Blahová: Istanbulský dohovor mohol byť motorom, ktorý by Slovensko poháňal vpred

10.4.2019 0:00

ROZHOVOR Vláda hrala divadlo, že je „hrádzou“ a extrémisti hrali divadlo, že sú antisystém. No jedni i druhí sú len obyčajní oportunisti. Prospechári, ktorí išli do politiky hlavne chrániť svoje osobné záujmy, nie záujmy občanov Slovenska, tvrdí v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk Natália Blahová, šéfka poslaneckého klubu SaS.

Blahová: Istanbulský dohovor mohol byť motorom, ktorý by Slovensko poháňal vpred
Foto: archív SaS
Popis: N. Blahová, predsedníčka poslaneckého klubu SaS a tímlíderka strany pre osobné slobody.

Slovensko si zvolilo prvú prezidentku v histórii krajiny. Čo znamená pre vás úspech Zuzany Čaputovej?

Mám veľkú radosť. Zuzanu Čaputovú sme podporovali od chvíle, keď sa Robert Mistrík vzdal kandidatúry v jej prospech. Vtedy sa niekoľko prúdov voličov zlialo do jedného a podpora pre budúcu prezidentku výrazne zosinela. Preto veľmi oceňujeme počin Roberta Mistríka, ktorý je v prostredí slovenskej politiky unikátny. Uprednostnil záujem krajiny nad svojimi osobnými ambíciami. Za to mu treba poďakovať. Aj jeho pričinením budeme mať prvú prezidentku. Je to historická chvíľa. Očakávame, že pani prezidentka sa bude snažiť byť prezidentkou všetkých občanov Slovenskej republiky a bude zo všetkých síl hájiť ich záujmy a záujmy našej krajiny.

Napriek tomu, že všetci oceňujú gesto Roberta Mistríka v snahe o spájanie demokratických síl, tak ako ďalej s jeho nevyužitým volebným potenciálom? Bol by pre stranu SaS prínosom, ak by s vami spolupracoval aj v budúcich parlamentných voľbách? Uvažovali ste už o tom?

Áno, uvažovali sme o tom. Pán Mistrík bol zakladajúcim členom strany Sloboda a Solidarita. Dodnes má priateľské väzby s mnohými členmi a sleduje aj stranu SaS na politickej scéne. Máme k sebe hodnotovo aj ľudsky blízko. Poznáme pána Mistríka ako čestného, zásadového a dobrého človeka a bolo by nám cťou, keby mal záujem vrátiť sa do politiky.

Prezidentské voľby v prvom kole ukázali, že je tu skoro 25 percent voličov, ktorí volili Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. Ako sa s tým vyrovnať?

Je potrebné počúvať ľudí. Rozprávať sa s nimi a vysvetľovať. Nemožno nikdy a nikým opovrhovať za jeho politické názory. Nevieme, ako sa k svojmu presvedčeniu títo ľudia dostali. Možno majú za sebou ťažké životné chvíle, možno sa spoliehali na pomoc štátu a nemohli sa jej dovolať. Možno prepadli deravou sociálnou sieťou, možno majú pocit, že nikoho nezaujímajú. Preto sa obracajú s nádejou k takým politikom, ktorí reprezentujú tzv. antisystém. Treba v nich obnoviť dôveru v štát, v spravodlivosť, v politiku. Treba im dať najavo, že sú pre spoločnosť dôležití. Bohužiaľ, za tejto vlády sa nedôvera ľudí v štát prehlbuje. Vláda, ktorá vznikla ako „hrádza proti extrémizmu“, je pravým opakom. Ľudia sú z politikov veľmi sklamaní.

Prezident Andrej Kiska sa od samého začiatku svojho mandátu rozhodol stranu Mariana Kotebu ignorovať, ale ani to nestačilo, aby kotlebovci nerástli v preferenciách. Čo by ste teraz naopak poradili novej prezidentke Zuzane Čaputovej, aby bola prezidentkou aj týchto voličov?

Myslím, že pôsobenie prezidenta má na rast preferencií Kotlebovej strany marginálny vplyv. Zásadný vplyv má to, že štát v jeho základných oblastiach zlyháva. Zlyháva spravodlivosť, sociálne služby, zdravotníctvo, školstvo, doprava... Politici z najvyšších miest sa aktívne podieľajú na morálnom rozklade našej krajiny.

Preto sa treba veľmi trpezlivo rozprávať s týmito voličmi. Vysvetľovať im, že myšlienky rasizmu a extrémizmu môžu byť skazou pre celú spoločnosť. Aj oni len hľadajú, kto si zaslúži ich dôveru. Potrebujú, aby im niekto ponúkol alternatívu a presvedčil ich, že to s nastolením spravodlivosti v spoločnosti myslí naozaj vážne.

Hrádza voči extrémizmu je podľa vás neúčinná aj vďaka konaniu koalície, čo sa podľa SaS ukázalo v parlamente pri zastropovaní dôchodkov a Istanbulskom dohovore. Ako ste vnímali túto spoluprácu? Bolo hlasovanie o týchto návrhoch pred druhým kolom podľa vás účelové zo strany koalície?

Opakovane a pri dôležitých témach vídame veľmi často, že vládna koalícia využíva služby Kotlebových a Kollárových poslancov na to, aby vybalansovala svoje nedohody v koalícii alebo aby spolu s nimi cez koleno lámala Ústavu Slovenskej republiky. Myslím, že občanom je už zrejmé, že jedni i druhí pred nimi zohrali divadlo. Vláda hrala divadlo, že je „hrádzou“ a extrémisti hrali divadlo, že sú antisystém. No jedni i druhí sú len obyčajní oportunisti. Prospechári, ktorí išli do politiky hlavne chrániť svoje osobné záujmy, nie záujmy občanov Slovenska.

V prípade hlasovania o Istanbulskom dohovore bol celý poslanecký klub proti návrhu SNS, aby slovenská vláda nepokračovala v ratifikácii tohto dohovoru. Aká bola vaša najzásadnejšia výhrada?

Počas veľmi dlhej rozpravy predkladatelia neboli schopní zdôvodniť, prečo takto konajú. Tvrdili, že Dohovor je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. No ani na opakované výzvy nám neprezradili, s ktorým článkom ústavy je v rozpore. Lebo by museli odhaliť, že ich argumenty sú len dojmami a celý cirkus, ktorý spôsobili, bol len divadlom pre ich voličov. Obeťou ich politikárčenia sa stali týrané ženy a rodiny v kríze. Vytiahli ich ako zajaca z klobúka, aby tým bodovali v prezidentských voľbách a aby si zvýšili preferencie. Veľmi tým poškodili celú tému domáceho násilia a zneužili jeho obete.

Podľa exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej môže Slovensko od Istanbulského dohovoru odstúpiť len z poverenia prezidenta, nie parlamentu ani vlády. Bude teda všetko závisieť od novozvolenej prezidentky? Aký záver očakávate?

Politická situácia je nepredvídateľná. Nevieme, ako bude konať pani prezidentka. Domáce násilie a násilie na ženách je však smutnou realitou. Či s dohovorom, alebo bez neho by malo Slovensko riešiť tento závažný problém. Dohovor mohol byť motorom, ktorý by Slovensko poháňal vpred. Mohol byť platformou na výmenu medzinárodných skúseností. Jeho súčasťou mal byť aj monitoring a expertná skupina, ktorá by pravidelne zasadala. Teraz si musíme poradiť sami. Bohužiaľ sa v tejto téme u nás robí málo. Nemáme pre obete násilia dostatok vyškolených vyšetrovateľov, máme fatálny nedostatok psychiatrov a psychológov, rovnako aj podporných organizácií, nemáme dostatok azylových domov, ktoré by mohli prichýliť týrané ženy, nemáme dostatok vyškolených sudcov a prokurátorov, chýba nám osveta v tejto oblasti. Jednoducho – chýba nám celostná politika, ktorá by v tejto téme spájala viaceré rezorty, organizácie a štátne či neštátne inštitúcie. Zostáva len veriť, že obete násilia sa nestanú rukojemníkom nezodpovedných politikov.

Autor: MB

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: MB
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Šichtařová: Komentáre typu, že ECB pomáha ekonomike, maskujú stav vecí

0:02 Šichtařová: Komentáre typu, že ECB pomáha ekonomike, maskujú stav vecí

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Komentáre typu, že Európska centrálna banka pomáha ekonomike, maskujú …