Čína nás skupuje a Putin z nás má srandu. Tereza Spencerová analyzuje svetové dianie

6. 8. 2016 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Turecký prezident Erdogan mieri za Putinom do Petrohradu a „naši“ v Bruseli by sa mali začať báť, poukazuje editorka Literárnych novín a analytička Tereza Spencerová. Tá zároveň rozoberá skutočný rozmer hnutia exilového tureckého klerika Fetullaha Gulena, podporovaného údajne CIA a silne nenávideného tureckou vládou. Vo svojom pravidelnom zhrnutí týždňových udalostí na Parlamentných Listoch Spencerová komentuje aj pokračujúce boje v sýrskom Aleppe či „komediálny“ priebeh predvolebnej kampane v USA.

Čína nás skupuje a Putin z nás má srandu. Tereza Spencerová analyzuje svetové dianie
Foto: ReproFoto: YouTube
Popis: Tereza Spencerová
reklama

Erdogan nás opäť potešil - tentoraz už celkom priamou vyhrážkou, že ak nebude vízový styk, nebude dodržaná dohoda o vrátení imigrantov. Gréci z toho nemajú radosť, Nemcom sa dokonca búria „ich Turci“ v uliciach. A navyše základňa Incirlik s americkými vodíkovými bombami... Na jednej z českých TV beží turecká telenovela Nekonečné storočia, tak teda... Kam sme sa dostali za tento týždeň? Predsa len, americké a turecké delegácie sa chystajú na cestu, partnerstvo Turecka v NATO stále platí. Apropo, čo odporučiť našim spojencom Grékom pre prípad, že Erdogan otvorí brány a Sýrčania pôjdu ďalej? Držte si klobúky?

Veľa otázok, mnoho uhlov pohľadu. Podľa mňa je dobre, že sa USA pokúšajú s Tureckom rokovať, pretože - aj keď tu u nás existuje veľa ľudí, ktorí nado mnou za také slová zlomia palicu - každé rokovanie je oveľa lepšie ako nejaká vojna. Druhou vecou už je, že hoci americká strana výsledky podáva zmierlivo a nenásilne, Erdogan po návšteve šéfa amerického generálneho štábu, generála Dunforda, znovu obvinil Západ - a USA predovšetkým - z podpory puču, ktorý bol podľa neho pripravovaný „v zahraničí“. A tým sme obratom ruky u islamského duchovného Fethullaha Gülena, Erdoganovho arcinepriateľa, nad ktorým drží ochrannú ruku veľa amerických osobností alebo organizácií, zrejme aj vrátane CIA a FBI. Problém je v tom, že podľa dostupných rozborov väčšina Turkov, či už erdoganovských, alebo aj tých sekulárnych, o Gülenovej vine nepochybuje, hoci o ich argumentoch by sa asi dalo diskutovať. Gülenovo hnutie Hizmet ale platilo dovolenky v Turecku viac ako stovke amerických kongresmanov, Hillary Clintonová si ich pozývala na svoje slávnostné večere, zelenú kartu mu v USA zariadili vysokí činitelia CIA... Pre lepší obraz sa naozaj stačí pozrieť na web gülenovskej organizácie Mozaika v Českej republike - v odkazoch narazíte na Forum 2000 či Človeka v tiesni. To len pre predstavu, prečo USA Gülena zrejme nikdy nevydajú, pretože jeho „chápadlá“ sú až príliš cenné, obzvlášť pre prípadné „farebné“ revolúcie v Strednej Ázii. Azerbajdžan už napríklad hlási gülenovský pokus o puč a nemali by sme to odmávnuť len s s tým, že Ankara a Baku majú k sebe blízko. Organizácia islamskej konferencie totiž označila gülenovcov rovno za teroristickú organizáciu. Akákoľvek snaha Západu Gülena obhajovať, tak teraz narazí na väčšinu islamského sveta, ktorý sa bude pýtať...

Prečo to beriem tak zoširoka? Problém je totiž v tom, že kým USA Gülena nevydajú a Západ bude na svojom území hostiť jednotlivé chápadlá jeho chobotnice, budú sa vzťahy s Tureckom len zhoršovať. Zatiaľ je tu stále ochota „rozprávať sa“, aj keď téma je jediná: Gülen. A Edrogan má po ruke naozaj rázny argument, teda migračnú zbraň v podobe vraj až troch miliónov utečencov, ktorých je pripravený vypustiť do Európy, aj keď lepšia formulácia by znela „natlakovať“. Uvidíme, ako sa k problému postavia USA. Zaujíma ich, čo sa stane s Európou, alebo nás beztak berú len ako odbytiská zbraní a tovaru? Ako každého servilného lokaja? Jednoducho uvidíme.

Turecko je členom NATO a jeho líder pôjde o týždeň do Petrohradu za Putinom. Grécko je členom NATO a chce z Ruska kupovať zbrane. Putin bol minulý týždeň na viac-menej pohodovej neformálnej návšteve v členskom štáte EÚ a NATO - v Slovinsku. Trump legalizoval tému zmysluplnosti Aliancie, a tá tak začína pripomínať trhací kalendár. A do akej miery bude tento náš kalendár z povojnového obdobia otrhaný, sa ukáže po rokovaní Erdogana s Putinom.

Naše témy sa môžu zdať obyvateľom Aleppa, kde zúri vojna, akademickými. Zaznamenali sme dokonca titulky „Aleppo - hrob sýrskej revolúcie“. Bolo to len ťukanie na klávesnici alebo je mier blízko? A opäť tie geopolitické kalkulácie - vy ste naposledy odhadli, že Erdogan sa prikláňa v Sýrii na stranu Ruska a Asada. Potvrdzuje to tento vývoj? Apropo, meno Bašár Asad sme tento týždeň v našich médiách hádam nepočuli. Čo robí?

Čo robí Bašár? Včera podľa našich mainstreamových médií zase spolu s Rusmi predsa strieľal „chemickými sudmi“ a „zabíjal svojich vlastných občanov“ či čo. Čo iné by tiež mal robiť? Čert jeden rohatý! No áno, tak vážne. Bitka o Aleppo je naozaj rozhodujúca pre možné riešenie vojny: je to najväčšie sýrske mesto, v štvrtiach obsadených džihádom, o ktoré sa teraz bojuje, ešte stále žije asi 40-tisíc ľudí; a hneď ako ich okupanti, „naši umiernení“ hrdlorezi, padnú, už Západu v Sýrii fakt zostane len Daeš a premenovaná al-Káida. Čiže Západ vojnu prehral, ale - neviem, či je to myšlienkovou nedostatočnosťou našich volených vodcov alebo ich totálnou zaslepenosťou - ďalej opakuje svoje požiadavky, aby Rusko nechalo džihád v Aleppe. Najviac ma pobavil argument, že koridory, ktorými by z týchto štvrtí Aleppa mohli vyjsť civilisti, sa v dôsledku tejto humanitárnej ponuky vyľudnia a potom bude mať Rusko ľahkú prácu s likvidáciou „našich“. Preto tvrdíme, že civilisti predsa majú sväté právo zostať doma a džihád treba vymiesť... To je práve jedna zo situácií, keď sa za lídrov našej západnej civilizácie fakt hanbím.

Na druhú stranu ale treba priznať, že Západ vlastne len vznáša hlasné námietky na ochranu džihádu, médiá každú takúto hlúposť odovzdávajú ďalej, a tak vzniká dojem, že tam v skutočnosti niečo robíme a bránime - napríklad obhajovaním džihádu v Aleppe - naše vysoké demokratické hodnoty. Mimochodom, Západ nikdy neprejavil starosť o Sýrčanov, hoci i roky obkľúčených džihádom...

No nič, v praxi ruské letectvo a sýrska armáda, a iránske jednotky čistia jednu džihádistickú štvrť Aleppa za druhou, odrazili „rozhodujúcu“ protiofenzívu al-Káidy a „naši“ len neuveriteľne nezmyselne tárajú. Preto mám dojem, že práve v tom zrejme spočíva jadro dohody, dohovorené nedávno medzi Putinom a Kerrym v Moskve: Robte, že ste stále na koni, a nechajte nás pracovať. V čase, keď USA pre veľký úspech začali znova - v rámci prvého sequelu - bombardovať Líbyu, je to možná dohoda nad zlato. Ale uvidíme. Damask, Rusi, Iránci a ich spojenci majú vlastne len polrok na to, aby vojnu doviedli k nejakému nezvratnému koncu, pretože potom sa ponúka možnosť, že príde Hillary, a tá už viac-menej sľúbila, že bude vojnu v Sýrii „resetovať“. Áno, bez ohľadu na migračné dôsledky pre Európu...

Skrátka Aleppo rozhodne. Ak v najbližšej budúcnosti padnú poslední tamojší džihádisti - a ostatní sa po stovkách vzdávajú v rámci ponúknutej vládnej amnestie - bude celá západná a životaschopná časť Sýrie pod kontrolou Damasku. Enklávy Daeša ďaleko vo východnej púšti pri Rakke alebo Dejrizoru sa potom môžu stať predmetom rokovaní. Počkajme si. Osobne by som si ale tipla, že Rusi teraz „pritvrdia“, aby urýchlili „chod dejín“.

Sme zahrnutí správami z amerického predvolebného boja. Vieme, že vy skôr chcete nechať Američanov, nech si sami zvolia, ale nasledujúci rad dejov nemožno opomenúť: Hillary unikli maily. Ktosi ich získal, vraj Rusi, a dal ich Trumpovi. Ten tvrdí, že s Rusmi nič nemá. Tlačou znie, že Hillary je nesympatická a nemá šancu. Na zjazde demokratov vystúpia moslimskí rodičia zosnulého amerického vojaka, Trump ich hneď pouráža a prepadá sa v preferenciách. Aj Obama do neho rýpe. A nad tým sa ďalej vznáša Putin. Čiže... Ako tú sumu príbehov vnímate a čo vám napovedajú?

Podľa mňa sú všetky body, ktoré ste spomenuli, jasným dôkazom, že americké voľby, ktoré by mali byť modelom demokracie, sa končia ako úplne neuveriteľná dedinská tancovačka prešpikovaná nie hollywoodskymi, ale rovno bollywoodskymi sentimentálnymi kydmi. Pre Američanov dôležité témy sú zanedbávané a pre odpútanie pozornosti nahradzované nezmyslami, aby sa ľudia hlavne bavili a rozčuľovali. Teraz ešte zostáva otázka, kto „tým dole“ ponúkne k tým hrám aj chlieb. Fakt by ma pobavilo, keby nakoniec prezidentské voľby v USA vyhral ten zatrolený Putin: zatiahli ho do všetkého natoľko, že je nefér nedať mu tú možnosť... A Obama teraz rýpe do Trumpa, pretože v rámci straníckej poslušnosti musí, a pritom ešte v primárkach v roku 2008 o Hillary otvorene hovoril ako o klamárke... Obávam sa ale, že vtedy mal jednoducho vyhrať černoch a dnes má vyhrať žena. Nech sa Trump na hlavu postaví, sčítacie automaty asi pod palcom nemá.

Ale ak sa pýtate, ako tú sumu „príbehov“ vnímam, tak len zopakujem: Je mi nepríjemná predstava, že naši predstavitelia - či už českí, alebo únijní - budú práve týmto gašparom (nech vyhrá ktokoľvek) ochotní slúžiť.

Poslankyňa Nadija Savčenková znovu drží hladovku, teraz za uskutočnenie výmeny zajatcov medzi Donbasom a Ukrajinou. To možno chápať ako nátlak na Porošenka. Keď abstrahujeme od nej, tak v akej pozícii je teraz Porošenko, nedávno menovaná vláda a ukrajinský establishment ako taký, najmä keď Trump dal najavo, že Krym by si Rusko aj mohlo ponechať? Keď zavriete oči a predstavíte si vládcu Bieleho domu takto konať na Ukrajine a vo svete... neskončilo by sa to hrozne?

Naďa je fakt téma. Každý deň ráno so psom chodím ulicou, kde je dodnes na značke nálepka požadujúca „Slobodu pre Naďu Savčenkovú“. Je už trochu otrhaná, ale „žije“. Ľudia, ktorí práve týmto sloganom tú našu značku „Daj prednosť v jazde“ prelepili, si celkom určite mysleli, že jej prepustením nastane na svete blahobyt a šťastie. Neviem, čo si myslia dnes, ale podľa všetkého majú zrejme depku a sú úplne dezorientovaní. Priznám sa, že keď som videla na webe titulok o ďalšej Nadinej hladovke, napadla ma fúra sarkastických a jedovatých poznámok. A tie len nabrali na obrátkach, keď som si všimla, že ukrajinský Twitter už má posmešný hashtag „ChudniSNaďou“ - na olympiáde by to bol šport, v ktorom by Ukrajinci víťazili na celej čiare. Potom som ale čítala komentáre ukrajinských politológov, podľa ktorých je to úplne tvrdý atak na Porošenkovu vládnucu kleptokratickú partiu - a teda je to aj útok proti Západu. „Naďa“ požaduje výmenu zajatcov a viní pritom Porošenkovu vládu, požaduje prepísanie ústavy, ktorá by zlodeja Porošenka zbavila väčšiny právomocí, požaduje... Ono je to vlastne aktuálne jedno. Dôležité bude, či sa za ňu postaví jej „materská“ strana ďalšej skvelej hladovkárky Julie Tymošenkovej a či na ťahanie proti oligarchom získa podporu obyčajných Ukrajincov. Uvidíme. Jeseň na Ukrajine môže byť fakt zaujímavá a za určitých okolností sa zase budeme len pozerať a niečo mlieť ako v tej Sýrii.

Objavujú sa články o tom, že situácia v arabskom Jemene je kritická. Vidíme to aj v našich správach, kde sa príliš nevenujú úlohe Saudskej Arábie v tomto probléme. Poďme to pojať ako analytický pozdrav tak Saudskoarabskému kráľovstvu, ako aj jeho zahraničnopolitickým aktivitám, nadáciám, náboženským organizáciám... Teroristov radšej nezdravíme. A onen nešťastný Jemen preberme tiež, prosím...

Saudskoarabská agresia proti chudobnučkému Jemenu sa začala pod heslom „Zničíme všetkých šiitskych spojencov Iránu“ a po roku a štvrť sa končí tým, že jemenskí Húthiovia obsadzujú vojenskú základňu na saudskoarabskom území. Ak by USA boli krajinou susediacou s krajinami, do ktorých podnikajú nájazdy, možno by dopadli rovnako. Ale pre nás je tá vojna zaujímavá tým, že západné zbrojovky Saudskoarabom do vojny proti jednej z najchudobnejších krajín sveta dodali a ešte dodajú zbrane za zhruba 60 miliárd dolárov. My sme za vodou, tí „naši“ tam páchajú vojnové zločiny a súper je natoľko frajer, že kašle na naše miliardy a obsadzuje už východ Saudskej Arábie. Západní politici mlčia, pretože sú kúpení. Saudskoarabi, ktorí už majú doma problémy aj s dodávkami pitnej vody pre ľudí, chcú dokázať svoju moc likvidáciou chudobného Jemenu... a prehrávajú. Ale kým nám platia, my neprehrávame.

Boli sme prekvapení informáciou, že zástupcovia afganského Talibanu boli prizvaní do Číny k mierovému rokovaniu. Niežeby tam boli milovaní, ale Čína sa s nimi aspoň baví, môžu si povedať svoje. Možno čakať, že by Číňania, ktorých sa u nás ani zďaleka nebojíme toľko ako Rusov, mohli byť v najbližších rokoch skutočne fatálny súper Západu? Skúpia fabriky, založia vďaka lacnej pracovnej sile bane a ťažisko surovín v Afrike, spriatelia si našich lokálnych nepriateľov, vybudujú infraštruktúru... Mohli by sa raz dnešní „lovci Rusov“ chytiť za nos a povedať si, že sledovali klamného, nie skutočného nepriateľa?

Nedávny frmol okolo návštevy čínskeho prezidenta v Prahe dal jasne najavo, že prinajmenšom asi päťdesiatke až stovke ľudí u nás tu kontakty s Čínou prekážajú. Osobne by som tomu prikladala význam práve tých päťdesiatich alebo stovky ľudí, tým skôr ľudí, ktorí „protestujú“ proti Číne, ale súčasne schvaľujú „Irak“ alebo „Líbyu“. Áno, Čína skupuje USA aj Európu. Čínska firma voľakedy kúpila aj Amerikou vedený konglomerát výrobcov mikročipov, čím vlastne ovládla svetový trh elektroniky. A to, že si pozýva k rokovaniam Taliban, proti ktorému Západ márne bojuje hádam už šestnásť rokov, naznačuje, ako sa na nás v Pekingu pozerajú a ako sa v medzinárodných problémoch rozchádzajú.

Ohľadom precitnutia dnešných kádrovákov a cenzorov si veľkú nádej nerobím. Niekto sa tu u nás v Českej republike rozhodol - rovnako potrebnej ako za Biľaka - že písať o reálnom svete je známkou zrady. Fakt ale je, že Čína nás skupuje a Putin si z nás robí srandu, pretože mu asi naozaj pripadáme na srandu králikom. Už ale len sama existencia „úradu“ typu európskych hodnôt je známkou potápajúcej sa lode. Oni si fakt myslia, že v demokracii možno určovať, ktorá správa je vhodná a ktorá nie? To už tu kedysi bolo. Keď sme pri tom, nedávno som v mäsiarstve u nás na hlavnej videla avízo na gothaj vyrábaný „podľa noriem z roku 1977“. Ty bláho! Návrat do totality! Ku kvalite!

Čo ďalšie by sme mali počas budúceho týždňa sledovať?

Veľmi dôležitá bude Erdoganova cesta do Petrohradu. Uvidíme, čo bude nasledovať.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

23:59 Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

Najkontroverznejší sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin nevylučuje, že sa do talára vráti. “Teraz …