Češka z Turecka: Som rozčarovaná. Erdogan je nepredvídateľný, vzďaľuje sa Atatürkovmu odkazu

0
Recep Tayyip Erdogan (Autor: TASR)

Obávate sa takmer neobmedzenej moci, ktorú prezident Recep Tayyip Erdogan získa, ak mu ju Turci v referende schvália?

Bohužiaľ, Erdogan je dosť nepredvídateľný, takže nikto, ani obhajcovia, ani odporcovia zmeny asi nie sú schopní presne odhadnúť, čo prípadná zmena ústavy prinesie. Že to bude výrazné posilnenie autority, ktoré prinesie ešte väčší útlak slobody slova, prenasledovanie oponentov, ale napríklad aj korupciu a podporu Erdoganových prívržencov, je samozrejmé. Oveľa ťažší život bude mať opozícia a ľudia, ktorí sa otvorene stavajú proti Erdoganovi. Ale vzhľadom na to, že Erdogan sa správa autoritársky už teraz, dúfam, že radového občana, prípadne zahraničného návštevníka Turecka, sa tá zmena nedotkne. V každom prípade hodlám v referende hlasovať proti.

Na verejnosť sa dostali hovory syna a otca Erdoganovcov o skrytí miliónov dolárov, ktoré mladý získal ako úplatok. To Turkov nenaštvalo?

V otázkach reakcií na Erdogana a Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) všeobecne si musíme uvedomiť, že národ je dosť striktne rozdelený na tú zhruba polovicu, ktorá ho veľmi kritizuje, a na tú druhú, ktorá ho zase až nekriticky obdivuje. Takže áno, časť Turkov tento škandál veľmi pobúril, riešili ho na sociálnych sieťach, ale, bohužiaľ, akékoľvek pokusy o jeho vyšetrenie boli zmrazené a postupne ho prekryli ďalšie škandály. No a tá druhá polovica je presvedčená o tom, že to bolo len ďalšie z konšpiračných sprisahaní proti ich vládcovi, a žiadnemu z týchto obvinení neverí.

Ktorý z jeho možných krokov by mohol najviac zmeniť život v Turecku?

Neviem, ktorý by ho mohol najviac zmeniť, ale viem, ktorý ma najviac desí – je to postupná premena školského systému a hlavne čím ďalej, tým väčší priestor pre školy islamského zamerania. Samotná AKP priznáva, že so stúpajúcim vzdelaním klesajú jej volebné preferencie, takže je pre nich, samozrejme, optimálna málo vzdelaná, pokiaľ možno nábožensky založená, volebná základňa. A aj keby teraz AKP ako vládna strana skončila, ten pokles úrovne vzdelania ovplyvní minimálne jednu celú generáciu.

Do akej miery sa tak Turecko vzďaľuje Atatürkovmu odkazu?

Veľmi. Tie kroky sú drobné, postupné, ale v súhrne začína byť tá zmena citeľná.

Čo si myslíte o tom, že tureckí ministri chceli v Holandsku agitovať za Erdogana a boli – prvému zakázali pristáť, druhú eskortovali z krajiny – vykázaní z krajiny?

Samotné Turecko má vo volebnom zákone uvedené, že predvolebná propaganda v zahraničí je zakázaná, čo je paradoxne zmena zákona, ktorú v roku 2008 presadila práve AKP. Erdogan vo svojom vyhlásení navyše uviedol, že Holandsko odmietlo tureckého premiéra s poukazom na blížiace sa voľby a odporučilo mu prísť až po nich. Erdogan je však osoba, ktorá si nenechá niečo diktovať, a nie je absolútne ochotný pristúpiť na akýkoľvek kompromis a diplomaciu. V podstate si holandskú krízu vytvoril sám. Takže áno, ja súhlasím s prístupom Holandska. Druhá vec však je, že Erdogan teraz túto krízu vyžmýka do poslednej kvapky, aby posilnil nacionalistické cítenie Turkov, a obávam sa, že mu to v blížiacom sa referende pridá pár bodov.

Turecko je dnes dôležitým politickým hráčom, čo sa migrácie z východu týka. Ako by sa k nemu mala Európa správať?

Korektne, ale razantne. V žiadnom prípade sa nenechať vydierať. Veď do Európy aj tak nepôjdu všetci utečenci.

Ako vnímate prístup Európy k migrácii? Sú tu krajiny, ktoré sú proti, a iné, ktoré sú promigračné…

Migrovať sa bude, tomu nikto nezabráni. Jedna vec je však utekať pred skutočnou hrozbou vojny, keď je skutočne na mieste podať pomocnú ruku, druhá vec je potom nelegálne prekračovať hranice iba za vidinou ekonomického prospechu. Tu však musím Turecko pochváliť. V krajine sú asi tri milióny sýrskych utečencov, a hoci samotní Turci už proti nim začínajú protestovať, je to stále v porovnaní s dohadovaním európskych krajín o kvótach a podobne určite chvályhodné. Konkrétne kvóty však neschvaľujem, tie podľa mňa k ničomu nevedú.

Ako ste sa vôbec v Turecku ocitli?

Prvýkrát som sa dostala do Turecka v roku 1996 z pracovných dôvodov, od roku 1998 už tu žijem viac-menej trvalo. A práve preto, že Turecko poznám veľmi dobre a mohla som sledovať jeho premenu z ekonomicky slabej krajiny na úžasný hospodársky rast, som teraz veľmi rozčarovaná z toho, čo sa v tejto krajine deje.

Malo by byť Turecko súčasťou EÚ?

Nie. Rozhodne nie v tejto chvíli. A to nielen z hľadiska polohy krajiny, náboženstva alebo ekonomickej otázky. Ako je zrejmé práve zo súčasnej holandsko-tureckej krízy, Erdogan nevie byť diplomat, nevie a nechce robiť kompromisy. Kto s ním nesúhlasí, toho ostro odsúdi. Nedokážem si predstaviť, že by mal v tejto chvíli participovať na formovaní Európy s ostatnými krajinami.

- Reklama -