Vy sa zaoberáte takzvaným „politickým islamom“. Vyšla o tom aj knižka Billa Warnera Šaría pre nemoslimov. Termín „politický islam“ používa bývalý český premiér Mirek Topolánek či rakúska vláda vo svojom programovom vyhlásení. Takže ako si máme tento termín vysvetliť? Znamená to, že islam samotný je politický a politika je inherentnou súčasťou islamu, alebo existuje aj islam, ktorý je nepolitický, ktorý môže byť mierumilovný?
Pokiaľ ide o Billa Warnera, tak by som pripomenul, že aktuálne už vyšlo päť jeho kníh, ale chceli by sme preložiť a vydať všetky, takže ich bude spolu 15.
Priamo k vašej otázke: Politický islam je konštrukt, pretože téma „politický islam“ z pohľadu moslima neexistuje, pre moslima je islam jednou a nedeliteľnou vecou. Z pohľadu nemoslima si môžeme s islamom v teórii robiť, čo chceme, pretože nás na to oprávňuje sloboda bádania v našej civilizácii a kritické myslenie. Keby niekto chcel, tak môže islam rozdeliť na osem častí a pomenovať ich podľa farieb.
Pokiaľ ide o politický islam, tak tento koncept definoval Bill. Napadlo mu to, keď si čítal základné islamské texty (Korán – slová Alaha, síru – životopis proroka Mohameda, a hadísy – jeho tradície) a zistil v nich, že oproti iným náboženstvám väčšina nehovorí o tom, ako byť dobrým či lepším moslimom, ale hovorí o vzťahu moslimov k nemoslimom, teda o tom, ako sa islam stavia k nemoslimom. Spočítal, že 51 percent celkového textu sa zaoberá nemoslimami. Lenže naša civilizácia o tom vie veľmi málo a tých 51 percent nikdy kriticky neskúmala. Existujú knihy, ktoré sa tejto téme venujú, ale pokiaľ ide o kvantifikáciu, tú nikto neurobil. Týchto 51 percent nazval Bill „politickým islamom“.
Prečo to takto vydelil?
Dôvod je takýto. Politické strany, ktoré dnes vystupujú priamo proti islamu ako celku, majú určitý volebný potenciál, ktorý dosiahne svoj limit a už ho nemožno presiahnuť. To môžeme jasne vidieť na volebných výsledkoch v dnešnej Európe. Mnoho politických strán, ktoré nekritizujú ani islam, ani politický islam, ho nekritizujú preto, že majú strach sa tejto témy vôbec dotknúť. Ak im dáte možnosť hovoriť o politickom islame, tak sa to môže stať aj súčasťou vládneho programu, ako napríklad v Rakúsku, pretože koncept politického islamu chráni toho, kto o ňom otvorene hovorí.
Prečo ho to chráni?
Pretože taký človek hovorí o politickom systéme, ktorý je jasne definovaný, nie o náboženskom systéme. V našej ústave je zaručená sloboda vyznania a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia, a to platí v celej EÚ. Oddelením politického systému od náboženského sa tomu môžeme vyhnúť.
Vieme, že tu máme jasný problém a že s islamom nie je niečo v poriadku. Vedia to všetci ľudia, ktorí v uplynulých dvadsiatich rokoch čítajú noviny. Proti náboženskému islamu nemôžeme a ani nechceme vystupovať, pretože to zbytočne vyvoláva nepraktické emocionálne reakcie. Poštvať moslimov proti nemoslimom a naopak nemá zmysel. Môžeme jasne definovať tú časť islamu, ktorá sa týka nás nemoslimov, teda politický islam, a podrobiť ho celospoločenskej kritickej debate. Takže áno, politický islam je umelý pojem vytvorený na potreby západnej civilizácie, aby sme boli schopní s islamom nakladať na politickej úrovni, nie na úrovni náboženskej.
Tomu rozumiem. Ale moslimom potom v reáli veľa z toho islamu na jeho praktizovanie nezostane. Keď im zoškrtáte všetko, čo sa týka politiky a nemoslimov, tak nemajú v mešitách pomaly o čom kázať a ani čo čítať zo svojich posvätných textov. To by sa musel zoškrtať Korán a sunna. To by sa pomaly musel vylúčiť prorok Mohamed ako vzor pre moslimov, pretože on bol politik, ktorý dobýval územia, a jeho doktrína bola veľmi politická. Takže z toho islamu veľa nezostane… Ako to urobiť v praxi?
Z islamu zostane 49 percent. Častou chybou ľudí na Západe je to, že sa dívajú na islam očami moslima. Tento pohľad je nám predkladaný ako ten jediný správny. Bill však vždy prezentuje pohľad moslima, nemoslima a obhajcu islamu, takzvaného apologéta, ako tri možnosti nazerania na súčasné alebo historické udalosti, ktoré súvisia s politickým islamom. Z pohľadu nemoslimov by nám malo byť jedno, ako s ním budú moslimovia nakladať. Otázkou je skôr to, ako budú nakladať s politickým islamom nemoslimovia. Nemoslimovia by sa mali začať zaujímať o politickú časť islamu, pretože sa ich priamo týka a zaujíma sa o nich. V základnej doktríne islamu sa nachádzajú tisíce strán textu, ktoré sa týkajú nemoslimov. Európana, ktorý rád získava nové poznatky, by malo zaujímať, čo sa v tých 51 percentách základných textov islamu skrýva.
Čo považujete za tie najhoršie prvky politického islamu?
V prvom rade tam je jasné rozdelenie spoločnosti na moslimov a nemoslimov, to znamená, že to je spoločnosť, v ktorej majú moslimovia iné práva ako nemoslimovia. To popiera rovnosť medzi ľuďmi a rovnosť pred zákonom. Ďalej popiera rovnosť medzi pohlaviami a jasne vystupuje proti právam žien. Je to veľmi autoritatívny systém, keď všetci ľudia majú robiť presne to, čo robil prorok Mohamed. Tento systém má za cieľ ovládnutie celého sveta, je totalitný a monokultúrny. Pokiaľ ide o nemoslimov, tak tí môžu byť podľa politického islamu zabíjaní, mučení, zotročovaní a znásilňovaní. Nemoslimovia sa tak stávajú občanmi tretej kategórie. V krajinách, kde je dominantný islam, tak v priebehu času miznú všetky ostatné kultúry a náboženstvá a islam sa tam stáva dominantným náboženstvom, politickým systémom, štýlom života a civilizáciou.
Ako sa politický islam prejavuje v praxi?
Je islam dnes vnímaný našimi zákonmi ako náboženstvo alebo sčasti ako totalitný politický systém? Je považovaný za náboženstvo. Ako môžete bojovať proti niečomu, na čo nemáme oporu v zákone? Preto potom niektoré strany či jednotlivci majú tendenciu bojovať proti islamu ako celku a moslimom ako ľuďom, ktorí sú, mimochodom, prvou obeťou politického islamu. Na svete je zabitých viac moslimov moslimami než nemoslimov. Dôvodom je takzvaný očistný džihád, keď sa islamská spoločnosť „čistí“ od moslimov, ktorí nedostatočne nasledujú príklad proroka Mohameda, sú teda z pohľadu politického islamu vnímaní ako odpadlíci od viery, pre ktorých je trestom smrť. My nikdy nevystupujeme proti ľuďom ani proti náboženstvu. Podrobujeme verejnej kritickej debate výhradne politickú časť islamu, ktorú nemoslimom osvetľujeme.
Vidíme islamizáciu západnej Európy, keď čoraz viac moslimov praktizuje a podporuje politický islam. Preto zaznamenávame čoraz viac násilia a negatívnych prejavov politického islamu. Existuje štúdia, že ak v nejakej krajine moslimovia praktizujúci politický islam prekročili desať percent populácie, vždy sa riešila prípadná deislamizácia nemoslimského územia násilným spôsobom. Krajiny, ktoré sa v takejto situácii chceli zbaviť politického islamu, museli použiť brutálne násilie. V histórii podobných príkladov nájdeme obrovské množstvo.
Jedným z dôvodov, prečo sa venujeme tejto aktivite, je to, že nechceme, aby došlo k akémukoľvek násiliu. Európa sa musí rozhodnúť, či chce zostať európskou alebo sa chce stať islamskou. Máme už len desať alebo dvadsať rokov na zmenu trendu, potom už bude neskoro. Potom našu civilizáciu, tak ako sa to už historicky mnohokrát stalo, čaká bezbrehé násilie, ktoré bude stáť život mnoho moslimov aj nemoslimov. Pripadá mi bezcitné čakať na toto obdobie a takéto riešenie, ktoré by prišlo od tých istých politikov, ktorí sa dnes politickému islamu nechcú venovať a jeho nebezpečenstvo bagatelizujú. Pritom sa dnes dá situácia vyriešiť vzdelávaním ľudí o politickom islame.
Ak nejaká krajina historicky prekročila 10 percent saturácie politickým islamom a dostatočne sa nebránila, tak sa vždy stala plne islamskou. Napríklad Afganistan bol budhistický, Pakistan hinduistický, dnes sú oba štáty takmer zo 100 percent islamské. Územie dnešného Turecka bolo kresťanské, severná Afrika bola kresťanská, Irán bol zoroastriánsky.
Dôležitým konceptom je hidžra. Teda džihád migráciou. Tým sa začína aj letopočet moslimov. Dnes vidíme aj džihád peniazmi, keď štáty ako Saudská Arábia a Katar financujú mešity a rôzne islamské inštitúcie.
V západnej Európe v krajinách ako Francúzsko či Nemecko sa to k tým desiatim percentám už pomaly blíži, tak či sa to ešte dá riešiť…
Ešte by som dodal Rusko. Tam sa oficiálne štatistiky počtu moslimov pohybujú okolo 17 percent a neoficiálne okolo 25 percent. Rusko je jednou z najislamizovanejších krajín Európy. Vznikajú tam tisíce a tisíce mešít a prebieha tam neuveriteľná postupná islamizácia spoločnosti.
Ešte sa to riešiť dá, vzdelaním spoločnosti. V Rakúsku teraz používajú metodológiu Billa Warnera. Takže pojem politický islam sa dnes môže dostať do spomínaného programového vyhlásenia vlády, pretože to je veľmi politicky korektný termín. Je to termín, ktorý podľa mňa môže používať pán Okamura, pán Babiš, pán Fiala, pán Filip, pán Bartoš… Skrátka každý. Tým sa otvorí celospoločenská debata na tému politický islam. Nie na tému islam, pretože to zbytočne víri emócie, popudzuje moslimskú a z nemalej časti aj nemoslimskú populáciu. Koncept politického islamu mení debatu z náboženskej debaty na debatu politickú. To je presne to, čo potrebujeme.
To sú veci, ktoré sa týkajú šírenia ideí a vzdelávania. Plánujete aj to, aby sa tieto veci premietli do Trestného zákonníka? Aby sa zakázali veci propagujúce politický islam a ktoré sú nezlučiteľné s ústavou – teda popieranie rovnosti mužov a žien, popieranie rovnosti občanov rôzneho vyznania a tak ďalej? Má to napríklad byť tak, že „tento imám číta súry z Koránu propagujúce politický islam, takže bude trestne stíhaný“? Alebo že sa nesmú propagovať myšlienky zo sunny, zo života proroka Mohameda, keď tam nabáda na zabíjanie neveriacich a podobne…
Vo svojej otázke ste opísali niekoľko možností, čo možno v praxi robiť. Presne toto sa začne diať v spoločnosti, ak v nej bude prebiehať verejná debata o politickom islame. My priamo nemáme riešenie situácie a ani ho neponúkame.
Prečo?
Je to kontraproduktívne. Musíme nechať politikov, aby robili svoju prácu. Často „menej znamená viac“. Po mojej skúsenosti zo stretávania sa s politikmi na celoeurópskej úrovni musím podotknúť, že ich znalosť islamu je minimálna. Ich znalosť politického islamu je tiež minimálna. Ale v momente, keď si politik uvedomí to obrovské nebezpečenstvo, ktoré z politického islamu plynie, začne uvažovať nad tým, čo by sa mohlo začať robiť. To sú napríklad tie veci, ktoré ste uvádzali. To by však mala robiť celá politická reprezentácia.
Toto nie je vec jednej politickej strany. Nebudú sa tomu môcť vyhnúť, budú to musieť riešiť všetky politické strany. Potrebujeme rozpútať veľmi serióznu celospoločenskú diskusiu, čo budeme robiť s politickým islamom. Nemalo by to byť predmetom straníckeho boja, ale procesom kolektívneho hľadania riešenia. Pretože riešiť to budeme musieť. Čím neskôr to budeme riešiť, tým menej humanistické riešenie to bude. Ak dnes niekto hlása, že je humanista a že chce pomáhať ľuďom, tak toto je presne vec, ktorú by mal robiť. A je to v prospech nemoslimov aj moslimov.
A nebojíte sa hrozby, že to, čo hovoríte, nebudete mať možnosť propagovať? Vieme, že politická korektnosť zašla tak ďaleko, že ľudia sú kriminalizovaní už len za to, že poukážu na preukázateľný historický fakt – napríklad na spoluprácu moslimov s nacistami (spolupráca Adolfa Hitlera s veľkým jeruzalemským muftim a moslimské jednotky SS). Vo Francúzsku je Marine Le Penová stíhaná za to, že zverejnila fotografiu zverstiev Islamského štátu. Zaujímavé je, že Marine Le Penová sa nikde nevyslovuje priamo proti islamu, ale proti „radikálnemu islamu“ a proti „islamistom“…
Rád by som sa vyjadril k tomu, že Le Penová používa termíny „islamisti“ a „islamizmus“. Používať tieto termíny je jedným z najväčších nešvárov medzi novinármi a politikmi. Každý sa bojí, že bude inzultovaný ad hominem, preto hľadá spôsoby, ako to obísť. Islamizmus je jedným z prázdnych termínov, ktoré nemajú žiadny obsah. Je to niečo, čo sa nám nepáči, ale pretože nechceme použiť slovo islam a nepoznáme koncepciu politického islamu, použijeme slovo islamizmus. Slovo islamizmus odvádza od základnej politickej doktríny islamu. Vyzerá to potom, že islamizmus je nejaká extrémna perverzia, ktorá s islamom samotným nesúvisí. Čo nie je pravda. Oproti tomu používanie termínu „politický islam“ je oveľa zdravšie. Namiesto pojmu islamisti je lepšie požívať termín džihádisti. Až 51 percent základných textov islamu – Koránu, síry a hadísov – hlása politický islam. Pojem politický islam dovoľuje ľuďom kritizovať islam v jeho politickej časti a nemusia to nijako neobratne obchádzať.
Ľudia ako Marine Le Penová nevedia, čo robiť, a tak zverejňujú podobné fotografie. Ale koľko ľudí pochopí podstatu veci? Väčšinou to len vyvolá emócie, ale neponúkne žiadne konštruktívne riešenie.
No dobre, ale otázkou je, či má byť za publikovanie týchto vecí niekto trestne stíhaný… Jedna vec je, či to je dobrá taktika, ale druhá vec je, či sa to má zakazovať… Nakoniec to môže dôjsť tak ďaleko, že vám zakážu hovoriť aj o politickom islame… Povedia vám: „A vy ste rasista.“ Môžete potom argumentovať, že islam nie je rasa…
Ak sa stane toto, tak potom už nežijeme v právnom štáte. Potom sa už nemôžete spoľahnúť na to, že štát ochráni vaše práva…
No ono sa to už deje…
Deje sa to v mnohých krajinách. Preto treba byť z podstaty politicky korektnejší a v takých štátoch použiť termín „politický islam“. Dnes môžete v nemeckom parlamente veľmi ťažko debatovať o islame. Ale debatovať o politickom islame je možné. Jeden Merkelovej poslanec už napríklad o politickom islame v parlamente hovoril, a to nie v pozitívnom duchu. Už to používajú aj v CSU. U nás ľudia kritizujú islam ako celok, pretože sa ešte neboja.
Pretože v Česku je ešte relatívna sloboda slova…
Napriek tomu si myslím, že je dobré začať s používaním toho termínu už teraz, pretože treba komunikovať o tom, čo je naozaj podstatné. Je to veľmi praktický spôsob.
Možno je ten váš prístup takticky správny, ale v reáli sa politický islam od islamu oddeliť nedá…
To, čo hovoríte, je pohľad moslima, o ktorom sme sa bavili v jednej z predchádzajúcich otázok. Z pohľadu nemoslimov sa to dá.
Z pohľadu pravdy sa to nedá. Keď psovi odseknete hlavu a nohy, tak už to vlastne nie je pes. Je to mŕtve…
My sa musíme baviť o tom, čo pomôže, aby sme dostali debatu na stôl.
Tomu ja rozumiem…
Keď hovoríte o islame, stôl sa stíši a všetci mlčia alebo vznikne veľmi emotívna debata. Keď hovoríte o politickom islame, môžete sa baviť s ľuďmi všetkých politických názorov, vecne a otvorene. Naši ľudia sa stretávajú s rôznymi politikmi zo všetkých politických strán. Keď sa s nimi rozprávate o politickom islame, sú ochotní počúvať. Proti islamu nikto nevystúpi, proti politickému islamu áno. Toto je jediný spôsob, ako problém politiky islamu v praxi riešiť.
