Bezpečnostný analytik varuje pred možným dianím v Európe: Útoky na moslimské štvrte, prakticky pogromy. A polícia možno nezasiahne...

29.6.2017 6:00

ROZHOVOR „Čoraz viac ľudí je frustrovaných z toho, ako tu pribúda imigrantov vytvárajúcich paralelnú spoločnosť. Tzv. umiernení islamisti len zvyšujú politické požiadavky, tí tzv. radikálni páchajú násilné útoky, establishment len ustupuje a tvrdí, že sa máme zomknúť a nedopustiť oslabenie našich hodnôt,“ všíma si v rozhovore pre Parlamentné listy bezpečnostný analytik Lukáš Visingr. Potom sa podľa neho môžu nájsť „horúce hlavy“, ktoré si povedia „oko za oko“. „Čakám, že sa budú utvárať skupiny, ktoré si budú osobovať právo zasahovať tam, kde verejné inštitúcie zlyhávajú. Potom vypuknú útoky na moslimské ulice a štvrte, prakticky pogromy,“ obáva sa.

Bezpečnostný analytik varuje pred možným dianím v Európe: Útoky na moslimské štvrte, prakticky pogromy. A polícia možno nezasiahne...
Foto: Reprofoto/Twitter: TelegraphNews
Popis: Modliaci sa moslim po tom, ako automobil vrazil do chodcov v nedeľu v noci blízko mešity vo Finsbury Park

K začiatku procesu proti Česku, Maďarsku a Poľsku pre neplnenie migrantských kvót ste napísali, že západné štáty páchajú niečo ako civilizačnú samovraždu. Patrí k tomu aj otáľanie okolo súčasnej hlavnej migračnej cesty vedúcej z Líbye? Frontex – ktorý sa riadi pokynmi vedenia Európskej únie – na otvorenom mori zachránených migrantov z gumových člnov odváža do Európy, čím sa vlastne stáva spolupracovníkom pašerákov ľudí a ich ziskov. Nebolo by logickejšie odvážať ich späť k africkým brehom? Prečo to nerobí?

Ako hovoríte, Frontex plní zadanie EÚ. Podieľajú sa na tom aj námorníctva a pobrežné stráže mnohých krajín, tie takisto plnia úlohy od politikov. Je preto nevyhnutné sa pýtať, prečo väčšina establishmentu EÚ dáva také zadanie, alebo všeobecne, prečo neustále podporuje imigráciu.

Tá motivácia je zložitá a má niekoľko rovín. Verím, že u mnohých ľudí stále hrá rolu čistý idealizmus, teda presvedčenie, že vyspelý Západ musí pomáhať všetkým, ktorí sú na tom horšie. Veľa kvázielít zjavne stále verí v multikulturalizmus a v potrebu miešania rôznych kultúr, hoci je zrejmé, že to nefunguje a že situácia je stále horšia a horšia. Ďalej je tu motivácia daná pracovným trhom a demografiou, teda strach, že tu nastane nedostatok pracovných síl a nebude mať kto zarábať na dôchodky, čo by mali údajne zaistiť imigranti. To sú motivácie, ktoré sú síce mylné, ale prinajmenšom sa o nich dá povedať, že sú myslené dobre.

Ale okrem toho je tu určite aj nemálo politikov, ktorí to robia z rýdzej vypočítavosti. Liberáli a socialisti si tak v podstate importujú nových voličov, pretože čakajú, že imigranti za nich budú hlasovať. Veľa politikov tiež pokračuje v nastúpenom kurze len preto, aby nemuseli priznať chybu a nevyzerali ako hlupáci. A napokon, na to sa nesmie zabúdať, niektorí politici sú jednoducho skorumpovaní, respektíve sú na výplatnej listine tých, ktorých cieľom je systematická islamizácia Európy a deštrukcia Západu.

Padajú návrhy – zatiaľ, bohužiaľ, iba návrhy –, aby Európa vybudovala v severnej Afrike sama a pod svojou správou utečenecké tábory. Je však súčasná Európa, respektíve vedenie EÚ, vôbec schopné niečo také urobiť – možno aj bez súhlasu niektorej z líbyjských vlád, na čo sa doteraz vyhovára, prečo to nejde?

Z vojenského hľadiska by toho európske štáty celkom určite boli schopné – iná vec je, že na to chýba vôľa. Okrem tých motivácií, ktoré som vymenoval v predchádzajúcej odpovedi, tu hrá rolu mäkkosť a zbabelosť väčšiny politikov, respektíve neochota riskovať, neochota nasadiť silu na obranu a na presadenie našich záujmov a hodnôt. Zabudli sme, že základnou úlohou armád je obrana našej suverenity, hraníc a teritórií, v širšom zmysle zaistenie toho, aby krajinu neohrozoval vonkajší nepriateľ. Masová imigrácia z kultúrne úplne nekompatibilných oblastí je evidentne hrozbou, takže by sa armády mali postarať o jej zadržanie alebo elimináciu, na čom by sa mali, samozrejme, podieľať aj ďalšie zložky ako polícia, pohraničná stráž a pod. Pokiaľ to nerobia, je to elementárne zlyhávanie bezpečnostného systému, za ktoré, pochopiteľne, nemôžu tí vojaci a policajti, ale tí neschopní a slabošskí politici.

Pokiaľ ide o Líbyu, povedal by som, že Líbyjská národná armáda, ktorej velí generál Haftar, by sa na podobnej operácii asi podieľala. Generál by zrejme súhlasil, ak by bol uznaný za vládcu Líbye, ktorým koniec koncov reálne je. Formálne uznávaná vláda je slabá, čiastočne islamistická a má len minimálnu faktickú moc. Západ to však z nejakého dôvodu stále nevzal na vedomie, takže sa potom ešte diví, že sa Haftar obrátil na pragmatické Rusko, ktoré mu ihneď poskytlo podporu, takže získalo ďalšieho cenného spojenca, zatiaľ čo Západ je na najlepšej ceste k tomu, aby svoj vplyv v Líbyi čoskoro úplne stratil.

V západnej Európe pokračuje séria atentátov. Je v tejto súvislosti vhodné, aby držiteľ legálnej zbrane si ju so sebou nosil do podniku? Odporúčali by ste to? Nehrozí, že ak bude piť alkohol, stane sa pre ostatných nebezpečenstvom naopak on?

Toto nebezpečenstvo nepochybne, technicky vzaté, existuje, ale koľko takých incidentov sa naozaj stalo? Dokonca aj v štátoch, kde je počet zbraní medzi občanmi ešte vyšší ako u nás, sa takéto veci stávajú extrémne vzácne. Predsa len platí, že súčasťou cesty k zbrojnému preukazu sú aj psychotesty, a hoci sa zákonite nedá zaistiť ich stopercentná efektivita, mali by vyradiť veľkú väčšinu tých, u ktorých existuje nejaká psychická labilita, ktorá by sa v krajnom prípade mohla takto prejaviť. Myslím si, že systém kontroly zbraní je u nás nastavený celkom dobre a že európske krajiny by sa od nás mali učiť.

Nie som zástanca toho amerického modelu, že zbraň by mohol a mal mať skoro každý, kto o to stojí. USA majú v tomto skrátka inú kultúru a tradíciu, do ktorej palné zbrane neodmysliteľne patria, takže ich systém by som k nám neprenášal.

Zároveň však tvrdím, že štát by mal maximálne podporovať tých, ktorí sa zodpovedne rozhodnú si zbraň podľa platných predpisov zaobstarať a používať ju nielen na svoju obranu, obranu svojich blížnych a svojho majetku, ale aj na obranu verejného poriadku a bezpečnosti. To je v podstate izraelský či fínsky model – a rovnakou cestou ide aj navrhnutá novela Ústavy ČR. V každom prípade nesmieme dovoliť, aby na nás mala efekt tá idiotská smernica EÚ, aj keby to znamenalo otvorenú vzburu proti EÚ. Túto čiaru nesmieme prekročiť, nech už to prinesie čokoľvek.

V Londýne sa prvýkrát objavil trochu iný atentát, a to na moslimov pred mešitou. Nehrozí, že aj tento typ atentátov sa bude objavovať čoraz častejšie ako odveta za vraždy v mene Alaha? Keď radikálne naladení ľudia budú mať pocit, že ich štát neochráni, a usúdia, že „vezmú spravodlivosť do vlastných rúk“?

Som si istý, že takých incidentov bude pribúdať, napokon Breivikov útok v Nórsku nebol nič iné, hoci, samozrejme, vo väčšom rozsahu. Čoraz viac ľudí je frustrovaných z toho, ako tu pribúda imigrantov, ktorí vytvárajú paralelnú spoločnosť, zatiaľ čo establishment stále opakuje, aký je ten multikulturalizmus výborný a že prispôsobiť sa musí väčšina. Tzv. umiernení islamisti stále len zvyšujú politické požiadavky, tí tzv. radikálni páchajú násilné útoky, establishment len ustupuje a tvrdí, že sa máme zomknúť a nedopustiť oslabenie našich hodnôt. Stále tá istá pesnička.

Potom sa nemožno diviť, že sa nájdu „horúce hlavy“, ktoré si povedia „oko za oko“ a zaútočia proti moslimom. Bojím sa, že to nebudú len také izolované incidenty, pretože čakám, že sa budú utvárať skupiny, akési domobrany, ktoré si budú osobovať právo zasahovať tam, kde verejné inštitúcie zlyhávajú. Zaiste sa k nim pridá mnoho takých, ktorí sa chcú najmä pobiť a obohatiť, takže potom vypuknú útoky na moslimské ulice a štvrte, prakticky pogromy. Policajti možno nezasiahnu, pretože mnohí z nich tomu budú skôr ticho fandiť.

Veľmi odporúčam román Obchodná vojna, ktorý vyšiel v roku 1993 a je až otrasne presnou predpoveďou toho, čomu teraz čelíme – arogancii Francúzska a Nemecka počínajúc a problémom s imigráciou končiac. V jednej scéne tam polícia dostane príkaz ísť zastaviť pogrom v moslimskej štvrti, ale policajti to odmietnu, pretože skrátka nechcú riskovať životy pre prisťahovalcov.

V ten istý deň sa odohral v Paríži taký klasickejší útok moslima na policajta. Médiá si však viac všímali ten londýnsky atentát. A takisto sa ho chytila určitá špecifická skupina ľudí, ktorí na tomto príklade tvrdia, že terorizmus nie je len vecou moslimov a pod. O čom to svedčí?

Vyšší záujem médií o londýnsky útok je do určitej miery pochopiteľný, lebo to predsa len bolo niečo odlišné, ale súčasne tie reakcie oficiálnych miest a mainstreamu boli naozaj príznačné a zásadne odlišné od väčšiny reakcií na útoky islamistov. A to svedčí najmä o tom, aký je dnes diskurz v médiách katastroficky zdeformovaný tzv. politickou korektnosťou. Všimnite si, že útok v Londýne bol okamžite označený za teroristický útok, ktorým nepochybne naozaj bol, ale keď útok spáchajú islamisti, trvá niekedy aj celé dni, než sa oznámi, že to bol terorizmus. A aj potom sa zdôrazňuje, že to bol skutok nejakého vyšinutého frustrovaného jednotlivca, ktorý rozhodne nemá nič spoločné s islamom. Kto si trúfne naznačiť niečo iné, promptne vyfasuje nálepku rasistu a xenofóba.

Politická korektnosť v podstate hovorí, že negatívne činy príslušníkov menšiny sú len izolované činy tých jednotlivcov, zatiaľ čo za negatívne činy príslušníkov väčšiny nesie vinu celá väčšina, resp. západné hodnoty. Práve toto flagelantstvo, ktoré vychádza zo zvrátenej podoby liberalizmu a z totálneho morálneho relativizmu, je tým, čo najviac oslabuje Západ. Zlo islamizmu dokážeme zničiť až potom, keď vyhráme bitku sami so sebou, keď konečne prekonáme ten slabošský prístup a opäť získame vedomie hodnôt, o ktoré tu ide. Musíme stáť predovšetkým za niečím, nie proti niečomu. Áno, bojujme proti islamizmu, ktorý je určite najväčšou vonkajšou hrozbou, ale najprv musíme obnoviť vedomie západných hodnôt a ideí.

Bolo by vhodné v rámci boja proti terorizmu v najviac postihnutých krajinách – Británia, Francúzsko atď. – zmeniť zákony, aby bolo ľahšie jednak deportovať späť migrantov, ktorí nezískajú právo na pobyt, a jednak aby bol jednoduchší zásah proti zradikalizovaným islamistom, u ktorých hrozí čo i len potenciálne nebezpečenstvo spáchania teroristického činu?

Áno, nepochybne áno. Vlastne tu môžem plynule nadviazať na predchádzajúcu odpoveď, lebo tá s tým úzko súvisí. Ak ešte nie sme schopní sa slušne, ale tvrdo a neústupne, postaviť za naše západné hodnoty, tak sa nemožno diviť, že si nedokážeme poradiť s tými, ktorí sa – niekedy úplne otvorene, niekedy skryto – stavajú proti týmto hodnotám. To, čo sa v Európe väčšinou označuje ako multikulturalizmus, skrátka nefunguje, lebo to vedie len k oslabovaniu a k deštrukcii západných hodnôt.

Pôvodné poňatie multikulturalizmu bolo úplne odlišné a stále trochu prežíva v USA, kde nekompromisne platí: Verejný priestor funguje na báze hodnôt, o ktorých sa skrátka nediskutuje, ktoré vychádzajú z antiky, židovstva a kresťanstva a ktoré musí každý prijať tak, ako sú. Čo si kto robí v súkromí, do toho štátu nič nie je, ale vo verejnom priestore musí každý vždy rešpektovať západný hodnotový základ. A ak toho mainstream islamu nie je schopný – mám teraz na mysli predovšetkým odluku štátu a cirkvi, respektíve oddelenie politiky a náboženstva –, tak tu nemá čo robiť, čo sa logicky musí vzťahovať aj na konkrétne osoby.

Tu ide nielen o hrozbu teroristického útoku, proti tej sa, samozrejme, musí zasiahnuť ihneď – ale podľa mňa by mali na zásah stačiť aj deklarované postoje alebo nenásilné činy. Napríklad právo šaría je absolútne nezlučiteľné so západným systémom, a teda ten, kto žiada jeho zavedenie, má byť okamžite internovaný či deportovaný.

Islamský štát uvažuje o nových spôsoboch páchania teroru. Chce viac zapojiť ženy a tiež drony s výbušninami. Je toto veľké nebezpečenstvo reálne a možno sa proti nemu účinne brániť?

Nepochybne je to obrovské nebezpečenstvo a som si, bohužiaľ, istý, že veľký útok za pomoci dronov je len otázkou krátkeho času. Veď už teraz dochádza k teroristickým útokom v Európe každých pár dní, a to sú väčšinou takzvaní amatéri, osamelí vlci či malé skupinky, ktoré nemávajú nejaké zvlášť moderné zázemie a nepoužívajú nejaké veľmi sofistikované metódy. Nákladné autá, trhaviny a palné zbrane, zatiaľ nič viac.

Islamský štát však už predviedol, že má vo svojich radoch aj technicky veľmi zdatných ľudí. V Sýrii a v Iraku použil upravené drony a dokázal vyrábať mnoho „zaujímavých“ zbraní, okrem iného aj prenosné raketomety. Po vojenskej porážke IS, ktorá už nie je ďaleko, sa dá čakať, že sa títo skutočne schopní islamisti presunú do Európy, mnohí už to určite urobili alebo to robia práve teraz. Možno už v týchto chvíľach chystajú veľký útok s pomocou dronov. Nie je problém si zaobstarať dron s nosnosťou niekoľko kilogramov, čo bohato stačí na slušnú nálož výbušniny a ložiskových guľôčok. Armády už zavádzajú prostriedky ochrany proti dronom, ktoré rušia ich ovládanie alebo ho priamo ostreľujú, US Army už ich úspešne nasadila v Iraku, ale chrániť mestá a ďalšie „mäkké“ ciele je logicky neporovnateľne ťažšie a neviem o tom, že by sa už kdekoľvek v Európe zavádzalo nejaké podobné opatrenie. Ako je naším smutným zvykom, začne sa to skutočne vážne riešiť až potom, keď sa tu ten útok s dronmi skutočne vykoná.

V komentári pre ČRo Plus pred pár dňami Jan Fingerland uviedol: „Aj veľké konflikty môžu vzniknúť z malého podnetu. Môže sa napríklad v Sýrii započať americko-ruská vojna?“ Čo si myslíte vy?

Rozsiahly americko-ruský konflikt je extrémne nepravdepodobný, to riziko nie je však nulové. Preto boli ustanovené akési spôsoby komunikácie, aby sa predišlo nechceným incidentom, ktoré by si mohol niekto zle vyložiť. Vo vojnovej zóne, kde operujú sily mnohých rôznych krajín aj neštátnych aktérov, zákonite existuje hrozba takéhoto konfliktu, ktorý by v krajnom prípade mohol eskalovať na úroveň vojny, čo si Američania ani Rusi určite neprajú, ale nie sú jediní, kto sa tam vyskytuje. Napríklad Iráncom by asi dosť vyhovovalo, keby sa im podarilo dostať Ameriku a Rusko do vzájomnej konfrontácie, zatiaľ čo Turecko by zaručene rado dosiahlo obmedzenie americkej podpory Kurdom. A bohaté sunnitské štáty Perzského zálivu by zase uvítali, keby Američania použili viac sily proti Asadovej armáde.

Teraz skutočne len špekulujem, ale nebol by som prekvapený, keby sa tie nedávne incidenty so zostrelmi odohrali ako dôsledky provokácií niekoho, komu by sa náramne hodil americko-ruský konflikt. Toto množstvo aktérov má však ešte jeden zásadný negatívny dôsledok, a to skomplikovanie mierových rokovaní. Zo Sýrie sa postupne stalo „ihrisko“ mocností, ktoré tam majú „svoje kone“ a budú žiadať, aby povojnové riešenie zohľadnilo ich záujmy. Asad, opozícia, Kurdi, Amerika, Rusko, Irán, Turecko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar, zabudol som azda na niekoho? Dvaja alebo traja by sa zaručene dohodli ľahšie ako desiati, a práve preto sa obávam, že v Sýrii sa asi bude bojovať ešte dlho.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

0:01 Bilčík zo Spolu: V poslednom čase je oveľa viac počuť tých, ktorí spochybňujú slovenskú zahraničnú a európsku politickú orientáciu

ROZHOVOR V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval za stranu Sieť, z ktorej po vytvorení terajš…