Český diplomat: USA neprijmú Rusko ako partnera, sú desaťkrát silnejšie. Zeman len fantazíruje, že bude dirigovať koncert Trumpa, Putina a Číny

0
Tomáš Pojar, M.A., český diplomat, bezpečnostný expert, prorektor pre zahraničné vzťahy VŠ CEVRO Institut (Autor: cevroinstitut.cz)

Pán profesor, Donald J. Trump vládne už vyše mesiaca. Vidno na jeho rozhodnutiach, že niektoré urobiť chcel a iné prijal preto, že ho k tomu okolie dotlačilo? Do akej miery sa môže spoľahnúť na najbližších spolupracovníkov v Bielom dome? A môže si vybudovať dominantné postavenie voči Kongresu? Napríklad aj voči „svojim“ republikánom, ktorí „jeho“ ani často nie sú?

Určite sa môže spoľahnúť na svojich najbližších spolupracovníkov. S Kongresom to bude mať ťažšie a neočakával by som akékoľvek dominantné postavenie. S Kongresom sa bude musieť dohovárať a robiť kompromisy. Americký prezident nie je neobmedzený vládca a to platí aj pre Donalda Trumpa.

Ruská verejnosť sa radovala z nástupu Donalda Trumpa, očakávala zlepšenie vzájomných vzťahov. Očakávalo sa, že Donald Trump bude chcieť s Putinom vymeniť „niečo za niečo“. Dokonca, že bude chcieť Putina vtiahnuť do partnerstva proti Číne. Niektorí priaznivci českého prezidenta si myslia, že Zeman, ktorý má dobré vzťahy s Čínou a Ruskom a podporil aj Trumpa, im pomôže sprostredkovať trojstrannú dohodu, akýsi „koncert veľmocí“. Čo na to hovoríte?

Nevšimol som si, že by mali americký, ruský a čínsky prezident záujem o akékoľvek sprostredkovanie svojich vzájomných vzťahov. Naozaj netreba fantazírovať o tom, ako bude český prezident dirigovať koncert veľmocí. Nič dirigovať nebude – bez ohľadu na to, aké dobré má s jednotlivými vládcami momentálne vzťahy. Nezabúdajme zároveň, že na prípadný koncert veľmocí by sme mohli ako stredne veľká krajina uprostred Európy skôr doplatiť. Nebolo by to prvýkrát.

Vo svojich nedávnych prejavoch hovorí Donald Trump o bezpečnosti, hovorí o vojenskej moci Ameriky, o zlosti z „Ameriky, ktorá už nevíťazí“. No nepovie ani slovo o Rusku a Putinovi. Ani raz nepadlo slovo „Rusko“ v príhovore v Kongrese. Hillary Clintonová by Putinovi venovala minimálne polovicu prejavu. Máme to chápať tak, že mu na Rusku skrátka nezáleží alebo ešte len vyčkáva, prípadne ide o reakciu na predchádzajúce aféry spojené práve s Ruskom?

Donald Trump sa chce zamerať v prvom rade na Ameriku, na domácu politiku a domácu ekonomiku. V zahraničnej politike sa bude venovať primárne Číne a islamistickému terorizmu. Inak očakávam, že bude viac než Obama spolupracovať s tradičnými americkými partnermi. Rusko bude brať ako regionálnu mocnosť vyzbrojenú množstvom jadrových zbraní. Presne takou mocnosťou totiž Rusko je. A presne tak sa k Rusku postavil aj v rámci svojho prejavu.

Na druhej strane, niektorí blízki spolupracovníci amerického prezidenta sa vyjadrujú spôsobom, ktorý by skôr zodpovedal pokračovaniu Obamovej administratívy. Čiže ako máme túto dvojakosť chápať?

Nezabúdajme, že aj George W. Bush alebo Barack Obama sa naivne snažili o najrôznejšie „resety“ vzťahov s Ruskom, a pozrite sa, ako to nakoniec v oboch prípadoch dopadlo. Spojené štáty v zásade Rusko nepotrebujú a súčasný režim v Kremli zase postavil svoju legitimitu na vzdore voči Západu, ktorý USA reprezentujú. Rusko sa snaží získať americkú pozornosť okopávaním amerických členkov a to vždy Američanov skôr alebo neskôr prestane baviť. Rusko skrátka sníva svoj sen, že si zase jedného dňa zasadne s Američanmi za rokovací stôl, ako to bolo v ére Sovietskeho zväzu. Vtedy však boli ekonomické aj vojenské sily oboch mocností oveľa vyrovnanejšie. Dnes je Amerika ekonomicky viac ako desaťkrát silnejšia. Vo vojenskej oblasti nie je ten rozdiel až taký priepastný, ale aj tam Rusko ťahá za kratší koniec. O žiadnom rovnocennom partnerstve teda nemôže byť reč.

V americkom Kongrese prehovoril Trump k zákonodarcom, ktorých požiadal, aby podporili jeho plán na reformu zdravotníctva, daní, národnej obrany a imigračnej politiky. V rámci zahraničnej politiky prebral islamizmus a finančné požiadavky na členov NATO. Čo by sme si ešte mali na príhovore a reakciách všimnúť?

Že Trump je konzistentný a že v podstate hovorí stále to isté. A že to, čo hovorí, myslí vážne. V obchodnej oblasti by sme mali urobiť všetko pre to, aby nedošlo k euroamerickej obchodnej vojne, ktorá by Česko ako výrazne exportne orientovanú krajinu jednoznačne poškodila. V bezpečnostnej oblasti by sme mali brať vážne Trumpove tvrdenia, že Spojené štáty budú plniť svoje záväzky, ak ich splnia aj ostatní spojenci. A zatiaľ čo USA svoje záväzky plnia, európske krajiny zväčša nie. Ako Česi navyše patríme k tým najhorším. Ak nezačneme brať vlastnú obranu vážne, skončíme zle. A nebude to vďaka Trumpovi, ale nám samotným.

V akej ekonomickej kondícii je vlastne Rusko? Stále platia sankcie, ktoré obmedzujú príliv kapitálu do krajiny, a existujú obavy, že čoskoro dôjde k vyčerpaniu rezervných fondov. Čo ceny ropy a plynu a zmluvy na suroviny? Je Rusko na trajektórii k takému zhoršeniu životnej úrovne, že už to pre Putina nebude politicky udržateľné?  

Ak sa nestane niečo nepredvídateľné, bude stáť Putin na čele Ruska ešte dlho. Rusko sa ekonomicky nezrúti, ale nedočkáme sa ani žiadneho ruského ekonomického zázraku. Ruská ekonomika je a zostane závislá od cien ropy a zemného plynu. Demografické problémy Ruskej federácie navyše budú ekonomický potenciál krajiny skôr zhoršovať. Ruský podiel na svetovej ekonomike preto bude dlhodobo skôr stagnovať, prípadne sa možno bude mierne znižovať. Dnes dosahuje zhruba 2 %.

Keď sa vrátime k usporiadaniu medzi USA, Európou, Ruskom a Čínou, aké varianty vývoja vzťahov sa rysujú ako najpravdepodobnejšie? A mimochodom, čo Európska únia? Voľby vo Francúzsku, Holandsku, Nemecku… Mnohí ľudia majú obavy o budúcnosť EÚ.

Obavy o budúcnosť Európy sú oprávnené. Ale uvidíme, kto bude na konci roka vládnuť v najväčších európskych krajinách a aká ďalšia kríza tento rok Európu zasiahne. Nemusí dôjsť k žiadnej katastrofe, príliš optimistický však nie som. Európania si vybudovali veľmi veľa vzdušných zámkov, a preto nám často chýba taký potrebný kontakt s realitou.

- Reklama -