Čo je to pravicový extrémizmus a kde vôbec sa začína rozdiel medzi štandardným a extrémistickým hnutím?
Dostávam túto otázku pomerne často a myslím si, že je to jedna zo základných otázok, ktorá by v jednotlivých diskusiách o extrémizme mala byť zodpovedaná. A to predovšetkým vzhľadom na množstvo pretrvávajúcich nejasností, ktoré sú v tejto problematike prítomné. V súčasnosti možno hovoriť o pomerne širokom konsenze medzi odborníkmi venujúcimi sa tejto téme, podľa ktorého predstavuje pravicový extrémizmus ideológiu vyznačujúcu sa kombináciou niekoľkých rysov. Patria sem ultranacionalizmus alebo v niektorých prípadoch dokonca rasizmus, autoritárstvo prejavujúce sa v politike práva a poriadku, a predovšetkým antidemokratický sentiment, teda presvedčenie o potrebe nahradenia demokratického systému vlády nedemokratickým. Tento antidemokratický sentiment predstavuje zároveň alfu a omegu toho, čo sa chápe pod extrémizmom vo všeobecnosti a tvorí tak hranicu medzi legitímnym a extrémistickým. Viacero subjektov, ktoré sú však ako pravicovo-extrémistické označované, tento antidemokratický aspekt v sebe nemajú, prípadne ho medzičasom opustili. Preto, ak sa bavíme o skupine strán, ako je napríklad francúzsky Národný Front, FPÖ v Rakúsku, maďarský Jobbik alebo grécky Zlatý úsvit, o ktorých úspechoch sa v poslednom čase veľa diskutuje, je presnejšie hovoriť o krajnej pravici, ktorej spomínanú antidemokratickú, ale zároveň aj menej úspešnú časť, pravicový extrémizmus predstavuje.
Mohli by ste nám trošku zhrnúť ako krajne pravicová scéna na Slovensku vyzerá? Mnohí ľudia si tento pojem spájajú iba s Ľudovou stranou Naše Slovensko, ale rôzne vlajky a symboly, ktoré sme mohli vidieť na pochodoch proti islamizácii, dokazujú, že zďaleka nejde o jediné zoskupenie…
Máte pravdu, rozhodne nejde len o ĽSNS. V prípade krajnej pravice ide o pomerne heterogénnu skupinu subjektov, tak z hľadiska ideológie, ako aj z hľadiska organizačnej štruktúry. Za najtypickejších predstaviteľov slovenskej krajnej pravice sú z politických strán považované umiernenejšia SNS, v súčasnosti často skloňovaná ĽSNS, ale tiež marginálne strany ako Slovenská národná jednota alebo Slovenská ľudová strana. Z občianskych združení sem možno zaradiť Slovenské hnutie obrody a Nové slobodné Slovensko a z neregistrovaných a neoficiálne pôsobiacich skupín predovšetkým Slovenských brancov a Vzdor Kysuce, ktoré svojou činnosťou pripomínajú polovojenské oddiely.
Hrozí ich zjednocovanie?
Boli avizované snahy o spájanie sa medzi niektorými subjektami pre zvýšenie svojej popularity. Ak by však aj k tomu došlo, nevidím v tom, minimálne z krátkodobého hľadiska, nejakú hrozbu, ktorá by im napríklad otvárala dvere do parlamentu. Tieto subjekty sú v súčasnosti natoľko marginálne, mimo akéhokoľvek verejného povedomia, vedené ľuďmi bez politických skúseností, že si naozaj nemyslím, že by akékoľvek ich snahy o spájanie predstavovali v tom zmysle hrozbu.
Má dnes krajná pravica väčší vplyv na Slovensku ako pred piatimi, desiatimi či dvadsiatimi rokmi?
O nejakom priamom vplyve nemožno v súčasnosti hovoriť, pokiaľ však ide o vplyv nepriamy, ten sa za posledné roky zvýšil. Myslím tým predovšetkým schopnosť vnášať témy do celospoločenských diskusií a tiež schopnosť nepriamo ovplyvňovať rétoriku a agendu štandardných politických strán, ktoré sa takýmto spôsobom snažia krajnej pravici vyfúknuť vietor z plachiet.
Majú potenciál rásť?
Spoločenské zmeny, ktorými sme a aj budeme v budúcnosti svedkami, ako sú napríklad globalizácia a imigrácia, ale tiež rôzne politické kauzy, vytvárajú živnú pôdu pre nárast podpory tohto typu subjektov. Čo sa však ich vlastného potenciálu týka, tu som momentálne skôr skeptický.
Niekedy radikálni pravičiari kládli dôraz na konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi, inokedy na problematiku Rómov. Čo je ich ťažiskovou témou dnes?
Krajná pravica má štandardne dve veľké témy. Jednou z nich je tá, ktorú spomínate, teda téma etnická. Tu možno povedať, že kým takzvaná hra maďarskou kartou je, zdá sa do veľkej miery vecou minulosti, antirómska agenda je momentálne len zatienená témou číslo jeden, ktorou je utečenecká kríza. Druhou nosnou témou je kritika politických elít a establišmentu.
Ako je to s členskou demografiou týchto hnutí a strán? Často sa hovorí, že ide o nespokojných mladých mužov. Je to naozaj tak?
Neviem, že by sa na Slovensku realizovali nejaké výskumy, ktoré by skúmali členské zloženie, prípadne zloženie sympatizantov krajnej pravice. Zo zahraničných výskumov však vieme, že medzi sympatizantmi krajnej pravice prevažujú mladšie ročníky nad staršími, muži nad ženami a tiež ľudia, ktorí sú menej vzdelaní a menej zarábajúci nad tými, ktorí sú v tomto aspekte úspešnejší. V tom zmysle možno konštatovať, že frustrovaní mladí muži tvoria významnú časť sympatizantov krajnej pravice, čo koniec koncov potvrdzujú aj zábery z rôznych pochodov a demonštrácií.
