Aké máte očakávania pred piatkovým bratislavským samitom?
V prvom rade je to obrovský úspech pre Slovensko, že sa taký samit odohrá v Bratislave. Najbližšiu generáciu nič podobné nepostretne, keďže väčšina takýchto samitov sa koná v Bruseli. Pre Slovensko je to obrovské zadosťučinenie a pocta, že to môže byť u nás v Bratislave. Čo sa týka výsledkov, nemôžeme mať prehnané očakávania.
Prečo?
Európa je na križovatke a je v obrovskej kríze, najmä po vystúpení Veľkej Británie. Stále nie je doriešená migračná kríza, nie je doriešená ukrajinská kríza. Svoje dozvuky môže mať ekonomická kríza, nehovoriac o sociálnej situácii – mnohí chudobnejší ľudia majú pocit, že EÚ sa im otáča chrbtom a neponúka im príležitosti. Je paradox, že EÚ najsilnejšie podporujú vyššie stredné vrstvy, obchodníci, veľké banky, korporácie. Únii očividne chýba silnejší sociálny rozmer.
Ak sa nenájde spoločná cesta, prehráme všetci
Aký odkaz by mal zaznieť z Bratislavy?
Bez debaty – Európa musí prejsť zmenou. Otázka je, akou zmenou. Som rád, že postoje Slovenska sa budú orientovať – ako zdôraznil aj premiér Fico – na takú zmenu, ktorá posilní bezpečnosť, a najmä sociálnu bezpečnosť Európy a životnú úroveň ľudí. Treba dať ľuďom opäť nejakú sociálnu nádej, pretože inak prestanú dôverovať Európe.
Môžeme sa dočkať aj nejakého prekvapenia?
Neočakával by som veľké prekvapenie, pretože ide o neformálny samit. Ide skôr o také priateľské stretnutie lídrov. Nebude dominovať to, či sa zhodnú na konkrétnych záveroch, ktoré sa zvyknú formulovať v tom klasickom technickom eurožargóne, ktorému málokto rozumie. Bude to o tom, aby krajiny vzájomne rozumeli odlišným záujmom, ktoré sú v Únii. Je logické, že mnohé národné záujmy sa líšia. Napríklad pri migrácii. Iné záujmy majú južanské krajiny, ako Grécko či Taliansko, ktoré čelia najväčšiemu náporu migrácie, iné majú krajiny V4, ktoré nemajú skúsenosti s islamom, respektíve multikulturalizmom a žiaden migrant sem spontánne nemieri, iné majú severské štáty, iné západné štáty. Treba to zladiť.
Podarí sa to?
Nebude to ľahké. Dnes som zachytil vyjadrenie luxemburského ministra zahraničných vecí, ktorý by najradšej vylúčil Maďarsko z Európskej únie. Je to signál, že existujú obrovské nezhody medzi členskými štátmi. Hlavným zámerom bratislavského samitu by mal byť presný opak – musíme dosiahnuť opätovné zmierenie Európy a postaviť istý most medzi rôznymi európskymi štátmi a ich záujmami. Nájsť spoločnú cestu. Keď sa to nepodarí, prehráme všetci.
Európa v pozícii pudlíka USA
Vy ste sa na Facebooku vyjadrili, že „zo vzájomnej ekonomickej vojny EÚ a Ruska profituje iba USA, čo je z pohľadu našich záujmov absurdné“. Môžete podrobnejšie vysvetliť tento váš výrok?
Nadviazal som na slová Roberta Fica, ktoré povedal na európskom výbore. Sankčná vojna, to znamená sankcie voči Rusku a odvetné opatrenia Ruska voči Európe, de facto oslabujú celú Európu aj Rusko. Medzitým si veselo obchodujú americké firmy s ruskými a zarábajú na tom, že štáty EÚ sa vypratali z ruského trhu. Nie je to dobré, poškodzuje to napríklad potravinárov na Slovensku, ale aj ďalšie sektory priemyslu. Som veľký nepriateľ akejkoľvek vojny vrátane ekonomickej. Sankčná vojna sa totiž nedotýka životnej úrovne ruského režimu, resp. ruských pohlavárov, ale vždy na ňu doplatia bežní ľudia, čiže nemá absolútne žiaden zmysel.
Sankcie voči Rusku teda striktne odmietate?
Nemám pocit, že by sme mali smerom k Rusku takto postupovať. Rusko nie je náš nepriateľ. Treba hľadať dialóg, ako to už býva v medzinárodnej politike. Európa a Rusko sa vzájomne potrebujú, avšak sankcie nás oslabujú a je úplne absurdné, aby z nich ťažila iná veľmoc, konkrétne Spojené štáty americké.
Robert Fico pred samitom tiež povedal, že EÚ oproti Rusku a USA vždy hrala iba druhé husle. Zmení sa to?
Hovoril o geopolitických otázkach a aj to spresnil. Keď máte reálny problém, ako veľmoc si ho viete vyriešiť. Dokázalo to spraviť Rusko, hoci sa nám nemusí páčiť jeho spôsob riešenia. To isté Amerika – zoberme si také neobhájiteľné veci ako vojny v Iraku, Afganistane či Líbyi, v ktorých boli Spojené štáty silno angažované. Veľmoci si veľmi tvrdo hája svoje partikulárne záujmy, čo ja osobne veľmi kritizujem. Je to však aj preto, že Európa je slabá a nedokáže reagovať na ochranu svojich záujmov. Zoberme si príklad. USA nám tu za 15 rokov rozmlátili Blízky východ. Irak, Afganistan sú úplne rozmlátené, ešte horšie je to v Líbyi. Utečencov z týchto krajín si však „zlizne“ Európa, nie USA. Mali by sme byť v Európe tvrdší a efektívnejší v hájení svojich záujmov, na to narážal premiér Fico. Žiaľ, nedeje sa to a potom sme často v pozícii – a to sú už moje slová – pudlíka smerom k Spojeným štátom americkým.
Zala a Beňová sú izolovaní
Prejdime na domácu scénu. Europoslanci Boris Zala a Monika Beňová otvorene kritizujú pomery v Smere. Oprávnene? Je pre nich miesto v strane aj naďalej?
Nechcem hodnotiť vnútrostranícku situáciu. Boris Zala a Monika Beňová sú v Smere od začiatku. Keď po 17 rokoch zhodou okolností až posledný polrok poukazujú na hodnotové rozdielnosti, vidím za tým ani nie ideológiu či hodnotovú zásadovosť, ako skôr personálnu a subjektívnu stránku veci. Nechce sa mi to komentovať. Jediné, čo môžem povedať, že sú vo svojich názoroch izolovaní. Nemajú žiadny vplyv na to, čo sa deje v Smere, ani na členskú základňu strany. Prezentujú skôr názory bruselských elít, ktoré sú v rozpore s názormi ľudí, ktorí tvoria členskú základňu sociálnej demokracie alebo sympatizujú so Smerom, resp. s ľuďmi, ktorí sú tradičnými voličmi ľavice. Boris ani Monika týchto ľudí neoslovujú.
Kiska reprezentuje chybný smer
Ostro kritizujete prezidenta Andreja Kisku. Spomenuli ste, že bol v mladosti predsedom Socialistického zväzu mladých a teraz ospevuje Ameriku. Podali by ste prezidentovi ruku pri vzájomnom stretnutí?
Určite by som mu podal ruku, ja bežne podávam ruku ľuďom, s ktorými sa maximálne nezhodujem. Nemali by sme prenášať politické rozdielnosti do osobných vzťahov, človečenstvo musí zostať zachované. Samozrejme, z politického hľadiska je rozdiel medzi mnou a pánom Kiskom mimoriadne veľký. On reprezentuje istý druh extrémne neoliberálneho a extrémne proamerického myslenia, ktoré neuznáva alternatívy a s ktorým ja mám vážny hodnotový problém. Pán Kiska je reprezentant mimoriadne chybného smeru v politickom myslení, ktoré nepomáha ani Slovensku, ani ľuďom práce, ktorých ja reprezentujem. On je pravičiar, ja som ľavičiar, je logické, že kritika z mojej strany bude pokračovať.
Vy ste sa s prezidentom niekedy stretli aj osobne?
Nie, zoči-voči sme sa nestretli, a úprimne, ani po tom netúžim. Samozrejme, stretli sme sa na podujatiach, kde sa napríklad kládli vence a prišiel tam ako jeden z ústavných činiteľov, alebo počas jeho prejavu v parlamente.
V opozícii dnes sedia neonacisti a poloblázni
Dnes sa vzájomne urážali predseda parlamentu Andrej Danko a líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. Súhlasíte, že to, čo sa deje v parlamente, je maximálne morálne dno?
Maximálne dno predvádza Igor Matovič každým svojím vyjadrením už niekoľko rokov – odkedy vstúpil do politiky. Zažil som v minulom období vyvádzanie Alojza Hlinu a to bolo niečo, ale dnes je to hádam ešte horšie. V parlamentnej opozícii dnes sedia neonacisti a poloblázni, nie je tam žiadna normálna strana. Igor Matovič, to je marketingový produkt, ktorý je úplne prázdny. Cirkusový prvok v parlamente. Takúto mieru primitivizmu, ktorú tento pán predvádza, to neuvidíte v bežnom civilizovanom parlamentnom svete, hoci poznáme aj príklady z juhokórejského či ukrajinského parlamentu, kde sa poslanci napádajú aj fyzicky. Nedá sa nič robiť, musíme sa naučiť žiť s tým, do akých extrémov slovenská opozícia doháňa demokratickú diskusiu. Verím, že aj pravicoví voliči si nakoniec povedia, že pravicu nesmie reprezentovať takýto poloblázon. Matovič sa správa, akoby mal nejaký vážny psychický problém, alebo to aspoň veľmi efektívne predstiera. Lenže potom sa stáva aj vizitkou vlastných voličov a ja verím, že si to ľudia uvedomia a začnú sa hanbiť takémuto niečomu dávať hlas vo voľbách.
Na druhej strane, má predseda parlamentu Danko právo atakovať rodinu politického protivníka?
Nepostrehol som, že by niekto urážal rodinu pána Matoviča. Predseda Danko Matoviča podpichol, že asi nemal v detstve dostatok lásky. Nebolo to mienené adresne na rodinnú situáciu, Danko vôbec nič nevedel o Matovičovej rodinnej anamnéze. Skôr tá reakcia pána Matoviča bola taká, že to obrátil voči svojej rodine a spomínal svojho zosnulého otca. Danko pritom nič nevedel o jeho osude. Je to špinavosť zo strany Matoviča, takto to zneužiť, to je čistý primitivizmus, ktorý nepozná hraníc. Matovič na jednej strane nadáva všetkým, že sú zlodeji, gangstri, mafiáni, naposledy spomínal nejaké smradľavé zvieratko. To je všetko v poriadku, Matovič môže všetko, on sa môže pokojne správať akoby ho prepustili zo psychiatrického ústavu. Pokiaľ však Andrej Danko uštipačne zmieni, že Matovič asi nemal šťastné detstvo, keď sa tak šialene správa, čo bola pointa Dankovho vyjadrenia, tak to má byť najväčší problém a všetci vykrikujú. To je úbohé.
Považujete to teda len za politický folklór?
Áno, v opozícii sa rozmáha neuveriteľná miera primitivizmu a vulgarizmu. Ja sa len čudujem slušným pravičiarom, ktorých je veľmi veľa, že oni môžu voliť takýchto ľudí, ako je Matovič, Sulík, Kollár, týchto ťažkých primitívov, polobláznov, nehovoriac o neonacistoch, ako je Kotleba. Čudujem sa, lebo sú to často inteligentní, vzdelaní, mestskí ľudia, a myslím si, že je načase, aby slovenská pravica vyprodukovala niečo príčetné, niečo, čo nie je mentálne retardované.
Donekonečna tolerovať prízemnosť sa nedá
Otázne je, či je dnešná situácia v parlamente len vinou poslancov opozície. Aký máte názor na kontroverzný návrh rokovacieho poriadku z dielne predsedu parlamentu? V kuloároch sa objavujú informácie, že ani poslanci vládnej koalície sa s ním úplne nestotožňujú.
Samozrejme, záleží na tom, ako sa ten návrh technicky doladí, no samotnú myšlienku, že by mala mať národná rada isté pravidlá vymožiteľnosti, najmä keď sa parlament zneužíva na vulgárne mítingové prejavy, podporuje celá koalícia. To sú bežné veci v každom štandardnom európskom parlamente. Čo sa týka obmedzení času, ja mám dokonca názor, že diskusia by sa mohla merať proporčným systémom – koľko hlasov vo voľbách získate, toľko máte času. Takto to, myslím, funguje v nemeckom Bundestagu. Menšie strany, ktoré získali 5 %, majú trebárs 5 minút, strany, ktoré získali 40 %, majú 40 minút, bolo by to proporčné a spravodlivejšie. Návrh, ktorý je teraz v parlamente, je k menším opozičným stranám ešte veľmi ústretový, keď každého rádového poslanca časovo obmedzuje rovným dielom. V každom prípade tento rokovací poriadok obmedzuje takú možnosť obštrukcie, ktorá nepatrí do moderného parlamentu. Donekonečna tolerovať absolútne prízemné vyjadrenia, ktoré vecne nijako nesúvisia s prerokovanými bodmi, to jednoducho nejde. Parlament má potom v očiach verejnosti zlé meno a to je do veľkej miery morálna a politická povinnosť predsedu parlamentu, urobiť s tým niečo.
Vyrieši tento rokovací poriadok správanie sa niektorých poslancov?
Nevyrieši, ale zmierni. Vyriešiť sa to nedá, kým tu budú také zjavy ako Matovič, Galko, Nicholsonová, ktorí sú ochotní využiť najprimitívnejšie motívy na politické zviditeľňovanie sa. Dovtedy, kým budú v politike, bude tento parlament požívať nízku dôveru v očiach verejnosti. Je to jednoznačne vinou opozície.
Matovič, Nicholsonová či Galko pomáhajú extrémizmu a fašizmu
Aj vzhľadom na to, čo ste spomenuli v tomto rozhovore, viete vymenovať aspoň troch opozičných poslancov, s ktorými máte konštruktívne vzťahy?
Sú nielen traja, je ich oveľa viac, ktorí sú vecní, kultivovaní a s ktorými sa dá viesť normálna diskusia. Napríklad podpredseda môjho eurovýboru Martin Klus či Eugen Jurzyca z SaS. Nehádzal by som všetkých do jedného vreca. Ja som presne pomenoval, ktorých politikov kritizujem – Matoviča, Nicholsonovú, Galka, tieto vrieskajúce postavy slovenského parlamentu, ktoré svojím primitivizmom ubližujú slovenskej demokracii. Priamo ich viním za rast extrémizmu a fašizmu. Keď sa niekto pozerá na Igora Matoviča, má chuť voliť niečo, čo je úplne iné, niečo, čo sa vymyká systému. A to je tragédia. Treba robiť všetko pre to aj v mene demokracie a lepších sociálnych vyhliadok pre našich ľudí do budúcna, aby sme prísnejšími demokratickými pravidlami – keďže nemôžeme používať zvieracie kazajky – čo najviac zamedzili takýmto extempore zo strany spomenutých ľudí.
