Čo hovoríte na podporu myšlienky na spoločnú európsku armádu od českého premiéra Sobotku a ministra Chovanca? Obaja politici s tým prišli hneď po návšteve nemeckej kancelárky Merkelovej. Znamená to teda českú zelenú kartu novému celoeurópskemu „wehrmachtu“, ktorý by pod vedením Nemecka strážil Európsku úniu? Neznamenalo by to však zníženie suverenity členských štátov EÚ a napríklad deklasovanie našej armády na úroveň akéhosi protektorátneho vládneho vojska?
Spoločná európska armáda je utópia a v jej zriadení nevidím žiadny zmysel. Sme členmi NATO a táto organizácia by mala byť schopná Európu brániť. Aj keď sa po udalostiach v Turecku môžeme na NATO pozerať z rôznych uhlov, stále ide o najefektívnejšiu vojenskú organizáciu. Skôr než pchať peniaze do zriaďovania rozporuplného novotvaru by sme sa mali sústrediť na posilňovanie vlastných obranných štruktúr.
Navyše jedna organizácia na ochranu európskych hraníc už existuje – tým mám na mysli Frontex. Jasne sa preukázala jej neschopnosť pri ochrane vonkajších hraníc. Z tejto organizácie sa stala akási európska cestovka, ktorá plynulo preváža imigrantov od afrických brehov do Európy. Z môjho pohľadu je zriadenie európskej armády iba ďalšou snahou bruselských byrokratov spútať členské štáty EÚ a udržať sa pri válove.
Vedenie armády chce použiť Aktívne zálohy (AZ) v budúcnosti ako podporný faktor pre zlepšenie, respektíve zapojenie zmobilizovaného obyvateľstva republiky v prípade branného ohrozenia krajiny. Je to podľa vás reálne, keď napríklad veliteľ čaty AZ má podľa súčasných vojenských plánov celý jeden rok, presnejšie 364 dní na to, aby vycvičil jemu pridelenú čatu záložníkov? Myslí si azda vedenie generálneho štábu alebo minister Stropnický, že nepriateľ za českými pohraničnými horami bude tak dlho čakať?
Mobilizácia obyvateľstva mala svoje opodstatnenie v čase, keď každý mladý muž absolvoval základnú vojenskú službu, prešiel vojenským výcvikom a v prípade potreby mohol byť povolaný na obranu vlasti. Mobilizovať ľudí, ktorí nemajú žiadnu predstavu o vojenských schopnostiach, stráca zmysel. Viete si predstaviť, že povoláte chlapa z IT, navlečiete ho do zeleného mundúru a dáte mu do ruky zbraň?
Jediné, čo dosiahnete, je, že pravdepodobne ublíži sebe alebo niekomu v okolí; a nepriateľ to asi nebude. Aktívne zálohy môžu, samozrejme, slúžiť ako podporný výcvikový prvok, ale chce to čas a nepôjde to zo dňa na deň. Obyvateľstvo by muselo prejsť nejakou dlhodobejšou prípravou.
Pýtam sa aj preto, že ako ukázalo nedávne cvičenie Hradba 2016, nie všetky jednotky AZ sa podarilo povolať v dostatočnom počte. Aj pre vás ako bývalého vojenského policajta musí byť žalostné, že najmenší podiel narukovaných mala rota AZ Vojenskej polície. Niektorí jej členovia miesto sebareflexie a s posvätením vedenia rezortu obrany a Vojenskej polície spustili „nactiutrhačnú“ kampaň voči médiám, ktoré o ich neschopnosti informovali. Môžu také jednotky, ktoré sa nepodarí zvolať celé ani raz za rok, a to ani s avízom dlho dopredu, byť vôbec schopné plniť také závažné a náročné úlohy? Ktoré navyše môžu prísť ako blesk z čistého neba?
Aby vojak mohol vykonávať svoju funkciu, musí absolvovať patričný výcvik a následne sa vo svojich zručnostiach udržiavať a zdokonaľovať. Takže len vstup do AZ z nikoho vojaka neurobí. Ak niekto dobrovoľne vstúpi do AZ, mal by sa podriadiť určitému poriadku a urobiť všetko pre to, aby si plnil svoje povinnosti a mohol byť platným členom tejto organizácie.
V prípade, že sa nebude zúčastňovať výcvikov, je jeho účasť zbytočná a mal by AZ opustiť. Takýto príslušník AZ bude v prípade krízovej situácie iba na príťaž svojim kolegom. To isté, samozrejme, platí pre celé jednotky – ak nebudú schopné sa zacvičiť tak, aby mohli efektívne plniť zadané úlohy, ich existencia je k ničomu.
Na druhú stranu, sa časť Aktívnych záloh zúčastní najväčšieho tohtoročného leteckého cvičenia Ample Strike – mimochodom, nepotvrdeného snemovňou – ktoré sa začalo tento utorok. Znamená to teda, že si vedenie rezortu konečne uvedomilo potenciál, ktorý majú príslušníci AZ a záujemcovia o službu v armáde?
Naša armáda je početne taká malá, že v prípade väčšieho problému nebudú profesionálni vojaci schopní samostatne riešiť krízovú situáciu a bez ďalšej pomoci sa nezaobídu. Tá pomoc môže prísť zvonku alebo budú musieť byť povolané AZ. Myslím, že armádne špičky si tento problém veľmi dobre uvedomujú, a to bude tiež dôvod, prečo sa rozhodli posilniť a viac začleňovať príslušníkov AZ do bojových cvičení.
Späť k (ne)pripravenosti štátu čeliť bezpečnostným rizikám. Pre teroristické útoky v Európe i boje na východnej Ukrajine chce česká vláda usporiadať testy bojaschopnosti civilných úradov. Odhliadnime teraz od toho, že mnoho expertov v tejto súvislosti varuje pred blamážou: ako by takéto testy mali vyzerať? Vráti sa štát k organizovaniu cvičných mobilizácií, ktoré s periodicitou každý rok jeden kraj vyhlasoval za minulého režimu? Alebo pôjde len o také teoretické cvičenie na mapách?
To je nezmysel. Robiť mobilizáciu niekoho, kto nemá o armáde ani poňatia, je jednoducho hlúposť.
Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z Ukrajiny, kde najmä západ krajiny, ktorý predtým patril Poľsku, priamo žije fenoménom UPA – teda fašistickej Ukrajinskej povstaleckej armády – a jej predstaviteľa Stepana Bandera považuje napriek tomu, že figuruje na zozname vojnových zločincov, za svojho boha. Aký je váš názor na tento fenomén súčasnej Ukrajiny, ktorý sa prejavuje napríklad prítomnosťou nikomu nepodliehajúcich a často skôr rabujúcich než bojujúcich tzv. Dobrovoľníckych práporov, zložených z fanatických neobanderovcov na línii kontroly pri Donbase?
Situácia na Ukrajine je celkovo neprehľadná. Na základe informácií, ktoré dostávame z médií, si možno len ťažko urobiť objektívny názor na vec. Mám pár priateľov, ktorí sa pohybujú na línii frontu, a ani oni presne nevedia, na čej strane je pravda. Dobrovoľnícke prápory sú z väčšej časti súkromné armády, ktoré sú organizované a platené oligarchami. Na rozdiel od radových vojakov majú lepšiu výzbroj a vybavenie. Nepodliehajú riadnemu veleniu a robia si, čo chcú. Myslím, že aj sami Ukrajinci si uvedomujú problém týchto práporov a nevedia, čo s nimi budú robiť ďalej.
Čo sa týka Bandera, tak ten je pre niekoho hrdina, pre iného vojnový zločinec, to nie je žiadna novinka. Názory na jeho činnosť nie sú jednotné, debaty o ňom by sa dali prirovnať k rozporu v názoroch českého obyvateľstva na bratov Mašínovcov. Tí chlapi dodnes názorovo rozdeľujú našu spoločnosť, pre jedných sú to hrdinovia, ktorí bojovali proti komunistickej totalite, pre iných vrahovia. Ide o uhol pohľadu a rovnaké to je aj s Banderom.
