Brusel je mimo reality. Už aj Rakúsko bude stavať plot proti utečencom. V Európe môže dôjsť ku konfliktu. Vážne slová generála Šedivého

0
Generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu českej armády, pedagóg Vysokej školy CEVRO Institut (Autor: Archív)

Prezident Spojených štátov Barack Obama sa počas svojej európskej cesty stretol aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a otvorene ju pochválil za jej postoj k migračnej kríze. Merkelová podľa neho preukázala skutočné morálne a politické vedenie. Súhlasíte s týmto názorom amerického prezidenta?

Podľa môjho názoru to bola zdvorilostná fráza, pretože v opačnom prípade by to znamenalo, že Barack Obama nesúhlasí s postupom Angely Merkelovej, a teda by to mal uplatňovať aj v Amerike. Ale je všeobecne známe, že Američania majú pomerne striktnú migračnú politiku a nejaké bezbrehé otvorenie hraníc u nich neprichádza do úvahy. Takže to bola zdvorilosť, bolo to vyjadrenie podpory pani Merkelovej, ale nemyslím si, že obsahovo by sa pán prezident Obama správal rovnako v prípade Spojených štátov amerických.

Objavili sa kritické hlasy, že práve americký prezident by sa mal na tému ohľadom migračnej krízy zdržať komentára, keď konflikty v niektorých krajinách, odkiaľ ľudia utekajú, spôsobili alebo minimálne odštartovali americké intervencie…

Tak s tým úplne nesúhlasím, pretože každú z tých intervencií vyvolala nejaká vnútorná situácia, ale, samozrejme, môžeme sa baviť o tom, či bol ten zásah adekvátny, aké výsledky priniesol. Ale primárne, aj keď sa to tu u nás niekedy prezentuje inak, boli vždy hlavným dôvodom vnútorné rozpory a problémy v konkrétnom teritóriu. A najprv boli kroky, ktoré sa prezentovali ako politický tlak, hospodárske embargo a pod. Prípadné použitie ozbrojených síl v rámci nejakých donucovacích operácií bolo vždy až posledné riešenie, ktoré prichádzalo, keď sa nedarilo danú situáciu zvládať inými prostriedkami. Samozrejme, Američania sú najsilnejší štát na svete, majú najvýkonnejšie ozbrojené sily, takže ich zásah je spravidla najvýznamnejší, najúčinnejší, a preto sa naň upiera taká pozornosť. Ale nemyslím si, že by to bol len problém Spojených štátov amerických.

V Amerike sa objavujú aj kritické hlasy k migračnej vlne v Európe, napríklad vrchný veliteľ síl NATO v Európe, generál Philip Breedlove, v brannom výbore Senátu USA vyhlásil, že teroristi, zločinci a zahraniční žoldnieri sú každodenne súčasťou prílivu migrantov do Európy. Pritom mnohí európski aj niektorí českí politici dlho odmietali pripustiť, že s vlnou migrantov prichádzajú do Európy aj radikálni islamisti, že sa v nej schovávajú a zvyšujú riziko potenciálnych teroristických útokov. Súhlasíte s týmto názorom?

Samozrejme, že áno. A nielen ja, ale aj mnoho iných sme na tento aspekt migračnej vlny upozorňovali už od počiatku, keď začala migračná vlna kulminovať. Ten presun bol úplne evidentný, ale, bohužiaľ, v čase, keď sa už na túto tému hovorilo, keď analytici upozorňovali, že migračnú vlnu takto zneužívajú práve títo ľudia, tak mnohí z rôznych politických dôvodov, napríklad prehnanej korektnosti, možno aj servilnosti k niektorým štátom Stredného východu, to významne odmietali. A stalo sa to, že sa do Európy dostávali a pravdepodobne sa ešte stále dostávajú ľudia, ktorí tu nemajú čo robiť a ktorí sú nositeľmi terorizmu. Generál Breedlove to povedal až teraz, ja si myslím, že aj on musel mať oveľa skôr a oveľa viac informácií, pretože je to jednak americký generál a americké spravodajské služby sú veľmi výkonné, jednak je to šéf ozbrojených síl štátov NATO, takže určite dostáva prehľady zo všetkých ostatných štátov Severoatlantickej aliancie, kde tieto informácie museli byť. Podľa mňa to povedal pomerne dosť neskoro, mal s tým prísť v okamihu, keď boli tieto tendencie zreteľné. A ony zreteľné boli.

Myslíte si, že európski politici už tieto upozornenia a varovania odborníkov konečne vnímajú a riadia sa nimi? Zatiaľ boli európske hranice otvorené v podstate pre všetkých bez rozdielu, takže to vyzeralo, že varovanie odborníkov a tajných služieb európski politici nepočuli alebo počuť nechceli.

Trend sprísňovania podmienok je úplne zrejmý, to je fakt, ktorý je neprehliadnuteľný. Pravda je to, že ešte stále existuje akási dvojkoľajnosť, ktorej Európa čelí. Na jednej strane je predovšetkým Brusel, a keď ste hovorili o predstaviteľoch niektorých štátov, myslím si, že to platí hlavne o pani Merkelovej a tíme okolo nej, nejde ani o celé Nemecko, pretože tam prebieha ostrá výmena názorov, napríklad s Bavorskom. A popri tom bruselskom a berlínskom tóne, už ani nie francúzskom, je úplne evidentné, že veľká časť európskych štátov už prijíma svoje vlastné rozhodnutia. A niektoré sú dokonca veľmi radikálne. V poslednom čase vidíme, čo sa deje v Rakúsku, ktoré bolo v určitej fáze veľmi otvorené a stále dokazovalo svoj záujem prijímať utečencov, dnes sa pripravuje na výstavbu dosť rozsiahleho a silného plota v Brennerskom priesmyku a to isté chce urobiť na hraniciach s Maďarskom. Hranice so Slovinskom už sú zatvorené. Podobne sa správajú aj iné štáty, snažia sa obmedziť migráciu. Myslím si, že na jednej strane vidíme politické vyjadrenia ľudí, ktorí nie sú spojení s bezprostrednou realitou, čo je úplne nepochybne Brusel, Európska komisia, a dokonca aj Európsky parlament, ktorý podľa môjho názoru neplní svoju úlohu, akú by mal v oblasti bezpečnosti plniť. A potom sú to štáty, ktoré sa s migráciou stretávajú a ktoré jej musia priamo čeliť. Aj keď, samozrejme, nikto nechce vytvárať vo vnútri Európy konflikt, správajú sa tak, aby chránili svoje vlastné územia.

Brennerský priesmyk na hraniciach Rakúska s Talianskom sa môže Rakúšanom čoskoro hodiť, pretože aj keď sa hlási mierny úbytok imigrantov cez balkánsku trasu, na druhej strane migranti opäť smerujú do Talianska. Má teda dohoda Európskej únie s Tureckom zmysel, keď si migranti nájdu inú schodnú cestu do Európy?

Je ťažké odpovedať, pretože nepoznáme, ako sa celá tá mašinéria pašerákov začne meniť. Myslím si, že tak, ako sa celý proces rozbehol a nabral otáčky a ako Európa na prvopočiatku nezareagovala, zostala strnulá, a dokonca v zajatí určitých idealistických predstáv o svojej povinnosti prijímať migrantov, sa celý proces dal do pohybu a bude problém ho zastaviť. To predsa nie je len otázka Stredného východu, to nie je len otázka Sýrie, ako sa niektorí snažia prezentovať, ale do Európy začali vo väčšom meradle prúdiť aj ľudia z Afganistanu, Pakistanu, Bangladéša, Indie a pod., ale tiež sa rozbehli pomerne dosť významne mechanizmy presunu ľudí zo severoafrickej a stredoafrickej časti. Takže Európa musí očakávať, že aj keď sa možno podarí zastaviť alebo nejakým spôsobom zmierniť ten tlak, ktorý pôsobí cez Turecko, migranti budú hľadať ďalšie iné možnosti, ako sa do Európy dostať. Prvá možnosť, ktorá sa naskytá, je, že sa obnoví tá cesta z Líbye na Lampedusu a potom do Talianska. To je všeobecne známe.

Navyše sa z mnohých strán objavuje kritika dohody Európskej únie s Tureckom o vrátení migrantov. Niektorí ju dokonca nazývajú paktom s diablom, prekáža im, že Turecko Európu vydiera rôznymi, často neprijateľnými požiadavkami, napríklad zrušením vízovej povinnosti bez toho, aby splnilo povinné kritériá. Nemôže sa ukázať, že dohoda s Tureckom bude pre Európu v konečnej fáze kontraproduktívna, pretože Turecko zďaleka nie je krajinou, ktorá by spĺňala demokratické podmienky Európy? Alebo to bola jediná možná cesta v súčasnej situácii, to príslovečné menšie zlo?

Myslím si, že Turecko je samo osebe jedným z veľkých problémov. Vidíme to napríklad na stíhaní novinára, ktorý použil nejakú karikatúru proti prezidentovi. Vývoj v Turecku je podľa mňa negatívny a treba ho významne sledovať, pretože by sme sa onedlho mohli čudovať, čo sa tam odohráva, ako sa to stalo v prípade Krymu, východnej Ukrajiny a pod. Trend je skrátka nepriaznivý a mohlo by sa stať, že Turecko, aj keď je naším spojencom, by sa mohlo začať správať úplne odlišne. Po druhé Turecko je v nepriaznivej situácii aj z toho dôvodu, že keď uzavrie hranicu smerom ku Grécku, teda balkánsku trasu, nie som si istý, že bude schopné zabezpečiť aj hranicu so štátmi, odkiaľ migranti prichádzajú. A už dnes sú v Turecku pomerne veľké skupiny migrantov, už dlhodobo, hovorí sa asi o dvoch miliónoch, ktorí sa pohybujú v rôznych častiach Turecka, najmä v miestach, ktoré susedia so štátmi, kde dochádza k bojom. A ak sa nebude zbavovať migrantov, ako to robilo doteraz tým, že ich posielalo ďalej do Európy, tak sa budú kumulovať v Turecku a to za určitý čas vyčerpá všetok potenciál, ktorý má, začne to vytvárať obrovské problémy. A aj keď máme nejakú zmluvu s Tureckom, Turci pravdepodobne budú musieť situáciu riešiť. A dúfajme, že ju budú riešiť demokraticky, aby z toho nebol nejaký konflikt v Turecku. Na jednej strane by sme mali na Turkov tlačiť, aby rešpektovali zmluvu, ktorú s nami podpísali, na druhej strane vidím to, že tá zmluva sama osebe ten problém nevyrieši.

Podľa amerického generála Philipa Breedlova Rusko a Asad zneužívajú migráciu ako zbraň proti európskym štruktúram. Podnecovanie utečeneckého exodu vyhovuje ruským plánom rozdeľovať NATO a Európsku úniu. Myslíte si to tiež?

Myslím si, že len ťažko sa dá súhlasiť s tým, že Putin s Asadom zorganizovali migračnú vlnu. To asi nie. Ale dá sa súhlasiť s tým, že to predovšetkým Rusku vyhovuje, pretože migračná vlna v takej podobe, ako ju poznáme, narúša vzťah medzi jednotlivými štátmi. Keď sme hovorili o Brennerskom priesmyku, dochádza tam k iskreniu v jednotlivých vyjadreniach nielen rakúskych, ale aj talianskych predstaviteľov. A vidíte potom problematické debaty o povinných kvótach a pod. To sú skrátka debaty, ktoré možno nebudú mať na Európu nejaké fatálne dôsledky, ale predsa len – namiesto toho, aby ju zjednocovali, ju rozdeľujú. Prosto dochádza k niektorým systémovým chybám. A to, samozrejme, Putinovi vyhovuje. A druhý problém je, že také množstvo utečencov, ktoré prichádza do niektorých štátov Európy, ich ekonomicky oslabuje, aj keď možno nie fatálne, a Putin z toho môže profitovať. Ale treba povedať, že ani Rusko sa nemôže z tohto hľadiska cítiť bezpečne. Nie je úplne mimo, pretože časť utečencov putuje cez Rusko do Fínska a Nórska.

Aj s islamským terorizmom už má Rusko smutné skúsenosti.

Terorizmus je ich obrovský problém, ktorému bude Rusko podľa mňa čeliť, pretože prídu ďalšie útoky, keď sa vyrieši situácia na Strednom východe. Najvyšší predstavitelia Islamského štátu sú Čečenci, tí sa vrátia späť, začnú organizovať to isté proti Rusku a to pre nich bude obrovský problém.

Prezident Miloš Zeman vyhlásil, že Západ bude potrebovať Rusko v boji s Islamským štátom aj islamským terorizmom. Ale generál Breedlove povedal, že dve dekády snahy Spojených štátov urobiť z Ruska partnera nepriniesli žiaduci výsledok. Rusko si vraj zvolilo cestu nepriateľstva a stalo sa dlhodobou existenčnou hrozbou pre Spojené štáty, ich európskych spojencov a partnerov. Príkladom je podľa neho pokračujúci konflikt na Ukrajine a napätie v Gruzínsku alebo Moldavsku, ktorých územnú celistvosť Moskva ohrozuje. Priklonili by ste sa k takému skeptickému hodnoteniu súčasnej situácie?

Po prvé Rusko nezmenilo svoje názory. To je zrejmé. Tí, ktorí poznajú Rusko, vedia, že Rusi z tohto hľadiska pokračujú v tom, čo zažívali v Sovietskom zväze, po určitom období, keď Jeľcin poslal Rusko takmer do kolien, Putin zase nadviazal na rovnaké metódy, na rovnaké záujmy. Je to, pochopiteľne, v inom období, v inej situácii, ale to myslenie je rovnaké. Prečo sa ten problém prejavuje teraz? Pretože Američania zistili, že celý ten reštart bola len ilúzia. Aj keď znalci Ruska upozorňovali na to, že tak, ako to poňal prezident Obama, to asi nemôže fungovať, tak to nefunguje. Treba vziať do úvahy, že Rusi sú takí, akí sú, robiť triezve hodnotenia, neprifarbovať ich rôznymi politickými želaniami, ale skutočne robiť objektívnu prácu a na základe objektívnych záverov prijímať adekvátne rozhodnutia a opatrenia. Rusi budú vždy chcieť hrať svoju veľmocenskú politiku, budú na to hľadať rôzne nástroje, ktoré dokážu veľmi umne využívať vrátane ovplyvňovania verejnej mienky. S tým musíme počítať. A nemôžeme si myslieť, že keď pôjdeme na rokovanie s Ruskom, že nám Rusi ustúpia čo i len o krok preto, že si to prajeme. Tak to nie je. A teraz administratíva okolo prezidenta Obamu začína mať podľa mňa určité výčitky z toho, že sa nepodarilo uskutočniť to, s čím začínal prezident Obama na začiatku svojho volebného obdobia. To je realita.

Takže Rusko predstavuje hrozbu nielen pre Spojené štáty, Európu, ale aj konkrétne pre Českú republiku? Myslíte si, že Čechom nepomôže ani ústretová proruská politika prezidenta Miloša Zemana?

Ak budeme vyhodnocovať situáciu, aká reálne je, ak nebudeme zbytočne servilní a budeme hrať skutočne úlohu suverénneho štátu, tak Rusko síce nebude naším nepriateľom, ale bude stále tým, kto môže byť pre nás potenciálnym protivníkom. Aj keď je otázka, čomu budeme hovoriť protivník a čomu nepriateľ. Rusko má iné záujmy, než máme my a ostatné štáty NATO, a s tým musíme počítať. A nemali by sme oslabovať svoju pozíciu, ako sme to v ostatných rokoch robili, keď sme považovali armády, ktoré sú klasického typu, za armády silne prežité a stále sme deklarovali, že nemôžeme mať žiadne tanky, pretože je to nemoderné. Mnoho expertov si mysleli, že už sa nemôže na území Európy odohrať žiadny vojenský konflikt, ktorý by sa podobal tomu klasickému bojovému konfliktu s použitím ťažkých zbraní a mechanizovaných a tankových zväzkov, ale realita ukázala, že to možné je. Mali by sme sa z toho poučiť a pracovať tak, aby naše ozbrojené sily zabezpečovali vyrovnanú silu nielen proti Rusku, ale aj proti ostatným štátom, ktoré sa môžu odhodlať použiť svoje ozbrojené sily proti záujmom niektorého zo štátov NATO. To je príklad na Strednom východe, to je problém, ako sa bude ďalej odvíjať pozícia Číny a jej záujmy aj odhodlanie použiť ozbrojené sily na presadzovanie jej národných záujmov. Sme v úplne inom období, než sme boli pred desiatimi rokmi. Začíname triezvieť z toho, keď sme si mysleli, že je všetko zažehnané.

Čo hovoríte na to, že niektorí českí politici aj časť verejnosti v tejto situácii, o ktorej ste hovorili, volá po odchode Českej republiky z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie?

Myslím si, že to je úplne mimo reality. Neviem, kto toto môže hlásať. To je absolútne nereálne, to nemá žiadne logické alebo racionálne jadro. To skrátka nejde. Ako si niekto, hlavne dnes, keď sa tá situácia čím ďalej, tým viac komplikuje, môže myslieť, že by nám pomohla nejaká neutralita, že môžeme stáť mimo a pozerať sa, ako okolo nás prechádzajú dejiny? Mám dojem, že to nie je zámer žiadneho rozumného politika.

- Reklama -