NATO aj Rusko stupňujú okolo svojich hraníc vojenské aktivity. Hovorí sa o pokračovaní studenej vojny či smerovaní k tretej svetovej. S akými pocitmi pozorujete tento vývoj?
Je to veľmi nebezpečný vývoj, ktorý iniciujú Američania. Chcú dostať Rusko na kolená, čo sa im nepodarí. Bohužiaľ, nebezpečenstvo súčasnej situácie vidím v tom, že Rusko sa vyrovnáva USA len v jadrových zbraniach a raketách. Akýkoľvek omyl nejakého generála teda môže viesť k tomu, že po nebi začnú lietať rakety s jadrovými hlavicami. V ostatných týždňoch som v ruských materiáloch viackrát čítal, že po skúsenostiach z druhej svetovej vojny už Rusko nechce pripustiť, aby sa vojna viedla na jeho území. Bude od samého začiatku viesť ofenzívnu vojnu, takže sa pokúsi preniesť vojnu na územie protivníka, čo znamená do USA a Európy.
Stretli sme sa na konferencii Európska bezpečnosť a Rusko, na ktorú pre zdravotné problémy nedorazil Michail Gorbačov. Šéfovia ruských komunistov a nacionalistov sa v rozhovoroch pre PL vyjadrili, že by mal byť za rozpad Sovietskeho zväzu odsúdený ako zradca. Ako vnímate tohto štátnika vy?
Michail Gorbačov videl potrebu zásadným spôsobom zmeniť vtedajší systém, pretože skutočne zaostával. Naozaj potreboval glasnosť, teda otvorenosť, a uskorenije, teda urýchlenie. Ale, a to zazlievam celej marxistickej inteligencii toho obdobia, ustrnul v marxizme a nevidel napríklad silu nacionalizmu. Teda aj Gorbačov sa pustil do perestrojky (prestavby) a myslel si, že to pôjde podľa marxizmu, ale nešlo. Svet už postúpil, čo viedlo k rozpadu ZSSR. A vyústilo to do tých problémov, ktoré nás dnes doháňajú. To však nebol len problém Gorbačova v Sovietskom zväze, ale aj Dubčeka v Československu a tak ďalej. Oslobodenie Ruska od komunizmu bolo nevyhnutné.
Napokon to bol problém aj celej politickej generácie z roku 1968. Veď Zdeněk Mlynář vystupoval ako veľký znalec politiky, ale celá intelektuálna skupina okolo Dubčeka mala vtedy predvídať, že Rusi nemôžu Československo len tak pustiť. Mali pripraviť nejaké kompromisné kroky či alternatívne riešenie, keby Sovietsky zväz neustúpil. Nič také neurobili, pretože si mysleli, že je Československo pupok sveta a Brežnev pred nami spadne na zadok.
V Rusku sa konali parlamentné voľby. Aké perspektívy v tom vidíte?
Vláda Vladimira Putina bude pokračovať, čo je pre Rusko dobré.
Ktorý z amerických prezidentských kandidátov má vaše sympatie?
Z tých dvoch držím viac palce Donaldovi Trumpovi. Nie preto, že by sa mi tak páčili jeho heslá z volebnej kampane, ale preto, že ide o politika, ktorý má šancu rozrušiť ten americký politický establishment, ktorý sa tam vygeneroval za celé desaťročia a USA už tiež brzdí. Rovnako ako komunizmus pred dvadsiatimi piatimi rokmi brzdil ZSSR. Hillary Clintonová je, naopak, typ političky, ktorá sa chce niesť na vlne tohto establishmentu, takže ho bude upevňovať a podporovať, čo môže mať tragické následky.
U susedov v Rakúsku sa budú opakovať prezidentské voľby. Ktorému z tamojších kandidátov ste viac naklonený?
Norberta Hofera poznám osobne. A myslím si, že keby vyhral, tak by bol schopný lepšie prelomiť ten uzavretý politický kruh, ktorý sa v Rakúsku za desaťročia vygeneroval. A tým by otvoril cesty pre nový, zdravší a rýchlejší vývoj Rakúska.
V Prahe Hofer naznačoval možnosť rozšírenia Vyšehradskej štvorky. Myslíte si, že je to možné?
Samozrejme. Napokon túto ideu som v jeho okolí počul vo Viedni už skôr, keď som sa s ním stretol. Vyšehradská štvorka predsa nie je žiadne uzavreté spoločenstvo. Takže áno, môžu sa k nej pridať ďalšie štáty, ale potom to už nebude štvorka. Také zoskupenie by sa stalo vplyvnejšou silou tu v strednej Európe, čo by bolo k jej prospechu.
V Nemecku prebiehajú krajinské voľby. Akú pozíciu bude mať podľa vás v horizonte niekoľkých mesiacov kancelárka Angela Merkelová?
Prieskumom verejnej mienky v Nemecku celkom verím a podľa nich by si mala svoju pozíciu udržať. Ale jej politika sa zdá byť pre Nemecko už tiež prežitá. Osobne jej zazlievam, že je príliš poplatná USA. Konkrétne je to ako na lakmusovom papieriku vidieť na jej politike voči Rusku. Pred štyrmi či tromi rokmi viedla dobrú a ústretovú politiku voči Rusku. S Putinom sa často stretávali a od účastníkov tých stretnutí viem, že to boli veľmi optimistické stretnutia. Potom však začala byť Merkelová pod tlakom USA a jej politika sa úplne otočila. Skoro by som povedal, že sa stala najväčším agentom USA a Veľkej Británie, čo Európe škodí. Teraz je to hlavne ona, kto brzdí zblíženie Ruska s EÚ a ich spoločnú spoluprácu, ktorá by bola k prospechu oboch.
Niektorí politici a niektoré think tanky by vás za uvedené slová označili za rusofila, agenta Putinovho režimu a xenofóba. Čo vy na to?
Prosím vás, ja som enfant terrible slovenskej, predtým československej, a ešte predtým československej komunistickej spoločnosti už viac ako tridsať rokov. Takže som na to zvyknutý. Nemám v rámci tohto establishmentu ambície na žiadne oficiálne funkcie. Dostal som sa do štátnych funkcií revolučnou cestou, teda cez november 1989. To znamená, že keby sa teraz vyskytla nejaká revolúcia, ktorá by tento systém zvrhla, tak by som mohol ísť naspäť do politiky, ale neuvažujem o tom.
Rusofil som, veď som predseda Slovensko-ruskej spoločnosti, takže na to mám aj papier. A xenofób? Nikdy som nepovedal nič negatívne voči migrantom. Na zhromaždeniach spoločnosti, ktoré sú verejné a konajú sa v Bratislave, vládne väčšinový názor, že otázka migrantov sa nedá riešiť bez vyriešenia toho, aby už žiadni ďalší migranti do Európy neprichádzali. To znamená poraziť Daeš, skončiť boje v Sýrii a tak ďalej. Nehlásame ani vystúpenie z EÚ, pretože za ňu zatiaľ v strednej Európe nevidíme náhradu. Z tohto hľadiska som oveľa konformnejší na verejnosti vystupujúci činiteľ ako napríklad Marian Kotleba a ďalšie naše postavičky. Z podobnej kritiky si teda nič nerobím.
