Parlamentné Listy sú terčom kritiky, že slúžia ako propaganda v službách Vladimira Putina či ako súčasť piatej kolóny Ruska. Čo vy na to?
Ja si PL vážim, čítam ich a podľa mňa ide o správne médium, ktoré vyvažuje väčšinový smer mediálneho diskurzu. S takýmito obvineniami ste však museli počítať. Keď ľuďom dávate aj idey na zamyslenie z druhej strany, budete vždy tŕňom v oku štítonosičom tej jedinej a správnej pravdy. Väčšina našich médií je rusofóbnych. Rusi však nehľadajú konfrontáciu. Oni by veľmi radi kooperovali.
Na druhej stranu s Ukrajinou kooperovali takým spôsobom, že jej vzali Krym…
A čo mohli robiť iné? Veď Rusko nie je bez Krymu obranyschopné. Pretože námorné útoky v tejto časti sveta môže očakávať hlavne z Krymu. Čiernomorská flotila je základom ruského námorníctva. Ide o strategickú záležitosť.
Veď mohlo mať Krym aj bez anexie. Tamojšie ruské obyvateľstvo by sa rovnako skôr alebo neskôr pripojilo, a mierovým sbôsobom. Nemyslíte?
Inak to nešlo. Veď sa tam prejavovala snaha o vojenskú konfrontáciu a všetci sa snažili, aby NATO mohlo zasiahnuť. Rusi však vzali všetkým vietor z plachiet. Veď na Ukrajine boli stovky vojenských poradcov zo Západu. Na Kryme chceli Američania vybudovať základňu, veď už tam zaznamenali snahy o prenájom budov a územia. Rusi nemohli pripustiť, aby ostatní sledovali, čo tam robia. Keď urobíte rez, musí byť razantný a poriadny. Keď sa chcete rozísť so ženou, tak na ňu musíte byť sprostý.
Ako teda vidíte situáciu malých krajín v Európe?
Veľmi zle. Napríklad našim národným záujmom už slúžiť nemožno. Je to v prdeli. Európa to nemôže prežiť. Môžeme diskutovať, aké percento emigrantov môže prijať a vstrebať, ale to je všetko. Môžeme si klásť filozofickú otázku, koľko zrniečok robí dohromady hromadu piesku. To sa nedá povedať. Hromadu piesku však každý spozná. Niekde je tá hranica a my už sme za ňou.
Nemohla by sa proti multikultúrnemu poňatiu Európy postaviť rekonštrukcia myšlienky panslavizmu?
To si nemyslím. Prezident Zeman, skutočne, má určité proslovanské zmýšľanie, ale my žiadnymi Slovanmi nie sme. Čo si budeme hovoriť. My sme hlavne Kelti a Germáni so štipkou slovanských génov. Tunajší jazyk je dosť umelý a nadšenie pre národnú myšlienku už je dávno preč. Naši buditelia, to je všetko osemnáste a devätnáste storočie. A že by sme sa spolčili s Rusmi? To je naivná predstava. Rusko je cudzia planéta. V spolužití sú mi teda Američania oveľa bližšie. Mám k Rusom rešpekt, ale sú cudzí. Čo si budeme hovoriť, pokus o rusifikáciu Česka za Stalina nevyšiel. Naša kultúra je nemecká. Nám najbližší štát v mnohých smeroch je Rakúsko. S ním sme úplne totožní.
Česko v rámci Rakúsko-Uhorska však nebolo až také prekvitajúce územie a útlaku si tu naši predkovia zažili až príliš. Prečo by inak Tomáš Garrigue Masaryk a československí legionári vyvíjali také, často až nadľudské, úsilie na založenie vlastného štátu?
Ťaženie legionárov nebolo až tak veľmi slovanské. Boli na ruskom fronte a tak utekali k Rusom, tiahli však s Francúzmi. Hlavne za prvej republiky.
Áno. Dovtedy, kým prišla Mníchovská zrada…
Ale oni nás nezradili. Čítali ste Mníchovský komplex?
Priznám sa, že nie…
To ste veľmi pochybili. Túto knihu by ste si mali prečítať. Je pravda, že ju nie je dostať. V knižnici je pár výtlačkov, ale na ne sú mesiace žiadanky. Mám to oxeroxované. Tam je to jasné. Nedalo sa nič robiť. Československo nebolo schopné akejkoľvek obrany, a navyše sa vykašľali na jej budovanie. Francúzom teda nič iné nezostalo.
Veď Československo malo veľmi vyspelú obranu na hraniciach…
Tá knižka vás presvedčí. Sudetský či nemecký problém sa snažil riešiť vlastne len dlhoročný Benešov spolupracovník Hubert Masařík. Vo svojich pamätiach o tom píše. Tento problém skoro nikto iný neriešil. Tam si miesil na celý prúser. Napríklad dvadsať percent vtedajšieho dôstojníckeho zboru v rezervách boli sudetskí Nemci. Ako by takáto armáda mohla bojovať, to je predsa nezmysel. Edvard Beneš však veľmi obratne vytvoril mýtus Mníchovskej zrady, čo vlastne zachránilo národ. My ale Mníchovský komplex odvtedy máme, takže nás musí chrániť nejaká mocnosť. Komunisti to využívali so Sovietskym zväzom a teraz sa to využíva s USA. Vždy na večné časy. Moja pozícia by bola iná. Milan Syruček napísal knihu Diplomacia v negližé, kde mám dosť veľký príspevok.
Akú pozíciu ste v nej zastávali?
Podľa môjho názoru bolo potrebné vytvoriť blok malých štátov v Európe. Mali sme sa spojiť s Rakúskom, Holandskom, Dánskom a ďalšími.
Čo by taká podivná koalícia v prednacistickej Európe zmohla?
Keby sa malé štáty dali dokopy, boli by rovnako silné ako Nemecko. Aj dnes v Európskej únii diktuje Nemecko. Spoločná sila malých štátov s rovnakým záujmom neexistuje dodnes.
Je takto dizajnovaná Európska únia schopná prežiť?
Neprežije. Aj tak už je to všetko jedno. Jednoducho, potápa sa Titanic. Dobre pri tom hrajú, ale nejde to zastaviť. Vystúpiť či nevystúpiť z Európskej únie, to je úplne jedno. Zoberte si, že až osemdesiat percent emigrantov sú mladí muži. Furt nám ukazujú rodiny s deťmi, ale to je klam. A čo taký emigrant, bude sa integrovať spoločensky? Nie! Nábožensky? Nie! Vzťah k ženám, ku vzdelaniu a k ďalším veciam má islam iný. Nie je to jednoducho možné. Vezmite jedno kritérium integrácie za druhým a všetko bude negatívne.
Všetko sa stále vyvíja. Veď k ženám sme sa tu v Európe ešte pred niekoľkými desiatkami rokov tiež nesprávali ako k rovnocenným partnerom. Ak sa nemýlim, prvá krajina, ktorá priznala volebné právo ženám, bol Nový Zéland…
To je pravda.
Novodobý feminizmus si navyše chcel muža vymodelovať na svoj obraz, urobil z nich metrosexuálov a akoby im vzal tradičnú úlohu ochrancu rodinného krbu. Veď teraz je z toho aj väčšina žien západnej spoločnosti dosť nešťastná, alebo nie?
Domnievam sa, že kresťanská tradícia ženy naozaj diskriminovala. Nútila ich do určitých rolí, ktoré sú umelo kultúrne vytvorené, ale nie sú ich prirodzenosťou. Samozrejme, že sú muži a ženy iní. Samozrejme, že feminizmus môže byť extrémny a hrozný. Na druhej strane beriem ten jeho hlavný prúd. Ženy majú ambície, talenty, schopnosti a práva na ne. Pristupujú k nim inak, ale to je jedno. Som v tom veľmi ovplyvnený USA.
A manželkou asi tiež…
To áno. V tomto však nemáme žiadnu treciu plochu. Keď som učil s feministkami na školách, nemal som s nimi problémy. Normálna feministka si nežiada podradenosť muža, ale chce chlapa. Chce chlapa, ktorý ju rešpektuje.
Podľa mňa sa radikálne feministické hnutie prerodilo v neúspešný sociálny experiment. Často vidíme, ako sa niektoré ženy a niektorí muži nedokážu rozhodovať, čo je toho dôsledkom…
Vašu nevšímavosť k metrosexuálom chápem. To je hrozné. Mne by však vôbec neprekážalo, ak by mojím šéfom bola žena, ale mnohým mužom to prekáža. Mne je to úplne jedno. Všetko to je ľudská záležitosť. Gender (pohlavie) fakt nehrá žiadnu úlohu. Prekáža mi, ako sa v moslimskom svete všetci snažia ženy zmravňovať, deptať a držať na uzde.
To chápem zase ja. Na druhej strane bude podľa pôrodnosti Európa v blízkej budúcnosti moslimská. A čo s tým urobíme?
Vznikli a budú vznikať getá. V Taliansku a vo Francúzsku už to je. Prelieva sa to do Nemecka a nutne sa to preleje aj sem, lebo tých ľudí bude toľko, že pôjdu aj sem. Aj u nás budú vznikať getá. Ľudia sa v nich budú množiť. Geta porastú a budú zatlačovať nás, lebe sa veľmi nemnožíme a nie sme takí bojovní. V Európe vzniknú obstavané ostrovčeky bezpečia a človek už nikde inde nebude môcť chodiť po ulici. Bude to anarchia, v ktorej budú vládnuť miestni bossovia. Samuel Huntington má vo svojej knihe Stret civilizácií pravdu. Všetci mu nasadzovali psiu hlavu, ale má naozaj. Ľavica na neho útočila, lebo to mladý Bush použil ako ideologickú základňu ťaženia do Iraku. Zneužil to. Kniha je reálna, ide o stret civilizácií.
Autor: Jan Rychetský
