú – drahé kvalitné lieky horšie.

Pekne sa nám teda tie intervencie vypomstili. Ekonomiku síce na okamih rozpumpovali tak, až ju prehriali – ale súčasne na dlhé roky dopredu ju naopak paradoxne zbrzdili, pretože technologicky zastarala. Krátkodobé zrýchlenie vykúpené dlhodobým zaostaním. Krátkodobá prezamestnanosť vykúpená dlhodobými nízkymi mzdami.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

autor: Marek Korejs

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Generál Šándor: Želal by som si, aby voľby do europarlamentu vyústili do lepšej a od ľudí neodtrhnutej Únie

0:00 Generál Šándor: Želal by som si, aby voľby do europarlamentu vyústili do lepšej a od ľudí neodtrhnutej Únie

ROZHOVOR „Všetko sa nedá vtesnať do zákona, nechcime na všetko legislatívnu normu, riaďme sa aj zdra…