Budú nám nútiť migrantov. Musíme vytrvať, inak skončíme ako Francúzsko a Švédsko. Možný dôvod na odchod z EÚ, povedal generál Šedivý. Prekvapil slovami o Kaddáfím

10. 3. 2017 6:00

ROZHOVOR Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky generál Jiří Šedivý vidí problém európskych politikov v tom, že trpia pseudopredstavou o našej povinnosti stále niekoho zachraňovať. „Je našou morálnou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorí trpia a nemajú iné východisko. Ale to neznamená, že sa k nám presťahuje celá Afrika a že našou povinnosťou je sa o nich postarať,“ vyhlásil generál Šedivý, v súčasnosti pedagóg na Vysokej škole CEVRO Institut. Obáva sa, že s ďalšou migráciou zosilnie tlak z Európskej únie, aby sme prevzali pár tisíc utečencov, lebo európski politici ešte vidia v strednej a východnej Európe akýsi rezervoár možností.

Budú nám nútiť migrantov. Musíme vytrvať, inak skončíme ako Francúzsko a Švédsko. Možný dôvod na odchod z EÚ, povedal generál Šedivý. Prekvapil slovami o Kaddáfím
Foto: Archív
Popis: Generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu českej armády, pedagóg Vysokej školy CEVRO Institut
reklama

Cez víkend zachránila talianska pobrežná stráž a lode misie Európskej únie z gumových člnov a vratkých lodí na Stredozemnom mori okolo 1 500 migrantov. Od začiatku roka už prišlo z Afriky do Talianska približne 8 500 migrantov. Zdá sa, že žiadne opatrenia nefungujú.

Európska komisia nepozná riešenie migračnej vlny, ktorá prichádza z Afriky. Existuje tu pocit, že musíme pomáhať utečencom za každú cenu. Samozrejme, ľuďom, ktorí trpia preto, že sa niekde bojuje a ide im o život, musíme pomoc poskytnúť, ale nemôžeme zachrániť celú Afriku. To skrátka nejde. Musíme nájsť správne riešenie, aby sa do Európy privážali len ľudia, ktorí skutočne utekajú pred násilím, potom by ich bolo pravdepodobne oveľa menej. Stále sa úplne nezmyselne deje to, že niekto sa rozhodne ísť do Európy a my ho na mori vyzdvihneme a privezieme do Európy. Takto si koledujeme o obrovský problém v budúcnosti, dokonca si myslím, že ten problém už v Európe je. A nie je to len vo vlne teroristov, ktorí sem prišli zo Stredného východu, z bojujúcej Sýrie, Iraku alebo Afganistanu, ale aj v tom, že ľudia, ktorí sem prichádzajú, majú úplne iné kultúrne hodnoty. A problémy, ktoré ich nepochybne musia postretnúť, riešia násilím, ako to vidíme vo Francúzsku. Ak neprijmeme žiadne kroky, bude sa to isté odohrávať aj inde – v Taliansku, v Nemecku.

Kam to podľa vás povedie, ak prílev migrantov z Afriky bude postupovať týmto tempom a Európska únia sa tomu nebude schopná brániť?

Ten generálny prístup ku každému, kto sa odhodlá odísť z Afriky do Európy, nie je dobrý, lebo len malá časť migrantov sa vracia späť, väčšina tu zostáva. Oni si predstavujú, že tu získajú lepšie podmienky pre život ako v materských štátoch, čo generuje ďalšie a ďalšie tisíce ľudí, ktorí sa pokúsia dostať do Európy. Problém spočíva v tom, že ich do Európy privezieme so pseudopredstavou o našej povinnosti stále niekoho zachraňovať a až potom tu riešime, či tí ľudia majú právo alebo nemajú právo migrovať do Európy. Ale tak to predsa nejde. Napríklad v Líbyi, krajine, ktorá je dnes aj vďaka Európskej únii v chaose a nie je jasné, kto vlastne v Líbyi vládne, musíme urobiť také opatrenie, že v tom priestore sami vytvoríme utečenecké tábory a priamo tam budeme rozhodovať, kto má právo vstúpiť do Európy. Mali by sme urobiť také opatrenia, ktoré nás nebudú ohrozovať. Ale to sa nedeje. Ak sme ako Európa mali odvahu a potrebu bombardovať Líbyu a rušiť režim Kaddáfího, ktorý bol diktátor a zločinec, a ak sme sa rozhodli, že ho zosadíme a vytvoríme priestor pre opozičné sily v rámci arabskej jari, tak sme mali mať jasnú predstavu, akým spôsobom Kaddáfího režim nahradíme a ako tam udržíme pokoj, bezpečnosť a právo. A ak sme ju nemali, tak sme to nemali urobiť. Ale urobili sme to a teraz nie sme schopní zaistiť poriadok ani v tých oblastiach, ktoré potrebujeme kontrolovať v súvislosti s migráciou. A tamojšia dočasná alebo nejaká polooficiálna vláda to takisto nie je schopná urobiť.

Podľa dostupných informácií malo nemecké ministerstvo vnútra v roku 2015 plán, ako zabrániť utečencom vo vstupe do krajiny. Došlo k dohode, s ktorou súhlasila aj nemecká kancelárka Merkelová, že Nemecko, do ktorého mierili cez Balkán státisíce utečencov, uzavrie svoje hranice. Potom si však minister vnútra aj Merkelová neboli istí, či nariadenie nie je v rozpore s nemeckými zákonmi a so schengenskými dohodami o voľnom pohybe osôb v rámci Európskej únie. Bola by situácia lepšia, keby Nemecko uzavrelo svoje hranice pred migrantmi? Nezostali by potom v Grécku, Taliansku a ďalších krajinách?

Mali sme uzavrieť vonkajšie hranice Schengenu. Ale to je problém, ktorý Európska komisia nedokáže riešiť. Znamená to, že musíme zabrániť tomu, aby sa migranti dostali do pobrežných vôd Talianska. Kto sa tam dostane, robí to proti zákonu a podľa toho sa s ním musí zaobchádzať. Predtým existovali medzinárodné dohody, ktoré povedali, že keď sme chytili na našom území nejakého migranta a vedeli sme preukázateľne, že prišiel z iného štátu, presunuli sme ho späť. To fungovalo na území Európy. Ale nemecká kancelárka spôsobila obrovský problém, za ktorý nechce niesť zodpovednosť. Problémom pre Nemecko bolo, že keby potom, keď sa obrovská vlna rozliala po celej Európe, zavrelo hranice, tak by to všetko zostalo v Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine a Grécku. A ten systém harmoniky by začal fungovať strašne, spôsobilo by to obrovské problémy vo vzťahu medzi štátmi a logicky aj lokálne katastrofy. To bola podľa mňa väčšia hrozba ako nejaký zákon v Nemecku. Ale zákony musia chrániť vlastný štát. Preto neverím, že nemecký súd by bez problémov povedal, že do Nemecka má právo vstúpiť akýkoľvek migrant. Keby nemecká politická reprezentácia povoľovala vstup do krajiny len tým migrantom, ktorí pochádzajú z územia, kde sa bojuje, tak by s tým Merkelová ani nikto iný podľa mňa nemal žiadny problém. Horšie by bolo zastavenie toho prúdu migrantov na hraniciach s Nemeckom, lebo by to následne spôsobilo obrovský problém.

Keď je hranica Schengenu stále taká priepustná, že prichádzajú do Európy – teraz hlavne cez Stredozemné more z Afriky – ďalší migranti, budú európski politici podľa vás tlačiť, aby sme takisto prijali nejakých migrantov? Chvíľu sa pritom zdalo, že povinné kvóty sú už mŕtve, aj politici nás v tom utvrdzovali.

Problém sa násobí. Teraz pôsobí latentne, skryto, ale znovu vyvrie. Aj keď sa prúd migrácie do Európy zmiernil, stále pokračuje. V Európe sa stále hromadia migranti, ktorí sem prichádzajú v nádeji, že tu budú mať oveľa lepší život. Ale to sa nedeje, mnohí narazia na realitu, že nemajú prácu, nemajú dosť peňazí, že ten raj, ktorý si vysnívali niekde v strednej Afrike, nenastáva. To ich musí výrazne frustrovať. Objavujú sa problémy vo Švédsku, kde sa domnievali, že územia, ktoré nie sú obývané, poskytnú migrantom, ale migranti sa sústreďujú hlavne v južnej časti Švédska a vytvárajú tam getá s iným kultúrnym prostredím, čo pôsobí ďalšie problémy. Európa sa s tým určite skôr alebo neskôr znovu stretne a bude to musieť riešiť. A na vyššej úrovni. Ak európski lídri vidia, že v strednej a východnej Európe je ešte akýsi rezervoár možností, budú nás tlačiť do toho, aby sme prevzali pár tisíc utečencov. To síce nie je veľa, ale keby sme na to pristúpili, tak aj u nás nastane problém, aký majú dnes vo Švédsku a vo Francúzsku. Tí ľudia, ktorí sem prichádzajú, nie sú zamestnateľní, nie sú schopní sa integrovať do spoločnosti, takže budú vytvárať priestory, kde budú žiť svojím vlastným životom. Ale západné krajiny sú ekonomicky oveľa silnejšie ako my, tu by sme to znášali horšie. Navyše predsa vieme, ako vyzerajú rómske getá v mestách na severe Čiech alebo na východe Slovenska. Aj keď sme prijali mnoho opatrení, stále sa s tým nie sme schopní vyrovnať. Keď sem príde vlna ľudí, ktorí sem kultúrne nepatria, vytvorí sa podobný problém, lenže mnohonásobne väčší. Ak niekto urobil chybu v Nemecku, Francúzsku, Švédsku, Dánsku alebo Španielsku, nech ho rieši, ale nech ho nehádže na nás.

Ste teda presvedčený, že by sme mali migrantov odmietnuť za každú cenu? Aj za cenu sankcií zo strany Európskej únie?

Ten tlak svedčí o neférovosti Európskej únie. Veľké a bohatšie štáty Európskej únie profitujú zo svojej veľkosti a sily na úkor menších štátov. To je dôvod, prečo v Európe silnie nespokojnosť. Politika vo Francúzsku významne podporuje poľnohospodárstvo, čo platí z veľkej časti Európska únia, a my na to doplácame. Ak tieto veci Európska únia nevyrieši, bude to dôvodom na to, že ďalšie európske štáty budú chcieť odísť z Európskej únie. A migračná vlna bude jednou z tých konfliktných vecí. Dobre, ak existuje potreba ochrániť niektorých ľudí, nech sem prídu dočasne prežiť to vojnové obdobie, ktoré je na ich územiach, ale nech sa potom vrátia späť. No nemôže to byť tak, že všetci, ktorí prišli do Európy, tu zostanú, lebo Európa nebude schopná sa s nimi vyrovnať.

Myslíte si, že bude nejakým míľnikom fakt, že Európsky súdny dvor rozhodol, že migranti nemajú ani z humanitárnych dôvodov nárok na vstup do Európskej únie? A to dokonca v prípade žaloby rodiny zo sýrskeho Aleppa, teda územia, kde sa skutočne bojovalo. Myslíte si, že to zmení prístup, že je našou povinnosti prijať každého, kto chce v Európe žiť?

Ale zákon nehovorí, že je nejaké právo migranta na humanitárnu pomoc. Je našou morálnou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorí trpia a nemajú iné východisko, to je niečo iné. To neznamená, že sa k nám presťahuje celá Afrika a že našou povinnosťou je sa o nich postarať. Ten problém graduje a postupuje na ďalšiu úroveň. Jedného dňa musí dôjsť k tomu, že to narazí na určité medze, keď to ľudia začnú riešiť inými prostriedkami, čo bude v zásade znamenať, že sa otvorene bude stavať jedna skupina proti druhej skupine. A každý predsa musí chápať, že keď niekto začne inde narušovať kultúrne vzťahy a prostredie, ľudia začnú brániť európske územie. Môže sa stať, či už sa to Európskej komisii bude páčiť, alebo nie, že politické radikálne strany, ktoré sa dnes etablujú v mnohých západoeurópskych štátoch, sa dostanú do vedenia jednotlivých krajín a bude to mať ešte fatálnejšie výsledky. Vidíme, čo sa deje vo Francúzsku, kde je Marine Le Penová považovaná za jednu z najhorúcejších kandidátok na prezidenta, Wilders zbiera hlasy v Holandsku a Nemci majú takisto problémy so svojou radikálnou stranou. Čím viac sa bude riešenie problému odkladať, tým väčšiu silu budú mať tieto radikálne strany, tým viac bude útokov na rôzne ubytovne utečencov, čo nemôže viesť k pozitívnemu riešeniu. Európski politici musia prekonať svoj vnútorný problém a ísť do konfliktu s okolitými štátmi, napríklad aj s Tureckom v tom, ako postupovať vo chvíli, keď začnú prúdiť tisíce migrantov z Turecka na Grécko.

Myslíte si, že niečo také hrozí, keď vidíme, ako sa vyjadruje turecký prezident na adresu Nemecka? Fakt, že zrušilo mítingy tureckých politikov v Nemecku, prirovnal ku krokom nacistov.

Samozrejme, že je to jeden z veľkých problémov. Stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti, keď Erdogan nastúpil ako turecký premiér a potom ako prezident, ako neustále graduje svoje predstavy, ako riadiť štát, a že jeho vystupovanie je čoraz ostrejšie a agresívnejšie nielen voči vnútornej opozícii, ale aj voči vedeniu iných štátov, ktoré si dovolia niečo povedať. A to, čo sa teraz odohralo medzi Tureckom a Nemeckom, svedčí o tom, že Erdogan nerieši problémy normálnymi diplomatickými cestami, ale vytvára napätie medzi štátmi. Je predsa normálne, že politici jedného štátu nemôžu agitovať a organizovať predvolebné zhromaždenia na území iného štátu. Nechápem, že to Nemci spočiatku dovolili. To sa nerobí.

Keď vidíte všetky možné riziká na svetovej politickej scéne, či už v Európe, alebo Amerike, aká nás čaká budúcnosť? Začínajú sa objavovať konflikty v rôznych miestach sveta, na čo sme neboli uplynulých dvadsaťsedem rokov od konca studenej vojny a pádu železnej opony zvyknutí.

Vidím problém vo vzťahu Turecka s Nemeckom, lebo Erdogan môže „potrestať“ Európu a Nemecko – otvorí hranice, čím sa migračná vlna znova rozbehne. A to nebude mať nič spoločné s tým, či sa bude bojovať v Iraku a Sýrii. To je bezprostredný problém, s ktorým by sme sa mali vyrovnať a nájsť naň riešenie. A mali by sme prinútiť Grécko, aby chránilo svoje hranice, ako to má robiť každý štát. Spomenuli ste Ameriku. Prezident Donald Trump hovorí niektoré veci trochu nediplomaticky, ale myslím si, že nehovorí nič iné, len si ako predstaviteľ suverénneho štátu vyhradzuje právo, že na jeho územie nebudú chodiť nelegálni ľudia. Kto chce prísť, nech príde ako legálny migrant alebo riadny návštevník Spojených štátov amerických. Ale to môže urobiť každý štát, to nie je nič nezákonné. Každý štát si môže stanoviť, či budú platiť víza a za akých podmienok sa budú udeľovať. Spomeňme, že v čase, keď už boli medzi Kanadou a Českou republikou zrušené víza, pre migráciu Rómov ich Kanada pre Česko znovu zaviedla. A takisto sa nepýtali, či sa nám to páči, alebo nie. To je prosto právo každého štátu. Trump chce postaviť múr na hranici s Mexikom. Ľudia, ktorí ho kritizujú, de facto chránia nezákonnosť, pritom by mali mať rovnaký záujem, aby existovala kontrola, kto prichádza do ich štátu. Trump predsa nechce zrušiť legálny priechod medzi Mexikom a Spojenými štátmi. Každý, kto má vízum USA, použije legálny hraničný priechod. Ale je to ďalší problém, ktorý vytvára určité napätie medzi USA a Mexikom, lebo to si myslí, že právo vstúpiť na územie Spojených štátov majú Mexičania bez akýchkoľvek platných regúl. Celkovo sa vytvára pomerne silný tlak na štáty severnej pologule, a tie sa tak dostávajú do veľkých problémov, nielen vonkajších, ale aj vnútropolitických. Zdrojom ďalších problémov a potenciálneho napätia je vzťah Európskej únie a Ruska alebo Spojených štátov a Číny. To, že podobné riziká nastanú, bolo zrejmé už na začiatku 90. rokov, keď sa skončil bipolárny svet. Tá bipolarita skrývala a potláčala niektoré možné konflikty, ktoré sa s koncom bipolárneho sveta uvoľnili a generovali problémy, ktoré boli doteraz skryté. No teraz ich musíme riešiť.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Libuše Frantová
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

15:35 Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

Prepad cien z dôvody koronakrízy nehrozí, ale ich dynamický rast je na chvíľku minulosťou, hodnotí s…