Čo sa stane, keď sa nedohodnú? Skúsený analytik, ktorý predpovedal Kimove kroky, pre PL odkrýva karty Američanov vo vzťahu ku KĽDR a Iránu

16.5.2018 10:00

ROZHOVOR Dr. Ing. Jiří Valenta 6. mája vo svojom článku pre centrum BESA predpovedal, že Kim Čong-un prepustí troch zajatých Američanov ako gesto dobrej vôle smerom k nadchádzajúcemu rokovaniu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. O niekoľko dní neskôr sa predpoveď Valentu, ktorý v minulosti pôsobil ako poradca amerických prezidentov a stály profesor na postgraduálnej škole amerického námorníctva, vyplnila a „raketový muž Kim“, ako označil severokórejského diktátora Trump, trojicu Američanov skutočne prepustil. Parlamentné listy v tejto súvislosti s bývalým akademikom Valentom, ktorý žije od sedemdesiatych rokov minulého storočia v USA, hovorili. Témou bola nielen Severná Kórea, ale aj Irán a možné ďalšie kroky Spojených štátov v tejto veci.

Čo sa stane, keď sa nedohodnú? Skúsený analytik, ktorý predpovedal Kimove kroky, pre PL odkrýva karty Američanov vo vzťahu ku KĽDR a Iránu
Foto: TASR
Popis: Správy, kde ukazujú amerického prezidenta Donalda Trumpa (vľavo) a severokórejského lídra Kim Čong-una na železničnej stanici v Soule

Expert na geopolitiku, Rusko a postsovietske krajiny Dr. Ing. Jiří Valenta je okrem Madeleine Albrightovej v súčasnosti jediným Čechom, ktorý je členom prestížneho výskumného ústavu Council on Foreign Relations v New Yorku. V súčasnosti pôsobí ako senior výskumník Centra strategických štúdií (BESA) Bar Ilanskej univerzity v Tel Avive. Valenta je držiteľom striebornej medaily Jana Masaryka. Je autorom mnohých publikácií, okrem iného aj knihy o invázii varšavských vojsk do Československa v roku 1968. Spolu so svojou ženou Leni je autorom odbornej štúdie o americko-ruských vzťahoch.

Vodca KĽDR Kim Čong-un sa nedávno stretol s juhokórejským prezidentom. Išlo o historické stretnutie. Ako schôdzku hodnotíte?

Schôdzka medzi diktátorom Kimom a juhokórejským prezidentom sa uskutočnila len vďaka Trumpovi a jeho húževnatosti. Trump sa uchýlil k podnikaniu rozsiahlych vojenských cvičení a k hrozbám uvalenia nových ekonomických sankcií takého rozsahu, že Kima presvedčil, že to americký prezident s možným použitím sily v súvislosti s KĽDR myslí vážne. Trump svoje slová podoprel aj dvoma precíznymi útokmi voči sýrskemu režimu. Teraz sa Kim prezentuje tak, že sa na Kórejskom polostrove usiluje o mierové zjednotenie.

Nakoľko je myšlienka zjednotenia oboch Kóreí reálna?

Z histórie zatiaľ poznáme len jeden pokus o zjednotenie na Kórejskom polostrove, a to je ten z roku 1950, keď sa v dôsledku vpádu vojsk KĽDR do Južnej Kórey rozhorela kórejská vojna. Do hry vtedy vstúpili rozsiahle zbory čínskej pechoty a tiež (hoci tajne a nepriznane) ruskí piloti. Nanešťastie vtedy severokórejský režim podporovalo aj komunistické Československo, a to nielen čo sa týka dodávok zbraní, ale aj ekonomicky. Spomenul by som, že počas tohto konfliktu USA celkom vážne uvažovali o použití jadrových zbraní a boli rozhodnuté ich použiť veľmi blízko.

Čo sa týka nového pokusu o zjednotenie, poviem to v skratke. Nemali by sme sa usilovať o zjednotenie dvoch kórejských režimov dovtedy, kým nie je zaručené, že výsledná jednotná Kórea bude demokratická. Zjednotenie stalinistického kórejského bloku s tým demokratickým, pričom si sú oba vzájomne ideologicky nepriateľsky naklonené, nie je v súčasnosti reálne.

Severokórejský vodca Kim Čong-un (vľavo) a juhokórejský prezident Mun Če-in

Severokórejský vodca Kim Čong-un (vľavo) a juhokórejský prezident Mun Če-in.Zdroj: TASR

KĽDR vraj uviedla, že je pripravená rokovať o jadrovom odzbrojení. Vo svojom najnovšom článku pre centrum BESA potom nabádate amerického prezidenta na opatrnosť. Na čo konkrétne by si mal Trump pri rokovaní s Kimom dávať pozor?

Opatrnosť je namieste, a to tak, že veľmi. Skóre Američanov v oblasti Kórejského polostrova je zatiaľ biedne. Traja americkí prezidenti svojimi chybami umožnili totalitárnemu režimu prežiť. Zároveň sa z jeho strany nechali sústavne klamať. Treba priznať, že k veci prispela aj bývalá americká štátna tajomníčka českého pôvodu Madeleine Albrightová. Práve jej návšteva Pchjongjangu v roku 2000 za vlády Clintonovej administratívy pomohla severokórejský režim legitimizovať. Povedal by som, že namiesto reaganovského motta Dôveruj, ale preveruj potrebujú USA ľahkú obmenu tohto príslovia v zmysle Nedôveruj a neprestávaj preverovať.

Môže Trump situáciu svojím prístupom zmeniť?

Osobne Trumpovi verím. Trump je drzý, smelý, nazvite to, ako len chcete. Svojím spôsobom je to unikátne. Možno sa cíti neohrozene. Páči sa mi aj spôsob, ako sa Trump vyjadruje, ako k tomu pristupuje. Používa výrazy ako „oheň a zloba“, „raketový muž Kim“ a ďalšie. Bojovná rétorika však sama o sebe nestačí. Hneď za ňou by mali nasledovať vážne poňaté rokovania. Myslím si, že Trump by mal prekladať príspevky na Twitteri a sledovanie televízie vážnym štúdiom histórie. Mal by sa z dejín, ako sa hovorí, učiť. Winston Churchill hovorieval: „Študujte históriu, v histórii sa skrývajú tajomstvá umenia štátnictva.“ A presne to si myslím, že by mal Trump teraz robiť.

Vo svojom článku pre BESA uvádzate, že v dynastii severokórejských vodcov existuje dlhoročná tendencia klamať svojich súperov. Domnievate sa, že by Kim Čong-un mohol smerom k Západu urobiť akýsi klamlivý manéver či dymovú clonu?

Medzi rokmi 1976 – 1985 som sa ako vyučujúci a koordinátor sovietskych a východoeurópskych štúdií na postgraduálnej škole amerického námorníctva podieľal na jednej takej štúdii financovanej americkou vládou. Vtedy sme v nej poukazovali na to, že prakticky všetky komunistické štáty vyznávajú poučku prastarého čínskeho filozofa vojny Suna-c’. Sun-c’ tvrdí, že všetka podstata umenia vojny spočíva v schopnosti klamať protivníka. Tá tradícia je prítomná nielen v prípade Číny, ale aj KĽDR. Trump musí byť pripravený na takéto pokusy reagovať. Z histórie vieme, ako sa Kimovmu starému otcovi podarilo oklamať Clintona, Georga W. Busha aj Obamu.

Píšete, že by si mal Trump podržať možnosť vojenskej intervencie na Kórejskom polostrove v zálohe. Lenže tým by sme sa predsa vrátili v konflikte o krok späť. Myslíte si, že je možné zo strany USA vyriešiť vojensky problém s režimom, ktorý preukázateľne drží jadrové zbrane?

Ja to uvádzam s poukazom na to, že predošlí americkí prezidenti s variantom vojenského riešenia v prípade KĽDR nepočítali. Lenže jediný okamih, keď je Kim ochotný rokovať o kompromise, je ten, keď si uvedomí, že ak sa rokovať nezačne, bude to viesť k jeho pádu. Aktuálne majú USA prezidenta, ktorý je sám plný prekvapení a klamať telom, dá sa povedať, vie tiež. To, že sa obaja kórejskí predstavitelia stretli osobne pri rokovacom stole, je predovšetkým Trumpova zásluha.

Ako by vyzeral vojenský úder?

Súčasné vojenské scenáre Američanov nepoznám. Predpokladám však, že by bol namieste chirurgicky presný a prekvapivý vojenský úder podniknutý v spolupráci s Japonskom a Južnou Kóreou. Takýto útok by mohol bleskovo vyradiť severokórejské odpalisko balistických rakiet. Úder by zahŕňal použitie kybernetických metód a zároveň špeciálnych jednotiek, ktoré by eventuálne balistické rakety s jadrovými hlavicami zneškodnili ešte pred ich odpálením. Samozrejme, bola by tu však vysoká miera rizika.

Aká vysoká?

Veľmi vysoká. Spomenul by som, že prezident Clinton zvažoval podobnú akciu v roku 1994. V tom čase mal severokórejský režim v pláne vyrobiť dve jadrové zbrane. Aj Bush podobnú možnosť medzi rokmi 2003 – 2005 zvažoval, ale nakoniec ju odmietol. Lenže v tom čase už KĽDR mala šesť jadrových zbraní. V súčasnosti je riziko oveľa vyššie. Kim by mal mať k dispozícii minimálne 20 až 50 jadrových hlavíc.

Ako by v takom prípade skončil juhokórejský Soul, na ktorý mieri mohutné severokórejské delostrelectvo? Experti už v minulosti poukazovali na to, že by desaťmiliónové mesto mohlo skončiť dosť strašne...

Prítomnosť severokórejského delostrelectva na dosah Soulu je skutočne masívna a predstavuje smrteľné nebezpečenstvo pre milióny Juhokórejčanov v oblasti. Ale predpokladám, že by Američania pomocou striel Tomahawk odpaľovaných z ponoriek a ďalších konvenčných zbraní (ako aj v spolupráci s bombardérmi B1 a B52) väčšinu severokórejského delostrelectva zlikvidovali. Niektoré delostrelecké granáty by však na Soul, samozrejme, dopadli a obavy zo značných civilných strát na životoch sú tak namieste.

V prípade, že by bola KĽDR skutočne zbavená jadrových zbraní, zostáva z tzv. rogue states (teda štátov, ktoré sú zo strany USA považované za hrozbu pre svetový mier) ešte Irán. V článku píšete, že vojna s Iránom nie je nevyhnutná. Aké ďalšie cesty sú okrem sankcií?

Som presvedčený, že nemožno vyvíjať výrazný vojenský nátlak na dva štáty zároveň, v tomto prípade teda na KĽDR a Irán. Bush, Obama, Hillary Clintonová, oni všetci sa snažili viesť až tri ozbrojené konflikty na Strednom východe simultánne. Osobne sa domnievam, že americkému prezidentovi mal niekto poradiť, aby rokovanie o iránskej jadrovej dohode posunul a najprv sa pokúsil úspešne vyriešiť situáciu v Severnej Kórei (Donald Trump minulý týždeň oznámil, že USA odstupujú od jadrovej dohody s Iránom – pozn. red.). Iránsky režim, samozrejme, rokovanie USA a KĽDR sleduje. Úspech pri rokovaní so Severokórejčanmi by zlepšil pozíciu USA aj v následných rokovaniach s Iránom.

Spomenul by som, že na iránskej dohode o jadrovom programe, od ktorej USA odstupujú, spolupracuje aj Rusko. Rusko zároveň občasne využíva iránske letecké základne na údery na Sýriu. Stane sa Irán a jeho jadrový program ďalším želiezkom v ohni sporov medzi Západom a Ruskom?

Výborná otázka. Je nutné si v tejto súvislosti všimnúť jednu vec. Nielen Trump, ale aj jeho minister obrany, „šialený pes“ Mattis, sa v Sýrii snažia vyhnúť akejkoľvek otvorenej konfrontácii s Ruskom. Stalo sa tak aj v prípade, keď USA ostreľovali Asadove zariadenia na výrobu chemických a biologických zbraní v Damasku. Podobne sa však správa aj Izrael, keď podniká útoky na iránske vojenské základne v Sýrii. USA sa musia zamerať na to, aby ruské a iránske sily v Sýrii rozdelili. Nie na to, aby sa pre nich Rusi v Sýrii stali cieľom, ako navrhoval poradca Hillary Clintonovej Mike Morell, ktorý vyzýval na to, aby Američania v Sýrii zabíjali ruských vojakov. Ja by som upozornil na to, že ruské odhodlanie pre Irán nemusí byť také silné, ako sa často predpokladá. Tuhé ekonomické sankcie, ktoré USA uvalili smerom na ruských oligarchov blízkych Vladimirovi Putinovi, sú už teraz dostatočne silné na to, aby ruského prezidenta odradili ísť pri podpore Iránu pomyselne až na doraz.

V článku varujete, že ak sa nepodarí problém jadrových zbraní vo vlastníctve tzv. rogue states vyriešiť, hrozí, že by sa mohol presunúť trebárs do Južnej Ameriky. Aj tam by sa podľa vás mohli niektoré režimy začať usilovať o získanie jadrových zbraní. Čo vás k tej domnienke vedie?

Problém predstavuje rozširovanie týchto zbraní. Ak Irán alebo Severná Kórea dostanú pomyselne „zelenú“ a zaobstarajú si jadrové zbrane, usilovať sa o ne logicky budú aj ďalšie krajiny. Napadajú mi eventuálne krajiny Perzského zálivu, Saudská Arábia, Kuvajt, ale mohli by sme ďalej pokračovať.

Čo sa týka Južnej Ameriky, podľa mňa sú tam v súčasnosti dve krajiny, ktoré disponujú surovinami a zároveň dostatkom financií na to, aby mohli začať uvažovať o jadrových zbraniach. Tými krajinami sú Brazília a Argentína. Aj v Karibiku však môžeme nájsť potenciálnych záujemcov. Napadá mi aj Nikaragua a Venezuela. Spojené štáty americké sú de facto posledným garantom poriadku vo svete a nemôžu skrátka dopustiť, aby sa severokórejská a iránska nákaza v súvislosti s jadrovými zbraňami a túžbou po nich rozľahla po celej pologuli.


Dr. Ing. Jiří Valenta (nar. 1945)

Jiří Valenta sa narodil v Československu za druhej svetovej vojny v česko-židovskej rodine postihnutej holokaustom. V šesťdesiatych rokoch študoval spolu s Milošom Zemanom na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. V roku 1968 opustil Československo v reakcii na augustovú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy. Do USA sa dostal v roku 1971 vo veku 25 rokov.

Medzi rokmi 1976 – 1985 pracoval ako stály profesor na Námornej postgraduálnej škole v Monterey, kam sa dostal prostredníctvom výberového konania na odporúčanie otca političky Madeleine Albrightovej, profesora Josefa Korbela.

Jeho študenti sa v tom čase regrutovali z radov budúcich diplomatických atašé, príslušníkov spravodajských služieb, námorníctva a letectva. Jedným z Valentových študentov bol aj americký špión Arthur Nicholson, ktorého v roku 1985 zastrelila sovietska hliadka počas výzvednej misie na území NDR. Okrem toho Valenta vyučoval aj na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare (1984), na univerzite v Mexico City (1986) a na Inštitúte politických vied pri univerzite v nemeckom Kieli (1996).

V roku 1986 Jiří Valenta na Univerzite v Miami založil Inštitút sovietskych a východoeurópskych štúdií (ISEES). Jiří Valenta je medzinárodne uznávaným expertom v oblasti medzinárodných vzťahov, pričom svoj hlavný záujem obracia na ruskú vojenskú stratégiu a spory medzi veľmocami. Zameriava sa na problematiku postkomunizmu a veľmocenského rozhodovania.

V minulosti bol napríklad konzultantom v Bushovej a Reaganovej administratíve. Okrem toho radil aj Václavovi Havlovi. Za Havlovho úradovania pôsobil medzi rokmi 1991 – 1992 ako riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov zriadeného pri českom ministerstve zahraničia.

V roku 2005 v súvislosti so svojím pôsobením v Ústave medzinárodných vzťahov dostal striebornú medailu Jana Masaryka za „prínos podpore a udržaniu vzájomných vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Českou republikou“.

Jiří Valenta v súčasnosti pôsobí ako externý senior výskumník Centra strategických štúdií (BESA) Bar Ilanskej univerzity v Tel Avive.

Je autorom mnohých publikácií, okrem iného aj knihy o sovietskej intervencii do Československa v roku 1968.


autor: Jonáš Kříž

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kiska, Skripaľ, bombardovanie Juhoslávie. Miloš Zeman na PL znovu mnohým zdvihne mandle

0:00 Kiska, Skripaľ, bombardovanie Juhoslávie. Miloš Zeman na PL znovu mnohým zdvihne mandle

ROZHOVOR Šéf NATO Jens Stoltenberg sa správa alibisticky, keď sa snaží ospravedlňovať bombardovanie …