Chudoba a horšie životné podmienky dotláčajú ľudí do toho, že volia viac extrémistov, hovorí šéf INEKO

29.1.2018 0:02

„Extrémizmus je oveľa tvrdšia forma, ktorá ide proti súčasnému zriadeniu a doslova šíri nenávisť voči niektorým skupinám obyvateľstva, a je ohrozením systému, v ktorom žijeme. Populizmus ešte nie je existenčným ohrozením demokracie, lebo nebojuje s tým systémom, ktorý tu máme," komentuje závery štúdie o demokracii na Slovensku riaditeľ mimovládnej neziskovej organizácie INEKO Peter Goliaš.

Chudoba a horšie životné podmienky dotláčajú ľudí do toho, že volia viac extrémistov, hovorí šéf INEKO
Foto: TASR
Popis: Peter Goliaš

Sú politici pre štát a jeho občanov nebezpečná skupina ľudí?

Sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie a tá je základnou podmienkou zvyšovania kvality života. Bolo by veľkou chybou hádzať politikov do jedného vreca a hovoriť, že sú nebezpeční pre krajinu, pretože tak, ako môžu byť niektorí politici nebezpeční, iní môžu byť užitoční.

Prvú otázku som nepoložil náhodou. V záveroch vašej štúdie o demokracii na Slovensku píšete, že s mocou sa spája veľké pokušenie využívať ju vo vlastný prospech bez ohľadu na iných. Naozaj je fenomén moci takou silnou emóciou, že ľudia na vysokých postoch strácajú zábrany? Správajú sa ľudia v politike inak, ako keby žili iba v „bežnom“ živote?

Áno, hovorí to takzvaný železný zákon oligarchie, ktorý vypracoval nemecký sociológ Robert Michels začiatkom minulého storočia. Hovorí o tom, že keď ľudia dostanú do rúk moc, je u nich veľké riziko, že sa ju skôr či neskôr pokúsia zneužiť vo svoj vlastný prospech a na úkor iných. Táto teória bola pôvodne oveľa pesimistickejšia, lebo hovorila, že sa im to aj podarí.

Ale ďalšie skúsenosti pri správe verejných vecí ukázali, že to tak nemusí byť. A pokiaľ spoločnosť dokáže vytvoriť inštitúcie, ktoré dokážu kontrolovať mocných, k zneužívaniu moci nemusí dochádzať. Pravé naopak, mocní môžu pracovať v prospech spoločnosti.

Predsa len, aj na Slovensku je zrejmé, že niektorí politici, viac či menej, podľahli fenoménu moci.

Na Slovensku máme problém s tým, rovnako ako aj iné postkomunistické krajiny, že demokracia stále nie je až taká „skúsená“, zrelá. A hoci od pádu komunizmu už prešlo 28 rokov, tak mnohé inštitúcie, ktoré majú kontrolovať mocných, nie sú dostatočne silné. A preto máme stále veľké problémy s korupciou alebo s populizmom, teda s tým, že mnohí politici nehovoria občanom pravdu a povedia len to, čo sa im hodí a zvyšuje ich vlastné preferencie. A nie sú za to potrestaní.

Súčasne nevenujú dostatočnú pozornosť riešeniu skutočných problémov ľudí i tejto krajiny, lebo neexistuje dostatočný verejný tlak, aby sa tieto problémy riešili. Čiže stále máme pomerne výraznú skupinu politikov, ktorí sa nechajú zlákať na cestu populizmu.

Čo je ale ešte horšie, v posledných rokoch nám vyrastá skupina nových politikov, ktorí sa už otvorene stavajú proti demokratickému zriadeniu, ktoré tu máme.

Aký je teda súčasný stav kvality demokracie na Slovensku?

Z globálneho pohľadu patríme medzi vyspelé demokracie. Svet ako celok je na tom oveľa horšie ako Slovensko. Na druhej strane však treba povedať, že v posledných rokoch dochádza v strednej Európe k zhoršovaniu situácie. Veľmi viditeľné je to v Maďarku a v Poľsku. A, bohužiaľ, práve po nástupe extrémistických síl na Slovensku dochádza k zhoršovaniu aj u nás.

Domnievam sa, že nemôžeme byť spokojní s kvalitou demokracie a stále máme čo naprávať, ale bolo by tiež chybou povedať, že tá demokracia úplne nefunguje.

Na úrovni ktorých krajín sa Slovensko nachádza v kvalite demokracie?

Momentálne je zrovnateľné s Českou republikou. Aj podľa našich prieskumov vyšlo, že demokracia v Poľsku a Maďarsku je už horšia. Ale treba povedať, že stále zaostávame za krajinami západnej Európy. Od Rakúska ďalej na západ je demokracia zrelšia a vyspelejšia. Súčasne však existuje hlboká priepasť medzi nami a napríklad Ukrajinou či balkánskymi štátmi.

Čo na Slovensku zvyšuje kvalitu demokracie, a čo naopak vplýva na jej znižovanie?

Základný problém je ten, že nemáme dostatočne fungujúce inštitúcie, ktoré by kontrolovali mocných. Ide o formálne verejné inštitúcie ako polícia, prokuratúra, súdy. Je potrebné, aby táto justičná zložka fungovala nestranne. A spravodlivo. Ale potom aj inštitúcie, ako sú Protimonopolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad SR, ktoré nie vždy plnia svoju rolu v prospech občanov.

Potom sú tu neštátne inštitúcie ako médiá či mimovládne organizácie, ktoré sú skôr silnejšou stránkou z pohľadu demokracie. Slovensko stále patrí medzi krajiny s vysokou nezávislosťou médií. Podľa rebríčka Reportéri bez hraníc sme momentálne na 17. mieste, aj keď sme medziročne klesli o päť priečok. Vzhľadom na aktuálne dianie vo verejnoprávnych médiách, keď sa rušia niektoré publicistické relácie, ktoré mali za úlohu kontrolovať politikov, si myslím, že dôjde k ďalšiemu prepadu v rebríčku. Stále sme na tom ale lepšie ako všetci naši susedia s výnimkou Rakúska.

Demokraciu na Slovensku, ako vyplýva zo záverov vašej štúdie, ohrozuje populizmus a korupcia. Tieto dva fenomény sú následne podhubím pre nárast extrémizmu.

Najskôr sme sa chceli pozrieť na to, prečo dochádza k nárastu extrémizmu na Slovensku. Ako hlavné príčiny nám vyšli populizmus a korupcia. Ako som už povedal, populizmus je šírenie nereálnych sľubov a často zavádzanie až klamanie občanov vo vlastný prospech, čo má slúžiť na zvýšenie popularity politikov. Extrémizmus je už oveľa tvrdšia forma, ktorá ide proti súčasnému zriadeniu a doslova šíri nenávisť voči niektorým skupinám obyvateľstva a je ohrozením systému, v ktorom žijeme. Populizmus ešte nie je existenčným ohrozením demokracie, lebo nebojuje s tým systémom, ktorý tu máme. A ani nešíri nenávisť, alebo len jemnou formou. Vidím tam markantný rozdiel.

Práve šíriaci sa populizmus, ktorý vedie k neriešeniu problémov, a teda aj k nespokojnosti občanov s tým, ako fungujú napríklad verejné služby v zdravotníctve, školstve či doprave a tiež nespokojnosť ľudí s korupciou, ktorá na Slovensku existuje, tiež ženie ľudí do extrémizmu. Teda do totálneho sklamania z toho, ako funguje dnešný systém a hľadania alternatív, ktoré už nie sú demokratické.

Ak tvrdíte, že extrémizmus pôsobí proti systému, v ktorom žijeme, štát by mal mať nejaké páky na to, aby tomu zabránil. Závery vášho prieskumu považujú za extrémistickú Kotlebovu ĽSNS, ktorá je „najväčšou hrozbou pre demokraciu z relevantných politických strán“. Zároveň je však legálne zvolenou parlamentnou stranou.

Vieme však, že vrcholní lídri tohto subjektu mali v minulosti inú stranu, ktorá bola zakázaná práve pre extrémizmus. Navyše vidíme mnoho vyjadrení i praktických krokov týchto ľudí, ktoré svedčia o tom, že ako celok neopustili ten mentálny svet, z ktorého vychádzajú. A vieme tiež, že v súčasnosti prebieha právne konanie proti tejto strane, ktoré môže vyústiť aj v jej zrušenie.

Ako vyplýva z vášho reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, najviac frustrovaní zo súčasného stavu spoločnosti sú voliči ĽS – Naše Slovensko, najmenej voliči Smeru.

Veľmi nás to prekvapilo. V prieskume sme sa pýtali na to, s čím sú ľudia nespokojní v tom, ako dnes funguje demokracia na Slovensku. Najväčšie dôvody nespokojnosti respondentov boli, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale v záujme súkromných podnikateľov, ktorí stoja v ich pozadí, alebo vo svojom vlastnom. Ďalší dôvod bol, že sa netrestá nehospodárne nakladanie s majetkom štátu, že je tu nízka vymožiteľnosť práva, nefungujú dobre verejné služby. Dôvodov bolo viac.

Zaujímalo nás, sympatizanti ktorých strán sú najviac nespokojní. Vyšlo nám, že takmer pri všetkých týchto príčinách sú najviac frustrovaní voliči Kotlebovej strany. To sú tí ľudia, ktorým najviac prekáža korupcia a nekvalitné verejné služby. A to bolo dôvodom, prečo sme z toho vyvodili záver, že korupcia a populizmus ženie týchto ľudí viac do extrémizmu.

Naopak, najviac spokojní boli sympatizanti strán, ktoré sú aktuálne vo vláde, špeciálne Smeru. Ten je pri moci už dlhšie obdobie.

Ako uvádzate, podpora extrémistických a populistických strán na Slovensku má nezanedbateľné ekonomické príčiny. Aké?

Robili sme si regionálnu analýzu a pozreli sme sa, do akej miery je vyššia podpora Kotlebovej strany v regiónoch v závislosti od výšky priemernej mzdy či od výšky miery nezamestnanosti. Zistili sme, že regióny, ktoré sú na tom horšie, kde je nižšia priemerná mzda, alebo vyššia miera nezamestnanosti, tam získala ĽSNS vyššiu podporu. Empiricky sme zistili, že chudoba a horšie životné podmienky dotláčajú ľudí do toho, že volia viac extrémistickú stranu.

V záveroch štúdie uvádzate, že hlavnou príčinou nespokojnosti ľudí so stavom demokracie je, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale v záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov. Myslíte tým najmä korupciu?

Ide tu o problém zneužívania moci. V dobre fungujúcej demokracii by mali politici využívať moc na to, aby riešili problémy ľudí, aby sme sa mali lepšie. Podstatný je teda verejný záujem. A pokiaľ to politici nerobia a využívajú moc skôr na vlastné obohacovanie alebo na obohacovanie ľudí, ktorí sú v zákulisí, to je to zneužívanie moci a deje sa to určite aj prostredníctvom manipulovania verejných zákaziek či korupcie.

Môžete to doložiť na nejakom konkrétnom príklade?

INEKO sa snaží podrobne skúmať tendre v oblasti dopravy, špeciálne pri výstavbe diaľnic. Tu na niekoľkých príkladoch dokumentujeme, k akému obrovskému plytvaniu dochádza. Pri jednotlivých súťažiach často vznikajú kartely, kde sa jednotlivé firmy dohodnú medzi sebou, rozdelia si zákazky, ktoré sú, samozrejme, predražené a na ktorých štátu unikajú až stovky miliónov eur. Navyše nominanti štátu často priamo nahrávajú kartelom a prispôsobujú podmienky tak, aby sa uchádzači dohodli a ľahšie „legálne“ predražili tie stavby.

My sa snažíme pomenúvať tieto príčiny a samotného ma trochu mrazí, keď vidím výsledky. Napríklad na štvorkilometrovom úseku diaľnice pri Žiline nám uniklo 80 až 90 miliónov eur. Alebo ak sa pozrieme na úseky diaľnice pri obchvate Prešova, kde nám uniká možno aj viac ako 100 miliónov eur. Takáto podrobná kontrola je potrebná aj v iných oblastiach. Či už sú to IT tendre, zdravotníctvo, obrana.

Ešte sa vrátim k nedávno dokončenému úseku pri Žiline. Pôvodne bol vysúťažený za cenu, ktorá bola o 90 miliónov eur nižšia v porovnaní s konečnou zmluvnou cenou. Nominanti na rezorte dopravy i na Úrade pre verejné obstarávanie urobili kroky na to, aby sa tá súťaž s dobrou ponukou zrušila. Zrejme nevyhral ten, čo mal vyhrať. Vypísali ju nanovo, znovu nevyhrala najnižšia ponuka a výsledná cena, za ktorú sa to postavilo, bola oproti ponuke z prvej súžaťe o 90 miliónov eur vyššia. Za takú cenu by sa dali postaviť dve veľké regionálne nemocnice a ešte by možno ostalo aj na niekoľko CT prístrojov. Alebo za predraženie tohto štvorkilometrového úseku by sa dalo výrazne obnoviť 300 až 400 kilometrov ciest I. triedy.

Hovorí sa, že korupcia je rakovinou spoločnosti. Aký je jej rozsah na Slovensku?

Nedávno vydal Eurobarometer prieskum, ktorý sa týka špeciálne vnímania korupcie a tam vidieť, že u nás je problém s korupciou v porovnaní so štátmi EÚ výrazne nadpriemerný. Ale súčasne tam bolo zaujímavé vidieť, že ten problém akoby sa v posledných rokoch mierne zlepšoval.

Venovali ste značnú pozornosť aj názorom mladej generácie. Podľa mnohých študentov demokracia u nás funguje len „naoko“, pretože politici väčšinou neplnia svoje sľuby, nesledujú verejný záujem, zneužívajú moc, klamú a nie sú za to potrestaní.

Dospeli sme tam k pomerne negatívnym záverom, ktoré vyplynuli jednak z ostatných parlamentných volieb v roku 2016, keď podľa exit polu agentúry Focus vyhrala medzi mladými Kotlebova strana a nadpriemerne úspešná bola aj Kollárova Sme rodina. Tú tiež hodnotíme ako antiestablishment stranu, je dosť populistická.

Mali sme aj dáta o simulovaných voľbách na stredných školách, kde boli víťazmi tiež Kotlebova a Kollárova strana. Vnímame to ako veľký problém, že veľká časť mladých ľudí sa odkláňa od demokracie a prikláňajú sa k týmto nesystémovým stranám. Vidíme za tým aj zlyhávanie občianskeho vzdelávania na Slovensku, keď mladí ľudia často nerozumejú tomu, ako má fungovať demokracia a prečo je dôležitá pre kvalitu nášho života.

V prieskume verejnej mienky sme sa v jednej otázke pýtali, do akej miery si ľudia myslia, že kvalita demokracie ovplyvňuje aj kvalitu života v krajine. Vyšlo nám, že voliči týchto nesystémových strán sú najmenej presvedčení, že demokracia vedie k lepšiemu životu. Ako keby menej rozumeli tomu, prečo sme nastolili demokratický systém a súčasne sú viac ochotní opustiť Európsku úniu.

To vidíme ako veľké riziko. Preto sme sa v následnej fáze projektu zamerali špeciálne na mladých ľudí a dnes chodíme prednášať hlavne na stredné školy o tom, aký význam má demokracia a členstvo v EÚ pre kvalitu života.

Hodnotili by ste správanie Kollárovej strany rovnako aj po jej takmer dvojročnom pôsobení v parlamente?

Myslím si, že áno. Lebo jedným z jej prvých krokov bolo, že spolu s kotlebovcami hlasovali za návrh zákona, ktorý bol zameraný proti mimovládnym organizáciám. Aby sa začali známkovať, že sú akýmsi zahraničným agentom, ktorý nekoná v prospech krajiny, ale v prospech zahraničných mocností. Boli tam tiež viaceré vyjadrenia šíriace nenávisť voči migrantom či niektorým menšinám na Slovensku. Stále sa domnievame, že to nie je štandardná strana a pre demokraciu predstavuje isté nebezpečenstvo.

Aké odporúčania ste napokon navrhli na zlepšenie demokracie na Slovensku?

To úplne najdôležitejšie je posilniť nezávislosť a odbornosť kľúčových inštitúcií. Ide už o spomínanú políciu, prokuratúru a súdy, ale aj o regulačné a kontrolné orgány typu Protimonopolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aby fungovali dobre a kontrolovali politikov a tých, ktorí rozhodujú.

Ďalšie odporúčania máme rozdelené na krátkodobé a dlhodobé. Spomedzi krátkodobých sú potrebné transparentné a podrobnejšie majetkové priznania, lebo dnes veľmi veľa nehovoria o majetkoch politikov. Ďalej je to napríklad dôslednejšia kontrola veľkých tendrov, kde unikajú najväčšie peniaze a kde aj podľa našich zistení dochádza k najväčším korupčným kauzám. Dlhodobo treba zmeniť vzdelávanie, aby mladí lepšie rozumeli demokracii a vedeli kriticky myslieť. Ďalej treba zvyšovať kvalitu verejných služieb a v neposlednom rade potrebujeme aj viac slušných a demokraticky ladených ľudí v politike.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Igor Matloň
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Keby chceli skutočne zabíjať, tak obetí nebudú desiatky, ale tisíce. Izraelčanom nezostávalo nič iné, vraví analytik Samson

0:01 Keby chceli skutočne zabíjať, tak obetí nebudú desiatky, ale tisíce. Izraelčanom nezostávalo nič iné, vraví analytik Samson

ROZHOVOR Tvrdenie, že hlavný problém na Blízkom východe je Izrael, je ľahko vyvrátiteľné. V Afganist…