Bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy. Nie nadarmo je ich idolom nedospelá dievčina, ktorá sa v OSN rozkrikuje na diplomatov, myslí si Petr Robejšek

15. 12. 2019 10:14

ROZHOVOR „Už dlho mám dojem, že bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy,“ myslí si český publicista a politológ Petr Robejšek s tým, že dnes zaujíma veľká časť inteligencie voči spoločnosti detinskú pozíciu. „Nie nadarmo je ich idolom nedospelá dievčina, ktorá sa v OSN rozkrikuje na diplomatov, ako si dovoľujú obrať ju o detstvo,“ podotýka. Vracia sa aj k dvom vraždám v Londýne, ktoré sú podľa neho výstižným podobenstvom povahy konfliktu civilizácií. „Obeťami boli dvaja mladí idealisti, ktorí pomáhali neprispôsobivému členovi cudzej kultúry, aby sa začlenil do spoločnosti, ktorá je ochotná sa o neho postarať. A skončili tragicky. A to isté sa dá povedať o európskej spoločnosti, ktorá s idealizmom prijíma a stará sa o ,utečencov‘ z nesúrodých kultúr. Hrozí aj jej, že sa stane ich obeťou?“ pýta sa.

Bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy. Nie nadarmo je ich idolom nedospelá dievčina, ktorá sa v OSN rozkrikuje na diplomatov, myslí si Petr Robejšek
Foto: Václav Fiala
Popis: Petr Robejšek

Francúzsky prezident ešte pred stretnutím NATO šokoval výrokom o mozgovej smrti NATO. Potom ešte prispel svojou troškou do mlyna, ako píšete vo svojom texte s názvom Je Emmanuel Macron ruský agent?, keď odpovedal na otázku, kto je najväčším nepriateľom Severoatlantickej aliancie. Očakávalo sa, že uvedie Rusko alebo Čínu, ale on sa zmienil o medzinárodnom terorizme, ktorý podľa neho vyžaduje čo najužšiu medzinárodnú spoluprácu, a to aj s Ruskom. Čo podľa vás zapríčinilo tieto odvážne vyhlásenia francúzskeho prezidenta? Chce si azda nakloniť voličov doma, u ktorých stráca body? Práve vo chvíli, keď toto píšem, po celom Francúzsku hlásia štrajky pre dôchodkovú reformu.

Veľký počet Francúzov, ktorí majú problém vyjsť s peniazmi do konca mesiaca, neomráčia silácke slová o NATO alebo štuchance proti Donaldovi Trumpovi. Od istej úrovne hnevu národa na svojich vládcov už nezaberajú zahraničné témy na zatienenie domácich problémov. A zloba proti vlastným vodcom rastie nielen vo Francúzsku, ale aj v ďalších európskych krajinách. Emmanuel Macron si ju svojím pyšným správaním voči obyčajným ľuďom poctivo vyslúžil.

Aj preto si myslím, že sa mu nepodarí presadiť takú zásadnú penzijnú reformu, aby bolo Francúzsko schopné samo financovať svoj veľkorysý sociálny systém. A to nehovorím o ostatných hospodárskych problémoch krajiny.

Takže jediné východisko je pre Macrona to isté, o ktoré sa usilovali už jeho predchodcovia. Presadiť zjednotenie Európy, čo v preklade do francúzštiny znamená dotiahnuť finančné prerozdeľovanie z ekonomicky výkonnejších a sporivejších štátov, najmä Nemecka, Beneluxu a škandinávskych krajín, južným smerom. Na túto „reformu“ EÚ Macron obratne používa mocenské vákuum pomerkelovskej éry a chce sa stať cisárom Európy, keď už Francúzi žiadneho cisára nechcú.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron. Zdroj: TASR

Samotná schôdzka odhalila nezhody, ktoré v NATO panujú. Podľa nemeckých novín Die Zeit sa predstavitelia členských krajín NATO teraz hádajú viac, ako bývalo zvykom. „To, ako sa Donald Trump, Emmanuel Macron a Recep Tayyip Erdogan vzájomne častujú, pripomína skôr bitku na školskom dvore ako debatu hláv štátov,“ uvádza sa v komentári k summitu. Je azda pre rozpory ohrozená akcieschopnosť NATO?

Od zániku ZSSR sa čoraz viac prejavuje to, že NATO nemá jedného, pre všetkých členov nepochybne najnebezpečnejšieho, a preto zjednocujúceho nepriateľa. Zánik ZSSR hlboko zmenil pozíciu a záujmy niektorých členov. Turecko je toho najviditeľnejším dokladom.

Hlavný konflikt dneška medzi USA a Čínou má iný charakter ako situácia v studenej vojne. Teraz si konkurujú makroekonomicky zhruba podobné spoločnosti, v ktorých ide o profit a geoekonomickú expanziu. V prípade ZSSR a USA to bol konflikt dvoch hospodársky odlišných systémov, ktoré navyše predstavovali aj rôzne politické modely. Vtedy išlo aj o dve rôzne ideologické predstavy o usporiadaní spoločnosti. Dnes je to inak a to mení aj bezpečnostno-politické potreby.

Keďže dlhodobo upozorňujem na rastúcu rolu národných štátov, tak nie som prekvapený tým, že sa to prejavuje aj v NATO, a to nielen pokiaľ ide o USA. Aliancia je dnes záujmový nadnárodný spolok, ktorého akcieschopnosť bude z prípadu na prípad rôzna. A to podľa toho, kto bude agresor a kto bude napadnutý. Najvyššia akcieschopnosť bude zo známych dôvodov zaistená vtedy a do tej miery, v akej budú ohrozené Spojené štáty.

Tým, že sa končí éra globalizácie, tak sa stávajú západné trhové ekonomiky otvorenými konkurentmi. Potenciál pre jednotu svojich členov NATO preto môže čerpať len z jedného zdroja. Je to civilizačná súrodosť väčšiny členských krajín, ale aj tu zohráva zvláštnu rolu Turecko.

Ak zhrniem tieto fakty, tak bude akcieschopnosť NATO viac záležať na tom, či má väčšina členov v danej situácii na vojenskom zákroku Aliancie záujem. To sa bude rozhodovať z prípadu na prípad. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale zároveň nemá zmysel si robiť ilúzie. Preto by sme si mali uvedomiť, že aj text zmluvy členských krajín NATO nie je taký záväzný ako za studenej vojny.

Donald Trump (vpravo) a Recep Tayyip Erdogan

Donald Trump (vpravo) a Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

V texte venovanému tejto téme (Výročie NATO a obrana našej civilizácie) konštatujete, že konzumné spoločnosti nerady bojujú a že vzdelanci často škodia vlastnej krajine. Môžete to, prosím, vysvetliť?

Už dlho mám dojem, že bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy.

Štandardnou úlohou elít je objavovať závažné problémy spoločnosti a navrhovať jej možnosti ich riešenia. Ale dnes zaujíma veľká časť inteligencie voči spoločnosti detinskú pozíciu. Chce si hravo a nezáväzne vymýšľať a prípadne vydupať to, čo za nich má zvyšok spoločnosti urobiť a zaplatiť. Na to sa hodí aj vyčítavý a poučujúci podtón ich duševných výtvorov.

Nie nadarmo je ich idolom nedospelá dievčina, ktorá sa v OSN rozkrikuje na diplomatov, ako si dovoľujú obrať ju o detstvo. Tiež veľká časť elít požaduje okamžité splnenie toho, čo chce. Za to očakávajú od spoločnosti rešpekt a neprimeranú peňažnú odmenu. Neprimeranú, lebo čo zaujíma predovšetkým väčšinu obyčajných ľudí, nezaujíma väčšinu inteligencie.

Elity teda nie sú schopné pomenovať skutočné spoločenské problémy, nieto navrhnúť rôzne možnosti ich riešenia. A preto môžu spoločnosti škodiť.

Európou znovu otriasla séria teroristických útokov, z ktorých ten mediálne najprepieranejší sa odohral v Londýne, kde útočník zabil dvoch ľudí a ďalších zranil, kým ho traja okoloidúci zneškodnili. Sme stále vážne ohrození (respektíve západná Európa), aj keď celkový počet útokov klesol?

To, že počet útokov klesol, vnímajú prostí Nemci inak, než ako to tvrdia oficiálne štatistiky. V Rakúsku a v ďalších krajinách to vyzerá podobne.

Ale do istej miery súhlasím s tým, že trvalosť ohrozenia viedla k jeho určitému zovšedneniu. To znamená, že šok z brutality atentátov už nie je taký veľký ako na začiatku migračnej vlny. Európania si začínajú zvykať na to, že ľudí z nesúrodých kultúr kŕmia, obliekajú a strpia to, že sa odmietajú prispôsobiť.

Tu na to nie je priestor, ale bolo by treba podrobne rozobrať napríklad to, čo to znamená, keď niektorí z migrantov vykonávajú jednoduché práce so stykom s ľuďmi.

Najjasnejšie bude, čo chcem povedať, keď pripomeniem, že priemerný moslim má problém správať sa k ženám na pracovisku alebo k ženám zákazníčkam zdvorilo a úslužne. Naučil sa to inak a nič ho nenúti to meniť. A preto po malých častiach trvalo porušuje zvyklosti hostiteľskej krajiny. Ťaží síce z hospodárskeho, politického a sociálneho systému západnej civilizácie, ale v skutočnosti jej hodnotovým poriadkom pohŕda a pomaly, ale isto ho podkopáva. Paradoxom je, že mu v tom liberálny západný právny systém nebráni.

Útočník bol odsúdený terorista, ktorého prepustili a ktorý zo seba robil toho polepšeného. Je nejaká chyba v systéme?

Áno, celkový prístup k imigrantom a k ich integrácii je chybný. Je založený na úplne absurdnom predpoklade, že prijatie našich spoločenských hodnôt je pre kohokoľvek a odkiaľkoľvek iba otázkou času a nášho trpezlivého vysvetľovania.

Tých dvoch mladých ľudí v Londýne zavraždili pri návšteve konferencie o resocializácii zločincov a sami boli v tomto odbore zamestnaní. Európania už dávno pochopili, aká zložitá je resocializácia „ich vlastných“ zločincov, ktorí v západnej kultúre vyrástli. A tak predsa dá rozum, že je nelogické a nezodpovedné očakávať, že sa resocializujú zločinci z úplne nesúrodej kultúry. Tvrdošijná viera štátnych a akademických inštitúcií, že to skutočne možné je, je len jedným z dôkazov, aké obmedzené intelektuálne schopnosti majú mnohokrát tí, ktorí zastávajú vysoké pozície.

Hlboko ľutujem životy tých dvoch mladých idealistov. A tak sa dôrazne pýtam: Čo to vypovedá o západnej spoločnosti, keď si tí najnadanejší príslušníci mladej generácie, študujúci na tých najlepších univerzitách, myslia, že je možná resocializácia zločincov z úplne nesúrodej kultúry? Kto a čo ich vlastne učí, k čomu ich vychováva a pre koho vlastne plytváme životy tých najtalentovanejších mladých ľudí?

Tie dve vraždy v Londýne sú výstižným podobenstvom povahy konfliktu civilizácií. Obeťami boli dvaja mladí idealisti, ktorí pomáhali neprispôsobivému členovi cudzej kultúry, aby sa začlenil do spoločnosti, ktorá je ochotná sa o neho postarať. A skončili tragicky. A to isté sa dá povedať o európskej spoločnosti, ktorá s idealizmom prijíma a stará sa o „utečencov“ z nesúrodých kultúr. Hrozí aj jej, že sa stane ich obeťou?

Pred pár dňami sa tiež konala klimatická konferencia v Madride a dorazila na ňu aj Greta Thunbergová. Tej jeden náboženský spolok ponúkol, aby na svojej ceste z Lisabonu do Madridu využila osla. Čo k tomu povedať? Nie je to jemná výzva na to, aby sme v budúcnosti prešli z áut k oslom?

Skôr to vnímam ako ironické podobenstvo. K oslom alebo, presnejšie povedané, k ovciam už úspešne prešla veľká časť západoeurópskych politických a intelektuálnych elít.

Greta Thunbergová

Greta Thunbergová. Zdroj: TASR

Pri príležitosti španielskych volieb ste v novembri napísali, že národovecké strany silnejú v celej Európe a dokazujú jedno – kozmopolitná menšina vo veľkomestách nerozumie zvyšku krajiny a stráca svoju moc. Dá sa podobne charakterizovať aj Nemecko, kde vo voľbách v krajinách bývalej NDR (Sasku, Brandenbursku, Durínsku) slávi úspech u voličov protestná AfD, v Durínsku navyše vyhrala postkomunistická Die Linke? A bude tento trend podľa vás pokračovať?

Celkom iste a súvisí to nielen so spomínaným historickým návratom národného štátu, ale aj s tým, že čoraz viac Nemcov odmieta donekonečna podporovať chybné rozhodnutia tých, ktorí vládnu. K nim patrí jednak téma migrácie, jednak témy: euro, európska integrácia a ekoviera.

Vo východonemeckých spolkových krajinách si to myslí už štvrtina voličov, a preto volili AfD. Ostatné politické strany tam musia vymýšľať dosť exotické koaličné konštelácie, aby štvrtine voličov odopreli podiel na moci. Všetky nemecké politické strany si počínajú od vzniku Alternatívy pre Nemecko podľa rovnakého vzorca: Každý s každým, ale všetci proti AfD. Podľa toho zaobchádzajú aj s výsledkami posledných troch volieb.

Dá sa to zhrnúť takto: Čo je dobré pre politikov, je dôležitejšie, než čo je dobré pre všetkých voličov.

Preto majú všetky nemecké strany s výnimkou AfD v najdôležitejších otázkach dneška rovnaký názor. Líšia sa iba tým, že ordinujú „viac alebo menej“ tú istú medicínu. Jediná AfD má naozaj odlišný program, a preto priťahuje pribúdajúci počet nespokojných ľudí. Podobný, aj keď pomalší vývoj volebných preferencií vidíme aj v západnej časti Nemecka.

Je iba otázkou času, kedy sa opozícia občanov proti politike ostatných strán prejaví aj účasťou Alternatívy pre Nemecko v krajinských vládach a aj v spolkovej vláde.

Na záver sa spýtam na váš text Názorovo zjednotená spoločnosť je diktatúra. Ako uvádzate: „Často počujeme varovanie, že našu spoločnosť rozvracajú zlé názory a nenávistné slová. Ale ako vysvetliť, že správne názory a dobré slová nefungujú obrátene?“

Áno, chcel som ukázať, že argumentácia zjednotenia spoločnosti pomocou „dobrých myšlienok“ jednak nefunguje, zároveň som dôrazne varoval pred tým, že vnucovať národu „dobré myšlienky“ vedie k diktatúre.

Moja argumentácia vyzerá takto. Ako je možné, že „dobré myšlienky“ nezískavajú podporu väčšiny spoločnosti, keď verejnoprávne rádio a televízia a niektoré noviny a časopisy doslova pretekajú správnymi názormi?

Publicisti a editori a tiež experti a profesori dusia ľudí záplavou „správnych názorov“, ale ich opakovanie nepomáha. To nie je nič nové. Ľudia mojej generácie počuli od boľševika od rána do večera to isté a aj tak sa z nás stali „reakcionári“. A pritom nemali vtedajšie médiá žiadnu inú konkurenciu ako rušený Hlas Ameriky, Slobodnú Európu a samizdatové knižky.

Potom som si položil otázku, prečo a aké názory sme ochotní prevziať od iných. V živote je to tak, že ľudia preberajú a tým rozširujú len také myšlienky, ktoré im samotným v živote pomáhajú, ktoré sú pre nich užitočné. Z toho vyplýva, že názory, ktoré väčšina našich publicistov a vzdelancov považuje za správne, nemajú pre zvyšok spoločnosti žiadnu cenu, lebo nepomáhajú riešiť jej problémy.

Je teda načase, aby sa naši vzdelanci chytili za nos a začali vymýšľať veci, ktoré sú pre väčšinu spoločnosti užitočné. Keď to neurobia a budú národu ďalej vnucovať svoje nepoužiteľné múdrosti, tak sú to oni, kto spoločnosť rozvracia.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

23:58 Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Je verejným tajomstvom, že konečným cieľom európskej integrácie je zru…