Približne od polovice 60. rokov do krajiny začali prichádzať prisťahovalci najmä z Maroka, Turecka, ale aj ďalších krajín Blízkeho východu. Tento trend v podstate pokračuje až do súčasnosti. Je podľa vašich skúseností spolužitie medzi majoritnou spoločnosťou a prisťahovalcami z tretieho sveta skutočne tak ideálne, ako tvrdia médiá a politici?
Vzhľadom na to, že malo Holandsko kolónie, bola väčšina obyvateľstva na ľudí rôznych farieb a rôznych vyznaní zvyknutá. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že po vyhlásení Indonézie za samostatný štát sa muselo holandské vojsko, tvorené predovšetkým moluckými vojakmi, vrátiť do Európy. Išlo celkovo o 13-tisíc Molučanov, teda Ambonésanov, ako sa im tu hovorí podľa ostrova Ambon, z ktorého z nich väčšina pochádzala. Prišli, pochopiteľne, aj s rodinami. Keď sme v roku 1968 dorazili do Holandska, bolo možné vidieť nielen ľudí rôznych farieb, ale tiež mnohých národností. Bolo tu vtedy totiž aj mnoho tzv. gastarbeiterov z Maroka a Turecka. Napodiv neboli s nikým žiadne veľké problémy. K tým začalo dochádzať až potom, čo EÚ rozhodla, že zahraniční pracovníci majú po určitých rokoch pobytu v krajinách EÚ nárok na spojenie rodín. Je pochopiteľné, že sa zrazu počet neholandských obyvateľov (tzv. Allochtonov) začal rapídne zvyšovať. Zrejme si nikto z politikov neuvedomil, že pojem rodina je v arabských krajinách trochu iný, širší, než u Európanov. Títo noví občania mali všetci nárok na nemocenské poistenie a rôzne sociálne výhody. Dalo by sa povedať, že tu vlastne žili a žijú súbežne vedľa seba dve spoločnosti, ktoré sa navzájom len berú na vedomie.
Multikulturalizmus sa podľa niektorých stal akýmsi novodobým náboženstvom. V Holandsku tomu iste nebolo dlhé roky inak. Nezmenilo sa to ale po zavraždení dvoch kritikov multikulturalizmu a islamu, politika Pima Fortuyna v roku 2002 a režiséra Theo van Gogha o dva roky neskôr?
Profesor medzinárodného a trestného práva, filozof a básnik Afshin Ellie, ktorý sa dostal do Holandska z Iránu s pomocou OSN, multikultúrne spolužitie prirovnal k väzeniu s dozorcami neholandského pôvodu, sociálnymi pracovníkmi a s vlastným náboženstvom. A ku komu musí byť človek nenarodený v Holandsku lojálni? K svojim ochrancom, to je predovšetkým spoločnosť sociálnych pracovníkov, ktorí sa ich existenciou akosi živia. Holanďania, ktorí sú týmto stavom znepokojení a správanie allochtonov kritizujú, sú ľavicovými moralistami označovaní za rasistov. Na svoj postoj k islamizmu (pozor, nie k islamu) doplatil politík Pim Fortuyn, ktorého 6. mája 2002 zavraždil napodiv nie islamista, ale Holanďan Volkert van der Graaf. Toho odsúdili na 18 rokov do väzenia a tento rok prepustili pod podmienkou, že nebude nikde verejne vystupovať a nesmie tiež hovoriť s médiami. U režiséra Theo van Gogha, ktorého na 2. novembra 2004 na ulici brutálne zavraždil fanatický islamista Mohamed Bouyeri, išlo vyložene o vraždu z náboženských dôvodov. Vrah ešte stačil pribodnúť na hruď zavraždeného menný zoznam ako varovanie pre ďalších nepriateľov islamu. Podarilo sa ho zneškodniť takmer na mieste činu. Mal pri sebe list na rozlúčku: Toto je moje posledné slovo, umieram prevŕtaný strelami, zaliaty krvou, ako som dúfal.
Predpokladám, že nejaké pnutie v spoločnosti v oblasti spolužitia tolerantných obyvateľov Holandska s oveľa menej tolerantnými moslimami však muselo začať ešte pred týmito nešťastnými udalosťami. Známy odporca islamu Geert Wilders sa totiž stal poslancom už v roku 1998, a rovnako tak predpokladám, že úspech slávil predovšetkým vďaka jeho kritickým názorom na islam…
Islam sa dokáže prispôsobiť, takže plazivá islamizácia spoločnosti začala dávno pred rokom 1998. Napríklad v roku 1954 vyšiel prvý holandský preklad Koránu, v roku 1956 postavili prvé dve mešity. O pätnásť rokov neskôr bolo v Holandsku 53-tisíc moslimov. V roku 1977 povolili porážať dobytok rituálnym spôsobom, o jedenásť rokov neskôr bolo volanie muezzin postavené na roveň kostolných zvonov, a tak by sa dalo pokračovať ďalšími príkladmi. Trpezliví obyvatelia sa snažili všetko nejako prejsť, ale neuvedomili si, že ich toleranciu zneužijú. Už mnohými zatracovaný Friedrich Wilhelm Nietsche vyhlásil, že “tolerancia je neschopnosť hovoriť áno alebo nie”. To je podľa môjho úplne presná definícia…
Kde sa teda stala chyba, keď sa spýtam takto zjednodušene?
Terajšia situácia v Holandsku je vlastne súhrnom chýb a naivity politikov, zle pochopené či prehnané tolerancie, a neschopnosť vidieť rozdiely v spôsobe života európskych občanov a allochtonov, to znamená rôznych mimoeurópskych imigrantov, predovšetkým z Afriky a arabských štátov. Nejde o žiadnu kultúru, to je príliš nadnesené slovo, ale o celkom obyčajný každodenný spôsob života v Európe, prístup k európskym zákonom a nariadeniam, a predovšetkým ich dodržiavanie. Kultúra je vždy niečo iné ako rozdiel v spôsobe, akým si kto napcháva do hlavy jedlo. Na žiadosť nezávislej policajnej akadémie sa novinárka a filozofka Fleur Jurgensová zaoberala niekoľko rokov problémom mladých Maročanov (na rozdiel od Nemecka je v Holandsku väčšina allochtonov z Maroka) a výsledkom je kniha z roku 2007 s trochu prehnaným názvom Marocká dráma.
Môžete priblížiť niektoré fakty, ktoré táto kniha ponúka?
Určite, hoci nebudú zrovna politicky korektné. Podľa zistení autorky sedem z desiatich Maročanov opúšťa školu bez potrebného ukončenia skúškou, 40% mladých Maročanov je nezamestnaných a každého desiateho vedú v policajnej štatistike za najmenej jeden trestný čin. Každý tretí väzeň vo väznici pre mladistvých je marockého pôvodu. Percento stíhaných marockých prisťahovalcov je oveľa vyššie ako pri ostatných etnických menšinách v Holandsku a presne dvakrát vyššie ako u prisťahovalcov prvej generácie. Dalo by sa povedať, že autorka vlastne potvrdila všetko, čím argumentoval a stále argumentuje Geert Wilders už dlhší čas, vlastne od roku 2004, keď sa po niekoľkoročnom členstve v liberálnej strane VVD v snahe bojovať proti islamským excesom (ako zdôvodnil svoj výstup z VVD) osamostatnil a v parlamente vystupoval ako nezávislý poslanec. Je pochopiteľné, že jeho vystupovanie sa trochu vymyká bežným a nič nehovoriacimi rečiam politikov. Wilders dokáže zaujať svojich poslucháčov konkrétnymi príkladmi. Vie presne, čo chce a v budúcich voľbách získa mnoho hlasov. Lenže to už asi nebude nič platné.
U tohto politika by som sa chcel na chvíľu zastaviť. Keď o ňom referujú naše médiá, vždy sa pred jeho menom objavujú prívlastky typu “kontroverzný, krajne pravicový, radikálny” atď. Je podľa názoru bežného obyvateľa Holandska Wilders vnímaný ako nebezpečný radikál, ktorého postoje sú extrémistické a islamofóbne? Ak sa nemýlim, tak podľa nedávneho prieskumu je jeho Strana pre slobodu u voličov najpopulárnejšia.
To, že je Wilders napádaný a osočovaný, je možno tiež spôsobené tým, že sa vyjadruje až príliš konkrétne. Nepotrpí si na zaužívané frázy a na rozdiel od iných politikov hovorí jasne a zrozumiteľne. Je pravda, že jeho strana PVV by mala podľa posledného prieskumu najmenej 38 kresiel v parlamente, čím by bola najsilnejšia zo šestnástich strán, ktoré sú v holandskom parlamente zastúpené. To ale neznamená, že by mohol zostaviť vládu. Už raz bol pokus o koalíciu liberálnej strany VVD s Wildersovou PVV, ale táto spolupráca mala krátke trvanie. V Holandsku označujú Wildersa za rasistu či fašistu väčšinou allochtoni, ale “normálni” Holanďania ho berú ako každého iného politika. Wilders je často, k nevôli ľavičiarov, pozývaný na schôdze väčšinou liberálnych strán (ktoré sú potom zámerne označované ako fašistické). Pozvali ho aj do Ameriky, kde prednášal o pozvoľnej islamizácii Európy. Mal tiež prednášať v Anglicku, ale imámovia presadili, že pozvanie odvolali. Taká menšia pikantná poznámka: Na odporúčanie zelených a sociálnych demokratov bol na Erasmovej univerzite v Rotterdame ako poradca pre integráciu angažovaný egyptsko-švajčiarsky filozof Tariq Ramadan. Túto funkciu vykonával tak dlho, než rotterdamskí prosťáčikovia zistili, že pán profesor zároveň pracuje pre štátnu iránsku televíziu, kde raz týždenne vo svojej relácii zbrojí proti dekadentnej západnej spoločnosti a varuje pred akoukoľvek integráciou a tvrdí, že sú moslimovia v Európe diskriminovaní. Samozrejme, okamžite ho prepustili, ale teraz sa súdi s univerzitou, pretože považuje výpoveď za rasistický čin. Ale nemusí nariekať, Anglicko mu ponúklo miesto profesora na univerzite, a to nie len také nejaké, ale v Oxforde.
Pokiaľ je mi dobre známe, tak Wilders žije 24 hodín denne pod policajnou ochranou. Kedysi mu zakázali vstup do Veľkej Británie. Niekoľkokrát mal už prísť aj do Česka, ale stále z toho nakoniec zišlo, pretože mu nebolo umožnené rezervovať si priestory na prednášku. Aktuálne síce dostal vízum do Austrálie, ale aj tam mal v minulosti problémy…
Dlho nebolo isté, či sa Wilders bude môcť zúčastniť ustanovujúcej schôdze protiislamskej strany v Austrálii. Keď konečne dostal vízum, chcel zástupca austrálskych islamistov Samin Darudan od ministerského predsedu Malcolma Turnbulla, aby víza zrušil. Jeho žiadosť zamietli. O tom, že islamisti nie sú schopní pochopiť, čo je to sloboda slova, svedčí skutočnosť, že na základe vyhrážok zabitím musí byť Geert Wilders skutočne 24 hodín pod ochranou polície, práve tak ako kedysi známa bojovníčka proti islamu Ayaan Hirsi Aliová. Tá, z obáv o svoj život, nakoniec odišla do Ameriky, kde tiež dlhší čas žila pod ochranou polície.
V októbri 2010 nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že multikulturalizmus zlyhal. Pred štyrmi rokmi niečo podobné zopakoval tiež vtedajší holandský premiér Donner. Následne došlo k zastaveniu špeciálnych dotácií na integráciu atď. Nemecká kancelárka podľa svojich súčasných krokov názor očividne zmenila. Ako je to u holandských mainstreamových politikov, keď teda nespomínam spomínaného Wildersa?
Je pravda, že sa kancelárka Angela Merkelová už pred časom zmienila o zlyhaní multikultúrnej spoločnosti. Dnes má na to, napodiv, iný názor. Rovnako tak boli asi prekvapení holandskí, prevažne ľavicoví politici v Tweede Kamer (v snemovni), keď pravicový minister vnútra Piet Hein Donner v júni 2011 vo svojej integračnej nóte oznámil, že v Holandsku pokusy o takzvanú multikultúrnu spoločnosť a integráciu úplne zlyhali. Všetky snahy holandského štátu pomôcť Maročanom a jednoducho všetkým islamským imigrantom integrovať sa do holandskej spoločnosti stroskotali na úplnom nezáujme tých, ktorých sa to týkalo. Štát sa všemožne snažil vyjsť týmto občanom v ústrety.
Môžete spomenúť nejaké konkrétne prípady?
Bolo napríklad vyhovené žiadosti imámov, aby jazykové aj rôzne iné kurzy organizovali pre mužov a ženy oddelene. Žiadali to vraj v snahe, aby nebola “urážaná ich islamská kultúra”. V mestách s veľkou populáciou rôznych neeurópskych spoluobčanov museli byť na úradoch zavedené ´okienka´ pre ženy, moslimky, kde sú obsluhované tiež iba ženami, práve tak ako sú ´okienka´ s mužským úradníkom pre mužov. Arabský advokát Mohamed Enait bol na čas zbavený svojej funkcie, pretože odmietal na súde povstať, keď do súdnej siene vstúpil sudca, ako je to pri súdnych rokovaniach v celom civilizovanom svete. Na výčitku predsedu súdu odpovedal, že jediný, komu prejavuje úctu, je Alah.
Kritici islamizácie Európy nahlas hovoria o tzv. no go zónach, ktoré vznikajú vo väčších mestách Veľkej Británie, Francúzska, Švédska a čiastočne aj Nemecka. V týchto mestských štvrtiach žijú prevažne moslimovia a zákony hostiteľskej krajiny tu sú ignorované. Viem, že napr. v Rotterdame či Amsterdame tvoria moslimovia štvrtinu populácie. Že by v Holandsku no go zóny napriek tomu neexistovali?
Pochopiteľne, že v niektorých veľkých mestách vznikajú rôzne geta, v ktorých bývajú poväčšine moslimovia. Trebárs v nemeckom Duisburgu si rozdelili rôzne arabské klany mesto na rajón, kam neradno ísť. Aj polícia tam pri svojich zásahoch vyráža s viacerými vozidlami. K tomu je nutné pridať časti mesta, kde majú hlavné slovo Sinti čiže Rómovia, či Cigáni, ráčte si vybrať. Ide hlavne o veľké mestá ako Den Haag, Rotterdam, Utrecht a Amsterdam. Pred niekoľkými rokmi došlo v jednom holandskom meste ku “komickej” príhode, keď sa moslimovia sťažovali, že sú vždy v piatok po skončení bohoslužby v mešite obťažovaní žobrajúcími cigánmi. Rómski “podnikatelia”, ktorí na žobrotu posielajú najradšej maloleté deti, pretože tie ešte nemôžu byť potrestané, objavili jednu Súru Koránu, v ktorej sa hovorí o tom, že po bohoslužbe majú byti chudobní obdarení finančnými darmi.
Naše média odporcom prijímania moslimských utečencov vyčítajú, že s nimi nemajú žiadne skúsenosti. Vy po takmer polstoročí prežitom v Holandsku celkom isto áno. Je skutočne len výmyslom xenofóbov a islamofóbov, že keď sa počet moslimov v spoločnosti navýši, začnú násťojiť na svojich požiadavkach, ktoré majú pramálo spoločné so západnou kultúrou, zvyklosťami a náboženstvom?
V Holandsku máme v posledných dňoch dosť napätú situáciu. Vlna utečencov, valiacich sa cez Nemecko, je zavinená čiastočne Angelou Merkelovou, ktorá opakovane euforicky prehlasuje, že to Nemecko zvládne – a dosiahla teraz až sem k nám. Najskôr nám všetkým naivní ľudomilovia nahovárali, že k nám zo Sýrie prichádza len vzdelaná elita, teda doktori, inžinieri a jednoducho intelektuáli, ktorí podporia tunajšiu ekonomiku a zvýši sa intelektuálna úroveň krajiny. Ale nakoniec sa zistilo, že intelektuáli odišli zo Sýrie už skôr, teraz ide len o jednoduchých ľudí, z ktorých 70% sú analfabeti.
Občas sa môžeme dočítať o rôznych absurdných požiadavkách moslimskej komunity, ktorú raz urážajú kresťanské symboly na verejnosti, inokedy bravčové mäso v školských jedálňach či odhalené ženské telo na pláži. Naposledy som zaznamenal, že OSN mala údajne navrhnúť zákaz Čierneho Petra, ktorý je v Holandsku súčasťou vianočných tradícií…
V Holandsku bola na popud ľavicových “ľudomilov” zriadená inštitúcia, ktorá sa mala zaoberať prípadmi diskriminácie. A tak sa tam sťažovali rôzne moslimky, že sa na ne ľudia zle pozerajú, pretože majú na hlavách šatky, a nositeľky burky sa hnevali ešte viac, pretože sa domnievali, že sa im ľudia smejú. K sťažnostiam sa pripojili moslimskí väzni, ktorí vyžadujú vo väzniciach halal jedlo a modlitebne. Aké to ale bolo prekvapenie, keď sa začal ukazovať fenomén, s ktorým nikto nepočítal: antidiskriminačné inštitúcie dostávajú sťažnosti od Holanďanov, ktorí sa sťažujú na to, že sú diskriminovaní oni, vo vlastnej krajine. Vadí im zriadenie špeciálnych prepážok na úradoch pre moslimov a moslimky. Ďalej to, že moslimskí školáci majú o deň voľna viac, v spojitosti s oslavami konca ramadánu, a že na niektorých školách moslimovia žiadajú zákaz oslavovania príchodu sv. Mikuláša aj vianočných sviatkov. Ďalej sú pokladané za prehnané žiadosti o zavedenie osobitných miest, vodovodov na umývanie nôh – v domovoch pre dôchodcov. Nakoniec táto inštitúcia zanikla. Ale teraz zriadila PVV, následkom “moslimského TSUM” (výrok Geerda Wildersa), tzv. Meldepunt PVV-overlast, kde môžu občania hlásiť rôzne priestupky a nevhodné správanie utečencov.
Pre istú Verenu Shepherdovú, samozvanú protirasistickú aktivistku, už o Čiernom Petrovi rokovala komisia OSN v Ženeve. A to práve v čase, keď začal veľký exodus do Európy, ako keby neboli dôležitejšie veci. Ako to ale vyzerá, Zwarte Piet nám snáď zostane. Len v niektorých väčších mestách, kde žije veľa prisťahovalcov, pravdepodobne zmení farbu.
Drvivá väčšina našej spoločnosti podľa všetkých prieskumov odmieta utečencov. Líši sa od nás v tomto smere nejako zásadne holandská spoločnosť?
Ako som sa už zmienil, Holanďania sú trpezliví a tolerantní, ale pomaly im tá trpezlivosť dochádza. V poslednom čase začínajú mať prílevu žiadateľov o azyl dosť. Nedostatok ubytovacích priestorov vedie k tomu, že vrchnosť zabavuje športové haly a iné prázdne budovy. Minulý týždeň sa stalo v dedinke menom Oranje v provincii Drente obývanej necelými 450 ľuďmi, že tam vrchnosť umiestnila do kempu, ktorý bol po ukončení letnej sezóny zatvorený, 1200 azylantov. Je pochopiteľné, že sa celá tá malá obec vzbúrila a došlo k radikálnym protestom. Ľudia si líhali pred prichádzajúce autobusy, niekoľkých museli so zranením odviezť do nemocnice. Šesťsto čakateľov na status azylanta teda z dediny nakoniec zase odstránili.
Kvóty pre prerozdeľovanie utečencov odmietli len Česko, Slovensko a Maďarsko. Holandsko ich podľa zverejnených výsledkov hlasovania EÚ prijalo. Holanďanom snáď vynútená solidarita neprekáža?
Veľa ľudí určite nezdieľa názory vlády. Ale nastala nám teraz určitá nádej. Veľa utečencov je sklamaných, že nedostali hneď azyl a predovšetkým byty a domy, ako aj väčšie sumy peňazí, ako im to sľubovali prevádzači. Rovnako im je v posledných dňoch chladno, väčšina z nich videla dokonca prvýkrát sneh. To sa ale týka Nemecka a Rakúska, u nás v Holandsku zatiaľ sneh nepadal, len v noci napodiv už pekne mrzlo.
Spoločne s manželkou žijete v malom 45-tisícovom meste na juhu krajiny. Hovoril ste mi, že minulý mesiac doň dorazili autobusy s asi tisícom utečencov. Nemôžem sa nespýtať, ako súhlas radnice s ich premiestnením do bývalých kasární hodnotíte vy či vaši známi?
K prísunu azylantov do nášho mesta došlo prekvapivo rýchlo, neviem, či nebol prekvapený aj pán starosta. Na večernej schôdzi, kde sa malo diskutovať o umiestnení utečencov, bola prevažná väčšina (600!) prítomných zásadne proti. Ale neuschol ani podpis na prezenčných listoch a už stáli pri budove bývalých kasární autobusy. Celá tisícka ľudí. Tí predsa už museli byť dávno na ceste k nám a zvolaná schôdza bola len kamuflážou. Samozrejme, že nie sme nijako nadšení. My s manželkou hlavne pre huby, ktoré rastú v lese pri tých kasárňach, kam sa nám teraz už veľmi nechce. Máme aj trochu šťastie, naše mesto bolo obdarené utečencami “zalezencami” a nie je ich veľmi vidieť. Peniaze na ich privítanie sa hneď minuli, vydesili rôznych obchodníkov tým, že sa prehrabávali v tovare ako na bazáre a teraz asi odpočívajú. Medzitým telefonujú kamsi “domov” a čakajú na sľúbené byty, domy a peniaze.
Pred siedmimi rokmi bolo v Holandsku zakázané nosenie burky vo verejných školách. V roku 2012 vláda premiéra Donnera požadovala, aby sa tento zákon vzťahoval aj na verejné miesta, čo však neprešlo. Ako to vyzerá aktuálne s obdobným návrhom zákona, ktorý predložil súčasný premiér Rutte niekedy v máji?
Zákaz burky tu síce je, ale rôzni ochrancovia ľudských práv sa opäť snažia toto nariadenie nejako obísť či zrušiť.
Aby sme ale neboli tak pesimistickí, tak by som rád pripomenul prvého imigrantského starostu v Holandsku, Ahmeda Aboutalaba, ktorý stojí od roku 2008 na čele Rotterdamu. Naše médiá informovali začiatkom roka o tom, že vraj dosť razantne vyzval moslimov, ktorí nechcú zdieľať hodnoty a zákony platné v Holandsku, aby odišli…
Chudák rotterdamský starosta! Protestoval nedávno tiež proti zásielke utečencov, pretože už teraz má s nimi problémy. Chcú mu ich ešte pár tisíc prideliť a on už ich naozaj nemá kam umiestniť. Kritizujú ho, chudáka, aj preto, že hoci je sám moslim, oslavuje Mikuláša aj Vianoce a zúčastňuje sa vianočných besiedok, ktorými sú jeho deti nadšené.
