Bude podľa vás Kiska kandidovať?
Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že nie, aj zákulisné informácie hovoria, že nie. Údajne sú naňho vyvíjané tlaky aj zo strany vládnej koalície a v prípade, že by kandidoval, vyjdú na povrch ďalšie informácie z minulosti jeho podnikania. To sú však zákulisné informácie, ktoré nie sú overené. Ešte je len február, veľa vecí sa môže zmeniť.
Minulý týždeň oznámil Eduard Chmelár, že zvažuje kandidatúru. Má šancu?
Hovoriť dnes o kandidátoch, či majú šancu, by v mojom prípade bolo úplne nezodpovedné. Z toho dôvodu, že nemám žiadny objektívny meter na to, aby som vedel na začiatku povedať, či má ktokoľvek, kto sa prihlási, šancu, alebo nie. Napríklad ohlásil kandidatúru bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, zrejme ohlási kandidatúru Harabin. Na začiatku majú všetci rovnakú šancu, ide o to, ako sa jej chopia.
Druhá veľmi podstatná vec je, kto je za ich kandidatúrou. Viem, že napríklad za Zábojníkovou kandidatúrou je Zábojník. Išiel do toho viac-menej sám, jeho príbeh zhruba poznám. To neviem povedať o ostatných kandidátoch. Vo všeobecnosti je na 90 percent za týmito ľuďmi nejaká záujmová skupina. Viem zhruba, ako to prebieha, tiež som mával ponuky na zakladanie politických strán, takže hovorím to aj z vlastnej skúsenosti. Vždy je nejaká skupina ľudí, ktorá si niekoho vytypuje a jeho prostredníctvom sa potom snaží realizovať svoje plány.
Podľa Chmelára by mal prezident dať republike hlbokú zakladateľskú myšlienku a nosnú hodnotovú filozofiu, nadviazať na veľkých štátnikov, vrátiť do politiky viac autenticity, formulovať spoločné ciele… Presadzuje vytvorenie novej spoločenskej zmluvy, čo si o tom myslíte? Podarilo by sa mu to?
Zatiaľ sú to príliš všeobecné vyjadrenia. Myslím si, že kandidát na prezidenta by mal predstaviť nejakú víziu. Len je problém, že máme priamo voleného prezidenta so slabými kompetenciami. Hoci, samozrejme, môže do veľkej miery ovplyvňovať spoločenský vývoj. V Čechách má prezident ešte menšie kompetencie ako na Slovensku, veľmi aktívne vstupuje do politického života, tobôž teraz, keď Česko skladá vládu. Hovorím o Zemanovi, ale aj Klaus bol veľmi aktívny prezident. Je to aj otázka mentálnej a osobnostnej výbavy. Či už s nimi súhlasíme, alebo nie, Zeman alebo Klaus mali presnú predstavu, kde ten štát má byť. Klaus ju do dnešných dní neúnavne prezentuje, Zeman azda prvý spomedzi vysokých štátnikov v Európe povedal, že sankcie proti Rusku sú nezmysel. Takto si predstavujem prezidenta, musí tam však najprv byť vízia.
Vízia prezidenta má byť hlavne v tom, kde tú krajinu chce vidieť o niekoľko rokov. Nemá však možnosť predkladať zákony, môže ich akurát vracať. Čakám od všetkých kandidátov, že predstavia nejakú víziu riešenia problémov. To som zatiaľ nepočul. Ale je to len pár dní. Nemôžeme hodnotiť správanie sa kandidátov, či už je to Zábojník, alebo Chmelár, podľa toho, čo doteraz povedali, lebo je to veľmi krátke časové obdobie. Bude korektnejšie, keď sa budeme o tom rozprávať o pol roka. Vtedy už budeme presne vedieť. Možno ešte zámerne nepovedali, čo chcú povedať. Zatiaľ sú to len náčrty myšlienok, čaká ich zbieranie podpisov a tak ďalej, takže teraz majú skôr iné problémy, ako hovoriť o víziách. Buďme k nim poctiví a nehodnoťme ich ešte z tohto uhla pohľadu.
Prvý občiansky kandidát bol Radovan Znášik. Je to nový trend, nezávislí kandidáti? Začal to Kiska?
Nezávislí kandidáti kandidujú, kde môžu. Je to postpolitická éra odzrkadľujúca frustráciu ľudí z politických strán. Podľa mňa to nie je dobré, lebo politický systém nevznikol len sám pre seba, vznikol evolúciou vo Veľkej Británii z podporných tímov politikov. Prišlo sa na to, že je to dobrý model mať skupinu rovnako zmýšľajúcich ľudí s rovnakým cieľom. Takto začali vznikať politické strany. Tento systém má stále opodstatnenie. Vznikol selekciou toho, čo fungovalo.
Dnes akoby sme sa znovu vracali k tomu, čo nefungovalo, lebo si myslíme, že systém je opotrebovaný a neaktuálny. To je krutý omyl a spočíva v tom, že na základe zlyhaní jednotlivcov vylievame s vaničkou aj dieťa. Tento trend je, bohužiaľ, viditeľný najmä na Slovensku a hlavne preto, že Slovensko má zlý volebný zákon.
Tým, že máme len jeden volebný obvod, generuje aj anomálie. Do parlamentu sa dostane strana, ktorá má štyroch členov, strany bez štruktúry, zoskupenia jednotlivcov a tak ďalej. Z toho následne vzniká pocit frustrácie, lebo sú takí nekvalitní kandidáti. Strana musí pred voľbami zostaviť 150 kandidátov, dať ich na kandidátku a celé sa to deje nie procesom súťaže, ale výberu. Cez predsedníctvo, rady, snemy. Jasné, že ľudia si povedia, že politika zlyháva a idú kandidovať ako nezávislí.
Voliči radi počujú, že niekto je nezávislý, ale neuvedomujú si, že nie je nezávislý. Plno ľudí je naviazaných na politické strany, ale navonok sa prezentujú ako nezávislí, takže vzniká nám tu paralelná pseudopolitika, čo následne voľbu ešte viac komplikuje. Takzvane nezávislí sú vlastne závislí, ale my tú závislosť nevidíme. To je ešte horšie ako u politických kandidátov. Deformuje to politický systém. Zrejme sa to dostaneme do štádia, že nezávislí kandidáti nám budú musieť dokazovať nielen transparentnosť svojho financovania, ale aj svoju nezávislosť.
Nepobijú sa všetci spomínaní o rovnaký typ voličov?
Určite sa budú biť o zhruba rovnaký typ voličov, lebo sú to všetko kandidáti napádajúci súčasný politický mainstream. Samozrejme, Chmelár je ľavicový politik, mal by oslovovať ľavicovú časť spektra. Dnes sa to však tak mieša, že niekedy vo vyjadreniach neviete rozlíšiť Chmelára a Harabina. Keby ste ich výroky uviedli bez autorstva, nevedeli by ste, ktorý je od koho. To môže byť do istej miery mätúce. Preklápa sa to z ľavicovo-pravicového sveta na liberálny a konzervatívny.
Asi sa budeme musieť baviť o tom, kto oslovuje konzervatívneho a kto liberálneho voliča. Potom dostaneme trochu iný obraz. Títo traja kandidáti zatiaľ oslovujú skôr konzervatívnu časť voličského spektra. Najbližšie k liberálnemu kandidátovi má Chmelár, lebo napríklad podporuje demonštrácie gayov. Môže byť kandidátom aj týchto skupín, lebo to robí aktívne. Viem si predstaviť, že osloví túto časť voličstva, ale vzhľadom na silnú deliacu čiaru zasa nebude oslovovať konzervatívnejšiu časť.
Vyzerá to, že opozícia je celkovo rozdrobená. V KDH sa rozpráva o Čaučíkovi a Mikolášikovi. Sulík pripustil vedca Roberta Mistríka. Remišová nevylúčila možnosť vlastnej kandidatúry, opozícia by sa podľa nej mala zhodnúť na jednom mene. Myslíte si, že sa zhodne na kandidátovi? Kto to asi bude?
Myslím si, že pred prvým kolom sa nezhodnú a v konečnom dôsledku by sme to asi od nich ani nemali žiadať. Prezident by mal byť nadstranícky. Keď by sa strany mali zhodnúť na nadstraníckom prezidentovi, je to, ako Česi hovoria, protimluv. Vždy to na Slovensku bolo tak, že voľby boli proti niekomu. Či to bol Gašparovič, Mečiar, alebo Fico. Mali by byť za niekoho, keďže prezident by mal byť prezidentom všetkých občanov. Na rozdiel od prevažnej časti analytikov a novinárov na Slovensku si myslím, že je dobré, keď bude širší výber kandidátov, aj straníckych.
Ja to vítam, lebo bude koho vyberať. Nechcem kandidáta, na ktorom sa všetci zhodnú, lebo mi to pripomína amatérskeho maliara, ktorý chce každému vyhovieť a zmieša farby dokopy. Nech dávajú kandidátov, nech dá SaS, OĽaNO, KDH. Je to o výbere čo najlepšieho kandidáta, o ktorom si myslíme, že môže byť prezidentom pre všetkých a nie o tom, čo si myslí päť politických strán, ktoré sa zhodnú, že porazí niekoho iného. Od zavedenia priamej voľby v roku 1999 sme mali len takéto voľby. Myslím si, že už je čas to zmeniť.
Myslíte si, že Most bude nominovať Bugára?
Neviem, či Bugára. Je tam riziko z jeho strany ísť do niečoho takého, lebo je už na sklonku svojej politickej kariéry a hrozí, že by skončil nedôstojne. Mladej generácii už ako politik veľa nehovorí a časť jeho voličov je sklamaná tým, že išiel do koalície so Smerom. Takže vrelo by som mu odporúčal nejsť kandidovať. To je môj osobný názor. Malo by logiku, keby SMK s Mostom dali spoločného kandidáta. Vie, že sú tam osobné animozity medzi vrcholovými politikmi oboch strán, ale pre ich voliča má logiku jedine tento postup. Dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi SMK a Mosta, hoci je viac-menej isté, že by nevyhral. Je tam iná pridaná hodnota, deklarácia ochoty spoločného postupu. Stále je to najväčšia národnostná menšina na Slovensku.
Postaví Smer svojho kandidáta?
Ak Smer nepostaví kandidát, bude to potvrdenie pochybností o stabilite a kontinuite, potvrdenie deštrukcie. Smer sa musí stále profilovať ako strana, ktorá nie je v kríze, keď sa stalo, čo sa stalo v župných voľbách a s Maďaričom. Je v ich záujme, aby postavili silného kandidáta, ktorý prejde do druhého kola. Veľmi by ma prekvapilo, keby ho nepostavili.
Nie je vylúčené, že do boja o prezidentské kreslo pôjde šéf ĽSNS Kotleba. Myslíte si, že to tak bude alebo strana nominuje niekoho iného?
Keď je ĽSNS postavená na vodcovskom princípe, čo je, neviem si predstaviť iného kandidáta ako vodcu. Lebo inak by popreli princíp vodcovskej strany.
Nie je neobvyklé, že ani opozícia, ani koalícia sa nevie zhodnúť na kandidátovi?
Do istej miery som už na to odpovedal. Nie je to neobvyklé, naopak z istého uhla pohľadu to vítam. Je čas dohodnúť sa a zhodnúť v druhom kole. Pred prvým kolom ozaj nevidím nutnosť širokého konsenzu, či už v koalícii, alebo opozícii. Popiera sa tým zmysel volieb. Nech je to súťaž relevantných aj nerelevantných osobností, nech máme na výber a neponúkajú nám to, na čom sa oni boli schopní dohodnúť za cenu kompromisov, lebo to už výber okliešťuje a znižuje legitimitu.
