Cenzúra je späť. Nové metódy, technicky prepracované. Google, médiá, mládežníci, opísal presne expert

18.11.2018 0:00

ROZHOVOR Nehoráznosť, orwellovské praktiky. Korporáciami najatí mládežníci, ktorí obmedzujú názory tých, s ktorými nesúhlasia. Taký je v kocke stav internetovej slobody slova podľa programátora a pedagóga na Českom vysokom učení technickom v Prahe Pavla Cimbála. Objektívna však podľa neho nie je ani verejnoprávna Česká televízia. Ďalší veľký problém vidí v štátnych projektoch na „boj s nenávisťou“, ktoré sa financujú z daní, ako príklad možno uviesť iniciatívu HateFree. „Ide o niečo, čo ide priamo proti demokratickým princípom,“ povedal Parlamentným listom Pavel Cimbál a označil tieto projekty za rezíduá Bohuslava Sobotku a Jiřího Dienstbiera.

Cenzúra je späť. Nové metódy, technicky prepracované. Google, médiá, mládežníci, opísal presne expert
Foto: TASR
Popis: Google, ilustračné foto

Americký technologický gigant Google vydal pôvodne neverejný dokument s názvom Dobrý cenzor, v ktorom načrtáva možné budúce stratégie týkajúce sa slobody slova. Dokument však unikol na internet, kde sa s ním zoznámila širšia verejnosť. Firma chce upravovať výsledky vo svojom vyhľadávači, údajne preto, aby používateľov ochránila pred škodlivými dezinformáciami. „On-line manipulácie a dezinformácie ovplyvnili voľby vo viac ako 18 krajinách sveta vrátane USA a sloboda slova sa stáva ´sociálnou, ekonomickou a politickou zbraňou´,“ uvádza sa v dokumente. Treba používateľov internetu pred niečím takým chrániť?

Určite nie. Čo je to vôbec za novodobý, absolútne nezmyselný pojem tá „ochrana pred informáciami“? Toto prekonáva už aj Orwella. Dokument Dobrý cenzor som čítal. A odporúčam urobiť to isté každému. Je vo forme prezentácie a v zásade ide o obhajobu praktík, ktoré Google, Facebook, Twitter, YouTube a ďalšie korporácie v posledných rokoch nasadili. Tieto firmy dobre vedia, s akou averziou cenzorské postupy verejnosť prijíma. Preto zadávajú podobné štúdie.

Je to také poučenie z krízového vývoja internetovej cenzúry a ako to robiť znovu a lepšie. Nepochybujem, že medzi technickým personálom existuje, asi aj v Googli, rozumná väčšina, ktorá podobné prístupy odmieta. Ale, bohužiaľ, smerovanie spoločnosti tam určujú iní ľudia. Technicky nepoužiteľní, ale o to viac politicky uvedomelí. Necenzurovať je predsa najjednoduchšie, najlacnejšie a bez akejkoľvek kontroverzie.

Samotná firma Alphabet, ktorej Google patrí, sa po uniknutí neverejného dokumentu bránila tvrdením, že nejde o oficiálnu pozíciu spoločnosti, ale len o interný prieskum. Ako si defenzívny postoj Googlu možno vysvetliť?

Nejde o defenzívny postoj, ale nehoráznosť. Vari sa niekde cenzuruje verejne, transparentne, externe? Tieto projekty si korporácie držia interne pod pokrievkou z princípu veci.

V akom stave je dnes sloboda prejavu na internete? A čo v ostatných typoch médií?

Rozdelil by som to do viacerých rovín. Internetové korporátne masmédiá a majoritné sociálne siete cenzurujú už niekoľko rokov. Konkrétne napríklad CNN pritiahla skrutky v čase vrcholiaceho ukrajinského konfliktu. Facebook, minimálne voči českým skupinám, v čase kamiónového útoku Anisa Amriho v Berlíne. A Twitter pritvrdil tento rok na jar. Ale stále sú tu ďalšie stránky a portály, v podstate zvyšok internetu, ako si ho pamätáme medzi rokmi 1995 a 2010. Tam sloboda ešte prežíva. Otázka je, na ako dlho, súčasné kŕčovité ťaženie proti „fake news“ a „dezinformačným webom“ jasne ukazuje, ako veľmi tieto informačné kanály prekážajú. Preto ich treba podporovať a informácie z mainstreamu brať s rezervou, rovnako ako za socializmu. Áno, je to späť.

Pavel Cimbál

Pavel Cimbál  Zdroj: ReproFoto ČT

Dokument Googlu tiež o slobode slova hovorí ako o „utopickom princípe“. Je sloboda slova len utópiou?

Je zaujímavé, ako sa tí, ktorí úplne nehanebne implementujú Orwella, tak radi oháňajú slovom „utópia“. Zlodej kričí, chyťte zlodeja.

Mali by podľa vás vo verejnom priestore zaznievať aj okrajové, prípadne extrémistické názory alebo je namieste niektoré názory z verejnej debaty vylúčiť? A kde možno nakresliť tú deliacu čiaru, čo je ešte prijateľné a čo už nie?

Buď ide o prejav v rozpore s platnými zákonmi a potom zaznievať nemôže, alebo s nimi v rozpore nie je a potom nemá nikto právo taký prejav nejako obmedzovať. Toto nálepkovanie na „fake“ a „extrémne“ je v skutočnosti len mäkká forma náhubku. O žiadny extrémizmus u nás v prevažnej väčšine prípadov nejde. Čo je, preboha, extrémne napríklad na odmietaní ilegálnej migrácie alebo neznášanlivého náboženského systému?

Jediných skutočných extrémistov sme u nás zatiaľ mali v mešite na Čiernom Moste, ale tú naše pohŕdavé médiá považovali roky za výkladnú skriňu vzorovej integrácie českých moslimov. A nejako som si nevšimol, že by stránky Sharia4Czechia, teraz Islámská výzva, ktokoľvek cenzuroval alebo z niečoho obviňoval, či nálepkoval. Skutočný extrémizmus, napríklad vo Francúzsku alebo Veľkej Británii, pod rúškom „ochrany náboženského vyznania“ bujnie do nezvládnuteľných rozmerov, „fake“ je dnes väčšina politického mainstreamu, ale tam to týmto mravokárcom neprekáža. Pseudoproblémy sa rozmazávajú a okolo tých skutočných sa chodí ako okolo horúcej kaše, presne podľa západoeurópskeho vzoru.

Práve tak pozoruhodne mnohé fake správy sa neskôr ukázali ako pravdivé, spomeňte si na informácie o Dubline IV alebo o marakéšskom globálnom kompakte. To sú úplne zásadné dokumenty a zo strany oficiálnych médií sa im venuje takmer nulová pozornosť. Potom sa hnevajte na ľudí, že hľadajú informácie, kde sa dá.

Americký prezident Donald Trump sa na Google dlhodobo sťažuje. Nedávno spoločnosť obvinil, že cenzuruje pozitívne správy o jeho osobe. Google to vehementne poprel. Zakladateľ Googlu Sergej Brin je pritom zachytený na videu, ako hovorí o zvolení Donalda Trumpa ako o „silne urážlivej“ záležitosti a prirovnal Trumpových voličov k podporovateľom fašizmu a komunizmu. Kde je pravda? Je Google nestranný?

Nie je. A je to logické. Tieto korporácie, len čo sa rozrastú, naberú do svojich marketingových, PR, HR, cenzorských a ďalších oddelení potrebný personál, kde je vysoké percento progresívne uvažujúcich mládežníkov túžiacich zlepšovať svet za pomoci obmedzovania tých, s ktorými nesúhlasia, ale s pramalými životnými skúsenosťami. Zdá sa to byť detinské, ale tento ich dlhý pochod zo školských lavíc humanitných pseudoodborov rovno do kľúčových inštitúcií funguje. A korporácie sú len ďalším zabraným územím na ťaženie tejto armády presvedčených a ochotných.

Google drží na trhu internetových vyhľadávačov takmer monopolné postavenie s trhovým podielom 92,3 %. Mohla by podľa vás realizácia plánovaných snáh Googlu o filtrovanie obsahu obmedziť slobodu slova na internete?

Mohla, ale hádam nie úplne a natrvalo. To by bez plošných technických opatrení priamo na úrovni sieťových protokolov ani dosť dobre nešlo. Už dnes navyše veľa ľudí používa radšej Bing, DuckDuckGo, Gibiru, Swisscows a ďalšie vyhľadávače, než aby sa rozčuľovalo nad filtrovaným Googlom. Alebo si spomenuli na Lycos, Altavista a Yahoo, prežívajúce relikty 90. rokov. Vtedy nikomu ani vo sne nenapadlo, že internet by mohol byť jedného dňa korporátny a ešte k tomu cenzurovaný. Tim Berners-Lee, vynálezca WWW, súdiac aspoň podľa posledných interview, považuje súčasnú situáciu za kritickú.

Google je súkromná spoločnosť. Má teda právo určovať, akú službu bude svojim zákazníkom poskytovať. V čom teda vidíte problém?

Z internetu, a najmä jeho sociálnych sietí a médií, sa už dávno stal hlavný komunikačný kanál a v podstate forma verejnej služby. Už to nie je súkromný podnik niekoľkých okuliarnatých čudákov so serverom na jedinej IP adrese a niekoľkými tisíckami návštevníkov denne. Už ani, bohužiaľ, nie sme v situácii, keď je možné tak ľahko prechádzať k alternatívam, čo tieto korporácie zneužívajú.

Podarilo sa im v podstate vyvlastniť medziľudský sociálny kapitál, však kto by odchádzal z Facebooku, keď tam má fotky, kontakty a záznamy z uplynulých desiatich rokov života? To nie je také jednoduché. To isté YouTube. A kto by prestal používať Google, keď má s účtom Google spárovaný tablet či mobil, ktorý bez znalosti googlovského hesla dnes už ani nezresetuje pre FRP do továrenského nastavenia?

Kto sú hlavní nepriatelia slobody slova? Akých identifikujete v Česku?

To je jednoduché. Všetci tí, ktorí hovoria, o čom by iní mali alebo nemali písať a čo by občania mali alebo nemali čítať. Všetci tí, ktorí namiesto prinášania informácií nálepkujú informácie z iných zdrojov. Ale vy asi chcete konkrétne mená a inštitúcie. No dobre teda.

Začneme Českou televíziou, ktorá má dodržiavať vyváženosť a objektivitu priamo zo zákona, na čo poberá z koncesionárskych poplatkov okolo 7 000 000 000 Kč ročne (a schválne to píšem číslom). Je to skutočne tak? Objektivitu v reláciách ako 168 hodin dlhodobo skrátka nevidím. Správy vysielané ČT informujú len o tom, čo sa hodí do krámu, a to ešte pokrútene a neúplne. Spektrum politikov v debatách nezodpovedá volebným preferenciám. Redaktori dávajú pomerne neskrývane najavo, komu fandia, infantilný výlev „Máme placky, máme placky, dáme si je mezi packy“ k fotografii z ceremoniálu udeľovania štátnych vyznamenaní k 28. októbru obehol Twitter, dohľadanie autora nechám na čitateľoch. Google zatiaľ výsledok vracia :-).

Potom tu máme neslávne CTHH, prežívajúcu HateFree, manipulujúcich Manipulátorov, demagogického Demagoga, Yesetery, FakeHacks od Ackee a ich aplikácie na rozpoznanie „pravdy“, záplavu uvedomelých neziskoviek ako Jsme to my, InBáze, Multikulturní centrum, Evropské hodnoty... Prekáža mi predovšetkým to, že na tieto projekty prispievame buď priamo z daní, alebo ich sponzorujú veľké korporácie. Je to politická nátlaková sila, ktorá sa však o priazeň voličov vo voľbách usilovať nemusí.

Áno, diskusia o filtrovaní správ vo verejnom priestore sa objavuje aj v Českej republike. Ministerstvo vnútra a think tank Evropské hodnoty vytvárajú zoznamy tzv. dezinformačných webov. Ako tieto snahy vnímate, ide o službu verejnosti?

Ide o niečo, čo ide priamo proti demokratickým princípom. Nechápem, prečo tieto spomínané sobotkovsko-dienstbierovské rezíduá ešte niekto neodstrihol od štedrého cecíka štátnych financií.

Dochádza dnes na českom internete k cenzúre? Ak áno, tak v akej forme? A kto je za to zodpovedný?

Internet je medzinárodný, takže nie je ľahké oddeliť, čo je na ňom presne české a čo už nie. Pokiaľ ale cenzurujú priamo hlavné nadnárodné technologické korporácie, a túto cenzúru ešte tolerujú či priamo podporujú národné vlády (vrátane tej našej) alebo inštitúcie EÚ, je odpoveď jednoznačná. Áno. Dochádza. To však všetci vieme, až je mi trápne to tu uvádzať ako objavnú novinku.

A kto je za to zodpovedný? Odpoviem prekvapivo. My. Prečo? Pretože sme si to nechali pokorne naordinovať. Salámovou metódou, s tým, že ešte nie je tak zle, aby sa protestovalo. Teda, bude horšie. Ťažko čakať, že súčasnú situáciu za nás vyriešia tí, ktorí z nej práve začínajú ťažiť. Na to je cenzúra príliš lákavý nástroj.

autor: mak

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Macron urobil chybu, že vec nediskutoval so širšou verejnosťou. Búrlivé dianie vo Francúzsku očami bývalého podpredsedu Európskeho parlamentu

0:00 Macron urobil chybu, že vec nediskutoval so širšou verejnosťou. Búrlivé dianie vo Francúzsku očami bývalého podpredsedu Európskeho parlamentu

ROZHOVOR „Briti alebo Nemci nejdú do ulíc, aj keď majú vyššie dane, a berú situáciu tak, ako je. Fra…