Dlhé roky ste pôsobili ako hlavný vyjednávač zamestnávateľov pri kolektívnom vyjednávaní v rámci sociálneho dialógu, poznáte dokonale situáciu našich najväčších zamestnávateľov. Ako z tohto pohľadu vnímate štrajkovú situáciu v bratislavskom Volkswagene?
Podľa mňa je to nezvládnutie situácie, najprv v OZ KOVO (Moderné odbory vznikli odštiepením z OZ KOVO po vnútorných nezhodách) a neskôr to bolo mierne podcenenie schopností a odvahy pána Smolinského (šéf Moderných odborov v bratislavskom Volkswagene). K tomu sa ešte pridáva všeobecné zľahčovanie štrajku a jeho dosahov na ekonomiku. Vyhlásenie nejakých analytikov, že vplyv na HDP je 0,1 percenta za 12 dní štrajku, mi pripadá ako tvrdenie, keď po závažnej poruche auta poviem, že ma to stojí iba cenu za taxík, čo ma dopravil do roboty.
Aké dôsledky môže mať bratislavský štrajk? Môže sa podobná situácia zopakovať aj v ďalších automobilkách na Slovensku?
Samozrejme, a nejde len o automobilky. Už len úspešné začatie štrajku je dôvodom na nasledovanie, a to nehovorím o vplyve na stabilitu existujúcich odborov.
Býva zvykom, napríklad v materských firmách takých veľkých koncernov, akým je VW, že na ich pôde vznikne nová odborová organizácia, ktorá funguje paralelne s inou, ktorá tam už bola predtým etablovaná?
Neviem o tom. Ale už samotný fakt aktívneho fungovania viacerých odborov u jedného zamestnávateľa je znásobenie ťažkostí so sociálnym dialógom. Takéto príklady máme aj u nás. Vznik nových odborov vo firme znamená nástup nového subjektu, ktorý síce iba deklaruje, že ochraňuje práva zamestnancov, ale ani tento argument nedokáže zdokumentovať. Ak aj ide o vznik odštiepením od existujúcich odborov, ide vždy o nový subjekt, a tak sa k nemu treba správať. Obrazne povedané, pre zamestnávateľa je to obdobný prípad, ako keď sa firma dodávateľa dielcov rozdelí – v prípade odborov ide o to, že jeden „dodávateľ“ sociálneho dialógu/zmieru sa rozdelil na dvoch, ale „objem dodávok“ zostal.
Ako môžu mať vplyv na situáciu výroky politikov? Premiér Robert Fico v podstate podporil požiadavky štrajkujúcich, Môže to situácii pomôcť?
Samozrejme, podporí to vedenie firmy v hľadaní riešenia na predchádzanie takýmto situáciám, napríklad nás bude považovať za riskantný región, kde sa nedá počítať so zvyšovaním alebo dokonca udržaním výkonov a kde je riskantné investovať. Takéto rozhodnutia sa, samozrejme, nerealizujú za týždeň a ani za rok. V danom prípade by si mali reprezentanti štátu uvedomiť, že urobiť si dobré meno trvá dlho a je to ťažké, ale pokaziť si ho sa dá aj jedným štrajkom.
Vo svete poznáme prípady, keď boli podobné protesty za vyššie mzdy, no efektom bolo nakoniec to, že materský koncern buď stiahol výrobu do materskej krajiny, alebo ju premiestnil inde. Nehrozí niečo podobné aj na Slovensku?
To sa už takto nerobí! Kto ale môže spochybniť rozhodnutia centrály firmy, ak bude jednoducho objednávať menej a jednoduchšie výrobky? Výsledok bude potom nespochybniteľný.
Vychádzajúc z údajov vedenia VW Slovakia, priemerná mzda vo fabrike bez zarátania platov vrcholového manažmentu, presahuje 1800 eur. Je to v porovnaní s priemerom zvyšku národného hospodárstva pomerne vysoká suma. Môže napriek tomu byť dôvodom na ostrý štrajk?
Táto skutočnosť sama o sebe hovorí, že motívom štrajku nie je zlá sociálna situácia zamestnancov, ale túžba po vyšších príjmoch živená nepremyslenými vyhláseniami politikov, nezhodami vo vnútri organizácií, ktoré o sebe tvrdia, že zastupujú záujmy zamestnancov.
Absolvovali ste vo svojom živote množstvo náročných vyjednávaní aj vo veľkých firmách, najmä o kolektívnych zmluvách. Kde je ešte hranica, keď sa dá dohodnúť tak, aby boli spokojné všetky strany?
Riešenie, samozrejme, existuje, ale môže byť veľmi nepríjemné pre zamestnancov a ešte viac pre našu ekonomiku.
