Choroby, panika. Skôr alebo neskôr sa to musí skončiť. Buď politicky, alebo krvavo. Svedectvo Češky – penzistky z Talianska a tvrdý odkaz pre utečencov

0
Dana Jiránková (Autor: archív D. J.)

V minulom rozhovore pre Parlamentné Listy ste uviedli, že sa život v Taliansku zmenil. K horšiemu. Kriminalita veľmi vzrástla. Do centra už prakticky nechodíte, denne sú nejaké bitky, prepadnutia, krádeže. Dávate to do súvislosti s migráciou. Tá v roku 2016 v Taliansku ešte vzrástla, do krajiny dorazilo 181-tisíc ľudí, čo je o 20 percent viac než rok predtým. Takže predpokladám, že sa situácia v Brescii, kde žijete, asi k lepšiemu nezmenila?

Máte pravdu, situácia sa v žiadnom prípade nezlepšila, skôr naopak. My sme starší ľudia a žijeme prevažne doma, stretávame sa s rodinou a priateľmi, ale dávame si pozor, aby sme boli dobre zatvorení aj vo vozidle. Veľa ľudí už prepadli pri státí na semaforoch. Rovnako vzrástol počet vlámaní do bytu, prepadnutí a krádeží.

Tunisana Amriho, ktorý vraždil pred Vianocami v Berlíne, nakoniec policajti zastrelili v Miláne. Nemáte obavu aj z nejakého teroristického atentátu, napríklad ako odvety radikálnych islamistov?

Obavy z teroristického útoku vzrástli nielen medzi občanmi, ale aj medzi vládnymi predstaviteľmi. Zosilneli bezpečnostné opatrenia najmä počas sviatkov. Objavilo sa viac vojakov aj polície na námestiach či v blízkosti historických objektov, kostolov a pod. Postavili sa protinájazdové bariéry a zvýšili sa aj osobné kontroly. Tunisan Amri sa vrátil do Talianska v pokoji a pohode, lebo v rámci Schengenu – ktorý bol stvorený pre voľný pohyb európskych obyvateľov, a nie kohokoľvek na tejto planéte – bol voľný ako vták. Predpokladám, že mal v tomto meste nejakého komplica, ale ešte po tom pátrajú.

Do Talianska ide najviac ľudí z Afriky – Nigérie, Guiney, Eritrey, Pobrežia Slonoviny, Gambie. Väčšinou sú to ekonomickí utečenci, ktorí rovnako nemajú nárok na azyl, ale takzvaná politika návratu viazne. Čo s tým podľa vás?

Už dlho obyčajní ľudia neveria rozprávkam o utečencoch z vojen. Nielenže veľká väčšina sú mladí muži afrického pôvodu. Priťahuje ich vidina pohodlného života bez práce a žiadnych povinností. Politika návratu je hanebne pomalá z byrokratických aj z finančných dôvodov. Na týchto ľuďoch zarába obrovské množstvo príživníkov (rôzne Coop… kooperatívy a tiež cirkev.) Nechcú sa nechať identifikovať, aby neboli odosielaní inam. Ale kam? Veď ich inde nechcú a posielajú ich opäť späť (z Rakúska, Švajčiarska i Francúzska). Lode pre nich jazdia až na líbyjské pobrežie. Je to všetko perfektne zorganizované, stačí zatelefonovať a už sa všetci ženú „zachraňovať“. Je to spojené aj s ohrozením zdravia talianskych občanov. Títo ľudia majú často TBC, svrab a ostatné choroby, ktoré tu už prakticky neexistovali. Teraz je tu veľmi rozšírený infekčný zápal mozgových blán, postihuje deti, mladých aj starých ľudí. Tlač nám dáva do hlavy, že to tak vždy bolo a že to nie je žiadna súvislosť s imigráciou, o čom však všetci silno pochybujú a stále sú veľké rady na očkovanie. Zaujímavé je, že zomreli aj ľudia, ktorí už očkovaní boli. Je možné, že boli dovezené druhy infekcie, na ktoré očkovanie nemá žiadny účinok, čiže vzniká panika.

Hovorí sa o takzvanom austrálskom modeli, v ktorom námorníctvo odchytáva lode s migrantmi a vracia ich do krajín, odkiaľ priplávali. Vysídlenci, ktorí do Austrálie prekĺzli na lodiach, sa nemôžu v krajine natrvalo usadiť. Zadržiavajú ich v táboroch a môžu sa buď vrátiť do vlasti, alebo požiadať o azyl. Pokiaľ ho dostanú, nečaká ich však život v Austrálii, ale v inej bezpečnej krajine, s ktorou má Austrália príslušnú dohodu. Ako by sa vám tento model páčil?

Austrálsky model by bol krásny sen. A bolo by to jediné správne riešenie. V Taliansku vyžadujú stavbu nových mešít. Zatiaľ sa schádzajú v pokútnych mešitách, často sa tam radikalizujú a pripájajú sa k Islamskému štátu, o ktorom sa dobre vie, že pozná len jeden zákon… A tým je krvavé násilie a podrobenie ostatných ľudí. Bolo by tiež dobre, keby títo ľudia začínali ako všetci a všade, od piky. Nielenže sa nasťahujú do štátov, pre ktoré nič neurobili, ale okamžite sa ich snažia prerobiť podľa svojho obrazu. Často „utekajú“ pred islamom, ale nemôžu sa dočkať toho, kým v štáte, kam prišli, nastane šaría. „Hostiť“ týchto ľudí si vyžaduje obrovské finančné náklady, a to na úkor domácich obyvateľov. Niekto to predsa platiť musí.

Veľa sa v súvislosti so súčasnou situáciou kritizujú nemecká kancelárka Merkelová či predseda Európskej komisie Juncker. Dávate časť viny aj talianskym politikom, resp. ako si vedú v tomto smere?

Pochopiteľne, dávam veľkú vinu talianskym politikom, najmä PD – Partito Democratic, ktorá z demokracie má len meno, ale viac je podobná Sovietskemu zväzu. Tu už vládne diktatúra. Nielenže tlač je na 77. mieste na svete, čo sa týka slobody slova, aj televízia vám doslova vymýva mozgy propagandou. Teraz si brúsi zuby aj na kontrolu internetu. Ľudia sa informujú medzi sebou, píšu veci, ktoré by mali byť utajené, protestujú, často aj nadávajú… A to sa predsa nesluší. Merkelová má úspech v Nemecku, lebo sa po ekonomickej stránke vždy postarala o svojich občanov, a to na úkor iných štátov, z ktorých si robia kolónie, napríklad Grécko, Taliansko. Už je to 15 rokov, čo máme to nešťastné euro, ktoré už svojím vstupom čiastočne zbavilo ľudí o polovicu. Teraz sme len otrokmi, lebo nemáme vlastnú menu.

Architekt spomenutého austrálskeho poňatia Jim Molano v rozhovore pre web Politico tvrdí, že ak by podobné opatrenia zaviedla aj Európa, migračná kríza by sa prakticky skončila. Stačí na to len odhodlanie vlád, miestni politici však podľa neho hľadajú len výhovorky…

Jim Molano sa určite nemýli. Skôr alebo neskôr sa to musí skončiť. Buď politicky, alebo krvavo. Stačilo by začať brániť hranice (aj tie vodné) a vracať späť „utečencov“. Poskytnúť pomoc len ľuďom, ktorí na ňu majú naozaj nárok. Ale za podmienok, že budú plne rešpektovať súčasné zákony štátu, kde sa mienia usadiť. Neviem, ako by to bolo možné uskutočniť konkrétne v Taliansku, kde je obrovská nezamestnanosť. Pochopiteľne, na tejto situácii zarábajú ako politici, tak Vatikán a cirkevné organizácie, ale aj miestne mafie, čo je veľmi často všetko dohromady jedna a tá istá vec. Nie sú byty a tie, ktoré sú, bývajú často obsadené nelegálne a vznikajú vojny medzi chudobou. Existujú štvrte vo veľkých mestách, kam sa bojí vstúpiť aj polícia. Nie je to paradox. Je to tvrdá realita. Normálny človek je stíhaný finančnou políciou a aj za malé prekročenie zákona sú tvrdé tresty. Len pre Talianov. Ostatní si predávajú to, čo chcú, a skoro vždy im to prejde. Ako je možné, že sme zašli tak ďaleko? Rasizmus existuje, ale naopak. Nie v klasickom slova zmysle.

- Reklama -