Chcem sa vrátiť do politiky, ale len ak… František Palko odhaľuje aj to, čo sa deje v hlavách politikov, keď štát vyberie viac na daniach

23.1.2018 0:00

ROZHOVOR „Rozpočet je nástroj riadenia štátu. A to nielen ekonomický, ale aj politický. Politikov vždy zvádza, že keď sa darí ekonomike a vyberie sa viac na daniach, tak majú záujem čo najviac tieto peniaze použiť na také aktivity, na základe ktorých chcú vyhrať aj nasledujúce voľby,“ komentuje ekonóm František Palko, ktorý v súčasnosti pôsobí ako externý vládny poradca v Tadžikistane.

Chcem sa vrátiť do politiky, ale len ak… František Palko odhaľuje aj to, čo sa deje v hlavách politikov, keď štát vyberie viac na daniach
Foto: TASR
Popis: František Palko

Už múdri sedliaci vedeli, že v úrodných rokoch si treba odkladať na roky neúrody. Prečo nemôže mať Slovensko, ktorého ekonomika už niekoľko rokov slušne rastie, vyrovnaný, prípadne aj prebytkový štátny rozpočet? Veď napríklad susedné Česko to už dokázalo.

Ak by sme to brali z čisto technokratického hľadiska, Slovensko už dnes mohlo mať vyrovnaný rozpočet. A nedotýka sa to iba slabšieho úsilia v znižovaní deficitu rozpočtu Ficovej vlády, ale týka sa to aj kabinetov, ktoré prišli po ukončení mečiarovskej éry. Samozrejme, že vtedy bolo nutné konsolidovať verejné financie, ktoré boli v žalostnom stave. Ale už pri druhej Dzurindovej vláde boli predpoklady pre to, aby sme ešte výraznejšie vedeli znižovať deficit.

Lenže rozpočet je nástroj riadenia štátu. A to nielen ekonomický, ale aj politický nástroj. Politikov vždy zvádza, že keď sa darí ekonomike a vyberie sa viac na daniach, tak majú záujem čo najviac tieto peniaze použiť na také aktivity, na základe ktorých chcú vyhrať aj nasledujúce voľby.

Na vyrovnaný rozpočet sa tak často pozerá ako na nejakú modlu, ktorá nie je pre ľudí a nič pre nich neprinesie. Chcem zdôrazniť, že vyrovnaný rozpočet nie je preto, aby bol spokojný Brusel či Svetová banka, ale je o zdravých verejných financiách. Je to o tom, že v tom roku minieme toľko, koľko máme. Že nezadlžujeme budúce generácie, že nám nerastie verejný dlh, ktorý sa spláca. Nie je to imaginárna veličina. Pretože keď si dnes požičiame, musíme to niekedy vrátiť, a to na úkor ďalších výdavkov, ktoré by štát mohol použiť na iné účely.

Navyše zdravé verejné financie sú aj o zdravom ekonomickom prostredí, kde sa oplatí prísť, podnikať, investovať či vytvárať nové pracovné miesta. Kde ľudia nemusia brať dávky v nezamestnanosti, ale môžu zarábať na platy.

Vždy sa dá požičať si na krytie schodku rozpočtu, dlhová služba však v niektorých rokoch neúmerne predražuje verejné financie. A nie sú to ani štáty, ani ich obyvatelia, ktorí z toho profitujú.

Je to krátkodobé videnie, že dnes môžeme použiť peniaze na rôzne projekty v obciach, mestách, aby to ľudia videli a tých politikov volili. Lenže ľudia príliš nevedia, že je to často z požičaných peňazí a že to budú musieť splácať ich deti. Ak by bola rozumná fiškálna politika z hľadiska dlhodobého horizontu, tak sme mohli mať oveľa kvalitnejšie školstvo, zdravotníctvo či verejné služby a občan by mohol byť spokojnejší.

Je podľa vás prevádzka tohto štátu príliš drahá?

Chcem zdôrazniť, že v rámci EÚ Slovensko rozhodne nie je krajina, ktorá by nejako šafárila s peniazmi. Nie sme však ani na takej úrovni, ako sú povedzme severské krajiny, ktoré myslia na budúcnosť a vytvárajú dokonca aj prebytok, aby potom mohli financovať aj problémy penzijného zabezpečenia.

Kde sa míňa zbytočne príliš veľa peňazí a čo by naopak bolo potrebné posilniť?

Pokiaľ ide o prevádzku štátu, je tam veľa medzier z hľadiska riadenia verejného sektora. Mnohé oblasti a činnosti sú často rozdrobené, neefektívne, vytvárajú sa rôzne duplicity. Do práce chodia aj ľudia, ktorí nie vždy majú čo robiť.

Zoberme si trebárs riadenie eurofondov. V období, keď boli zastavené mnohé operačné programy, keď rok aj dva neboli nové výzvy, tí ľudia nemali v tom čase nejaké veľké uplatnenie. Takže medzery z hľadiska výdavkov môžeme vidieť v rôznych oblastiach. Ani pri využívaní vládnych budov neexistuje nejaký centralizovaný systém. Boli nejaké pokusy z hľadiska centrálneho verejného obstarávania, ale zatiaľ je naďalej čo naprávať.

Dôležité je, čo má vlastne štát v ekonomike zabezpečovať. Určite nemá suplovať podnikateľské prostredie, nemá čo podnikať. Má zabezpečovať služby v oblasti školstva, zdravotníctva, prekonávania sociálnych rozdielov, regionálnych rozdielov, penzijného zabezpečenia.

Nemôžeme sa tváriť, že nás tento problém v budúcnosti nepostretne, lebo demografia je jasná. Jednoducho v penzijnom systéme je trend medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a tými, ktorí budú poberať a poberajú dávky, veľmi nerovnomerný. Niektoré krajiny to riešili tým, že si odkladali úspory z časov ekonomických rastov. Ale my, keď sa nám začne ekonomicky dariť a vyzbierame trochu viac na daniach, už tu máme kopec nesystémových opatrení z hľadiska sociálnych balíčkov. Penzijný systém chce už veľmi jasné opatrenia stredno- a dlhodobého charakteru.

Kde sú ešte rezervy v príjmoch štátneho rozpočtu? 

Od druhej Dzurindovej vlády, a Ficove kabinety v tom pokračovali, sa štátu celkom darí vytvárať opatrenia proti daňovým únikom. Štát má dnes páky na to, ako odhaľovať trestné činy v tejto oblasti a ako zakročiť proti tým, ktorí ich páchajú. Je tu ešte vždy priestor na zdokonaľovanie.

Je nevyhnutné, aby náš daňový systém nebol komplikovaný a aby takzvaná daňová optimalizácia nebola národným športom. Keď napríklad porovnáme daňové systémy krajín ako Nemecko a Francúzsko, zistíme, že Slovensko má oveľa jednoduchší daňový systém. Samozrejme, že sú aj oblasti, kde máme rezervy aj z hľadiska praktického boja proti daňovej zločinnosti.

Pokiaľ ide o nedaňové príjmy, mám na mysli napríklad dividendy zo štátnych firiem, príjmy z obchodovania s emisnými kvótami, je tam veľký priestor na to, aby štátne akciové spoločnosti oveľa efektívnejšie narábali s majetkom, ktorý majú. Pretože aj to je majetok ľudí. Mnohé štátne spoločnosti majú resty v tejto oblasti. Je dôležité, aby vytvárali priestor pre vyššiu produkciu zisku a následne aj pre vyššie dividendy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

A čo korupcia. Je verejným tajomstvom, že za štátne zákazky musia podnikatelia v mnohých prípadoch poskytnúť nejaké „všimné“. Dá sa s tým niečo robiť?

Korupcia je fenomén, pri ktorom sa nesmieme tváriť, že obchádza Slovensko. Dôležité je, že korupcia je trestný čin a že sa môže dokázať. To je priestor pre orgány, ktoré sú na to určené. Ale ani ľudia by sa nemali báť byť v tejto oblasti oveľa aktívnejší, pretože dnes na to máme potrebné inštitúty, ako je napríklad agent-provokatér. Chápem, že človek to vníma, že ide do rizika, keď nahlási korupciu, a nie vždy má s tým dobré skúsenosti. Dôležité je, aby bolo vytvárané prostredie, kde je jasné, že korupcia nie je to, s čím by sme chceli žiť.

Sú tu niektoré prípady, ktoré už aj súd označil ako machinácie s vládnymi peniazmi alebo úmysel. Boli aj veľké kauzy ako nástenkový tender, ktorý skončil na súde a ďalej pokračuje. Treba si uvedomiť, že korupcia nie je len na úrovni ústrednej štátnej správy. Treba sa pozrieť aj na územné samosprávy.

Po vystúpení Británie, ktorá je jedným z najväčších donorov európskeho rozpočtu, z EÚ, už asi nebude toľko prostriedkov na prerozdeľovanie eurofondov jednotlivým členským krajinám. Zo štruktúr Únie zaznievajú aj hlasy, že nástupom nového plánovacieho obdobia po roku 2020 bude eurofondový balík oveľa tenší. Ako to môže ovplyvniť slovenskú ekonomiku?

Som realistom v tom, že aj po skončení tohto programovacieho obdobia budú ešte existovať nástroje zo strany EÚ, ktoré umožnia prístup k peniazom z eurofondov, lebo aj Únia, povedzme si na rovinu, tým žije. Už to však nebude také jednoduché, aké je to dnes a najmä, aké to bolo v minulosti. Keď pomaly každý si myslel, že má nárok na takéto prostriedky.

Domnievam sa, že po roku 2020 budú zo strany Európskej únie skôr tlaky na to, aby sa zabezpečila vyššia súťaživosť o získanie eurofondov aj medzi jednotlivými krajinami. Aj dnes už napríklad vidíme nástroje ako napríklad Junckerov balík, kde už nie je automatické, že jednotlivé štáty dostanú podľa kvóty konkrétny objem peňazí, ktorí potom môžu použiť. Krajiny budú musieť súťažiť z hľadiska efektívnosti, atraktivity projektov či prekonávania regionálnych rozdielov. Dozaista nejaké nástroje budú, ale už nemôžme očakávať, že budú v takom veľkom objeme.

Povedzme si na rovinu, Slovensko patrí medzi významných príjemcov eurofondov a nám veľmi pomáhali, napríklad z hľadiska infraštruktúry. Zoberme si diaľnice či železnice. Neviem si predstaviť, že by sme to všetko vedeli hradiť z domácich zdrojov rozpočtu. Potom by sme nemali peniaze na zdravotníctvo či školstvo, ktoré sú aj tak v zlom stave.

František Palko Zdroj: TASR

Kde vidíte najväčšie príležitosti slovenskej ekonomiky? Len na automobilový priemysel sa nemôžeme spoliehať donekonečna.

Žiaľ, sme veľmocou, pokiaľ ide o počet vyrobených áut na počet obyvateľov. Nie je to dobré. Skutočnosť nám dala za pravdu počas ekonomickej krízy, keď práve automobilový priemysel bol ten, ktorý krízu výrazne pociťoval. Znamená to, že naša štruktúra hrubého domáceho produktu je postavená hlavne na automobilovom priemysle a v prípade, že by išiel do útlmu, tak pokiaľ ide o HDP, ideme do mínusu. Ekonomická kríza to jasne dokázala.

Je naozaj nevyhnutné vytvárať podmienky pre vyššiu diverzifikáciu v štruktúre HDP, aby sme neboli závislí iba od automobilového a elektrotechnického priemyslu, ale aby sme fungovali aj na báze ďalších zložiek hrubého domáceho produktu. Nie som zástancom vytvárania ďalších podmienok najmä prostredníctvom investičných stimulov pre automobilový priemysel, lebo to už nie je výhra pre obyvateľstvo.

A hoci vytvárame priestor pre automobilky, vidíme, že majú problém s nedostatkom domácej pracovnej sily a jednoducho ju dovážame aj zo zahraničia. To nie je celkom zdravé. Tieto automobilky boli totiž postavené aj za pomoci investičných stimulov nás daňových poplatníkov. A predovšetkým by z toho mali profitovať naši ľudia, nie automobilky ako také.

Ktoré odvetvia považujete na Slovensku za perspektívne?

Pozrieme sa hlavne na to, na čom sa vo svete najviac zarába. Sú to oblasti, kde je najvyššia pridaná hodnota. Oveľa viac sa treba zaoberať problematikou výskumu, vývoja, ale toho aplikovaného. To znamená rôzne technológie, ktoré vytvárajú priestor pre zložitejšie hi-tech.

Riešilo to napríklad Fínsko po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokoch. Ich ekonomika bola na tento štát výrazne naviazaná. Fíni po páde tohto trhu stáli pred otázkou, čo budú robiť. Či výrazne zvýšia dane, alebo začnú budovať niečo, čo im v stredno- a dlhodobom horizonte prinesie efekt. Vtedy vznikla Nokia i ďalšie hi-tech firmy. Táto krajina začala profitovať práve preto, že sa začala orientovať na aplikovaný výskum.

NBS vyjadrila koncom vlaňajška znepokojenie nad tempom rastu miery zadlžovania slovenských občanov, ktoré je najvyššie zo všetkých členských krajín Únie. Ako hodnotíte tento trend?

Centrálna banka na to reagovala tak, že svojimi opatreniami prostredníctvom regulácie začala ovplyvňovať trh hypotekárnych úverov. Aby nebolo také ľahké dostať sa k hypotéke. Pretože ďalšie nesplácanie úverov by perspektívne mohlo viesť k poklesu cien nehnuteľností, k veľkým problémom na trhu, čo by si, samozrejme, odniesli bankový sektor, podnikatelia i ľudia.

Ak si myslíme, že budeme len tak žiť na úkor budúcnosti, tak sa veľmi mýlime. Tie dlhy budeme musieť splácať a dôležité je mať ich z čoho splácať. Žiť príliš na úkor budúcnosti je veľmi riskantné. Pre obyvateľov, štát i podnikateľský sektor.

Od vypuknutia poslednej krízy v roku 2008 uplynula už dekáda. Hoci sú predpovede na tento rok, pokiaľ ide o globálny ekonomický rast, priaznivé, je viac ako pravdepodobné, že ku kríze niekedy v najbližších rokoch musí prísť. Dokedy podľa vás ešte potrvá obdobie rastu ekonomík?

Slovensko má malý trh a otvorenú ekonomiku. Preto sme veľmi závislí od toho, čo sa vo svete deje z ekonomického hľadiska. Aj pokiaľ ide o spomínaný automobilový priemysel. Gro jeho produkcie odchádza do zahraničia. Slovensko je tak veľmi citlivé na ekonomické šoky v zahraničí. Našimi významnými odberateľmi sú krajiny EÚ, napríklad Nemecko či Francúzsko a tieto štáty sú zasa výrazne napojené na medzinárodný obchod s Čínou či USA. Takže tieto veci sa nás veľmi týkajú.

Je pravdou, že niektorí ekonómovia hovoria, že bolo by dobré, keby sa kríza prejavila už teraz, lebo ak to bude v budúcnosti, bude to mať horšie následky. Ale sú to zatiaľ skôr veštenia z čarovnej gule a ja nie som stúpencom týchto teórií.

Dôležité podľa mňa je, aby sa ekonomika vyvíjala rozumnejšie, pokiaľ ide o štruktúru hrubého domáceho produktu z hľadiska jeho trvalej udržateľnosti. Je lepšie, ak HDP rastie postupne dlhodobo, ako keď sú výraznejšie výkyvy nadol i nahor. Pre nás je dôležité, aby sme čo najviac znižovali citlivosť na vonkajšie prostredie, aby čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávala domáca spotreba.

V súčasnosti pôsobíte ako externý vládny poradca v Tadžikistane. Predtým ste však zastávali post štátneho tajomníka na rezortoch financií i dopravy. Otvorená otázka, láka vás návrat do vrcholovej politiky na Slovensku?

Chcem sa vrátiť do politiky, ale len ak opäť vznikne motivujúce politické prostredie, ktorého zmyslom je úprimná služba verejnosti. Dnes, žiaľ, necítim silné témy zo strany politikov, ktoré by posúvali Slovensko ďalej. Pritom naša krajina potrebuje veľa významných zmien, či už v školstve, zdravotníctve, penzijnom systéme v prekonávaní regionálnych rozdielov. Dnes sa, žiaľ, slová a skutky často rozchádzajú a takéto prostredie nie je prajné pre dôležité výzvy, pred ktorými Slovensko stojí.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Igor Matloň
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kalouska už nikto normálny neberie vážne. Chvíľkari by urobili najlepšie, keby konečne dali pokoj... Ivo Strejček zhodil rukavice, odniesla to aj Čaputová s Jourovou

0:00 Kalouska už nikto normálny neberie vážne. Chvíľkari by urobili najlepšie, keby konečne dali pokoj... Ivo Strejček zhodil rukavice, odniesla to aj Čaputová s Jourovou

ROZHOVOR „Babiš sa do politiky dostal okrem iného prostredníctvom jednoduchého sloganu, že ,všetci k…