Bez Ameriky by sme neboli slobodní, ale heroickosť ruského človeka ma zaväzuje, aby som bol otvorený voči Rusku, hovorí František Mikloško

13.6.2018 0:01

Disident, bývalý predseda Slovenskej národnej rady a dlhoročný politik sa po tretíkrát pokúsi zabojovať o funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Čo ho k tomu viedlo? Bolo jedným z impulzov aj jeho vystúpenie na tribúne počas demonštrácii Za slušné Slovensko? A ako hodnotí súčasného prezidenta Andreja Kisku? „Prezident Kiska pre mňa dosiahol svoj vrchol v čase manifestácií,“ hovorí v rozhovore pre Parlamentné Listy František Mikloško.

Bez Ameriky by sme neboli slobodní, ale heroickosť ruského človeka ma zaväzuje, aby som bol otvorený voči Rusku, hovorí František Mikloško
Foto: Jozef Hübel
Popis: František Mikloško, bývalý predseda SNR

Z akého dôvodu ste sa rozhodli kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky?

Prehováral som Vladimíra Palka, ktorý o tom aj uvažoval, ale nakoniec sa rozhodol, že nebude kandidovať. Potom ma začali oslovovať ľudia Novembra ´89. Ovplyvnilo ma viacero symbolov. Budúci rok je tridsiate výročie Novembra a aj samotné manifestácie Za slušné Slovensko akoby volali po zavŕšení novembrovej cesty. Navyše keď ma oslovil Juraj Mojžiš a Peter Zajac, či by som do toho išiel, ak ma vyzvú niektorí ľudia, tak som súhlasil.

Prečo Vladimír Palko odmietol?

Jeho posledný dôvod neviem. Prosto si to zvážil, že nechce kandidovať.

Vy kandidujete už po tretíkrát. Dvakrát ste neuspeli. Nepoučili ste sa z prehier?

Vo verejnom živote som 50 rokov. Dvadsať rokov, od roku 1969 do 1989, som bol v tajnej cirkvi, ďalších dvadsať rokov v parlamente a ďalších desať rokov sa angažujem na rôznych fórach. Vystúpil som aj na tribúne Za slušné Slovensko. Na tejto päťdesiatročnej ceste boli porážky aj víťazstvá, ale práve táto cesta ma naučila neoddeľovať ich od seba. Toto je ďalšia výzva, aby som sa angažoval. Áno, dvakrát som bol neúspešný, ale časy sa menia. Na kandidatúru sa nepozerám ako na súčasť svojej kariéry. Spätným pohľadom viem rozlišovať, čo malo a čo nemalo v mojom živote hodnotu, a svetská sláva to nebola.

Očakávate tentoraz úspech?

Idem do toho, aby som uspel. V tomto smere som úplne rozhodnutý, že chcem postúpiť do druhého kola a uspieť. Priestor kresťanského prostredia, z ktorého som dvakrát kandidoval, sa rozšíril o sekulárnych ľudí, a preto je to nová poloha, s ktorou idem kandidovať.

Kandidovať vás vyzvalo viac ako 35 ľudí z verejného života. Napríklad Štefan Hríb, Vladimír Palko či Juraj Šeliga. Čo to pre vás znamená?

Znamená to pre mňa veľmi veľa. Sú tam podpísané mená ako Tomáš Janovic, ktorý je dnes už 80-ročný klasik, či politický väzeň a spisovateľ Rudolf Dobiáš. Je tam tiež Fedor Gál, Peter Zajac, Martin Mojžiš, Vladimír Palko, Štefan Bučko, Štefan Hríb, Zuzana Kronerová. Ich podpis nie je len podpisom, ale aj prejavom verejnej dôvery. Keby som urobil nejakú chybu, ktorou by som ich sklamal, tak by to bolo pre mňa to najhoršie. V tomto momente si uvedomujem, čo znamená, ak vám niekto vysloví verejne dôveru. Je to veľmi zaväzujúce.

Začínate už aj so zberom podpisov?

V týchto chvíľach chceme dať dokopy organizačný tím. Zohnať 15-tisíc podpisov nie je jednoduché. Je to enormná práca. Na začiatku sa však opriem o priateľov, ktorých mám po celom Slovensku a ktorých požiadam, aby mi so zberom podpisov pomohli. Samozrejme, budem aj ja chodiť po Slovensku.

Vystúpili ste na protestoch Za slušné Slovensko. Bolo aj toto pre vás inšpiráciou, keď ste potom začali zvažovať kandidatúru?

Pôvodne som sa zdráhal vystúpiť na tribúne, lebo som sa bál, či budem vedieť osloviť desaťtisíce ľudí. V konečnom dôsledku som ale bol rád, že som vystúpil, lebo som nadobudol dojem, že revolúciu, ktorú začali rodičia, chcú deti dokončiť. Neskôr ma oslovil Juraj Šeliga, pričom mi povedal, že je pripravený ma podporiť za kandidáta na prezidenta. Príčin, ktoré ma presvedčili kandidovať, bolo teda viacero.

Z niektorých kruhov, konkrétne aj zo Smeru, kritizovali spomínané protesty Za slušné Slovensko. Hovorilo sa aj o Georgeovi Sorosovi. Ako ste vy vnímali túto kritiku?

Je to úplný nezmysel. Aký Soros? Tých ľudí tam nikto nevolal, oni prišli spontánne. Obrovským, aj keď smutným impulzom bola smrť mladých ľudí. Pravidelne však ľudí hnevali korupčné kauzy a vražda dvoch mladých ľudí bola len spúšťacím mechanizmom toho, čo tu už dlhšie vrelo.

Vyjadrenia Roberta Fica sú škandalózne. Tretí sektor na Slovensku úplne živorí, hoci je nevyhnutný pre život krajiny. Politické orgány sú náchylné na to, že sa začnú opotrebovávať a práve tretí sektor je nevyhnutnou zložkou každej zdravej spoločnosti. Ostal som v šoku, keď sa hovorilo, že by sme mali mimovládne organizácie označovať ako zahraničných agentov. Táto rétorika, ktorá v sebe nesie zlosť, viedla v päťdesiatych rokoch k tomu, že napríklad Vladimíra Jukla označili za zahraničného agenta a dostal 25 rokov basy.

Predseda KDH Alojz Hlina sa najnovšie vyjadril, že nevylučujú, že by vás v prezidentských voľbách podporili napriek tomu, že najskôr rátali s kandidátom Mariánom Čaučíkom. Rozprávali ste sa o tom aj s Alojzom Hlinom?

Pod spomínanou výzvou, ktorou ma oslovili osobnosti verejného života, nie je podpísaný žiaden politik a ja sám ani nechcem ísť rokovať s politickými stranami. V tomto smere teda neplánujem ísť rokovať ani s predsedom KDH. Ak sa ma rozhodnú podporiť, tak to bude záležať iba na ich slobodnej voľbe a ja budem rešpektovať ich rozhodnutie.

Ak by ste sa dostali do druhého kola, tak by ste pravdepodobne museli rokovať o možnej podpore aj od politických strán.

Rokovanie v sebe nesie dva aspekty. Na jednej strane je to veľmi dobré, na druhej sa človek stáva nejakým spôsobom súčasťou politickej strany. Zodpovednosť je potom prepojená. Ak by ma však zvolili za prezidenta, tak by som musel mať neutrálny vzťah voči všetkým politickým stranám. Bude teda záležať na slobodnom rozhodnutí strán, ktoré by ma podporili.

František Mikloško Zdroj: TASR

Momentálne svoju ambíciu kandidovať za prezidenta ohlásilo 14 ľudí. Vy ste konzervatívny politik, pričom rovnako je na tom aj Milan Krajniak, či bola by Veronika Remišová, ak by ohlásila kandidatúru. Nehrozí, že hlasy kresťanských voličov sa rozbijú medzi viacerých kandidátov a napokon sa do druhého kola dostane niekto, s kým by mali viacerí problém?

Áno, ale takýchto teoretických možností môžeme urobiť strašne veľa. Prezidentské voľby sú istým obrazom krajiny a hoci nemá prezident veľké kompetencie, tak predstavuje určitý symbol. Nie je možné postaviť kandidátov, o ktorých sa povie, že jeden je liberálny, druhý konzervatívny a tretí ľavicový. Na kandidátov sa nedá pozerať len cez hodnotové otázky, ale komplexne, pretože prezident sa vo svojom výkone funkcie nachádza v rôznych situáciách. My teraz nevieme, aká bude o pár rokov situácia vo svete a v Európe. Nesmieme zabúdať ani na to, že prezident je vrchný veliteľ ozbrojených síl.

Aký by ste teda boli prezident?

Výkon prezidentských funkcií ma viacero rovín. V prvom rade je to zahraničná politika. Samozrejme, že prezident musí zohľadňovať kroky vlády, ale ja by som chcel byť prezidentom, ktorý bude brať do úvahy porušovanie ľudských práv v iných krajinách. Ak by som sa toho vzdal, poprel by som všetkých, ktorých nás počas komunizmu prenasledovali.

V druhom rade je to vnútropolitická situácia. Prezident môže svojimi prejavmi vytvárať atmosféru, čo by sa malo robiť a čo nie. Zároveň má byť rovnako kritický voči koalícii aj opozícii. Ďalšie kľúčové poslanie pre prezidenta je chodiť medzi ľudí a počúvať ich.

Spomenuli ste porušovanie ľudských práv. Ficova vláda Andrejovi Kiskovi vyčítala stretnutie dalajlámu, pretože to poškodilo naše ekonomické záujmy s Čínou.

V tomto sa musí rozhodovať prezident autonómne. Pri porušovaní ľudských práv by som nemohol brať ohľad na nič a musel by som sa ozvať, inak by som sa spreneveril svojej minulosti. Povinnosťou prezidenta je hlásiť svoje stanovisko aj na medzinárodnom fóre, ak by porušovanie ľudských práv v inej krajine zašlo priďaleko. Pokoj za každú cenu nie je riešením.

Ako by ste zhodnotili prezidentovanie Andreja Kisku?

Prezident Kiska pre mňa dosiahol svoj vrchol v čase manifestácií. Celé svoje doterajšie funkčné obdobie zápasil s korupciou, potom na neho začali vyťahovať problémy s financovaním kampane a v tom sa stal zraniteľný. V politickom zápase počas protestov Za slušné Slovensko však zohral historickú úlohu.

Pri zahraničnej politike sa držal nášho ukotvenia v EÚ a NATO. Ja by som však v zahraničnej politike zohľadňoval skúsenosť komunizmu. Slovensko viaže s postkomunistickými krajinami skúsenosť utrpenia, osobitne s Ruskom. Ak na Slovensku boli desaťtisíce obetí, tak v Rusku to boli milióny obetí. Práve heroickosť ruského človeka ma zaväzuje, aby som bol otvorený voči Rusku. Neznamená to, že sa stanem ideológom a nebudem sa vedieť postaviť kriticky ku krokom ruskej vlády.

Andrejovi Kiskovi naopak vyčítali, že je príliš proamerický.

Dnes aj zo Západu, od vysokých politických predstaviteľov, počujeme, že je nevyhnutné rokovať aj s Ruskom. Pádom komunizmu sa Amerika stala výlučným hegemónom sveta. Táto hegemónia však končí a Rusko sa vracia na scénu ako vojenská veľmoc, hoci sa tomu USA bránia. Ekonomicky na scénu nastupuje aj Čína. Na druhej strane mi práve skúsenosť z komunizmu hovorí, že bez Ameriky by sme neboli slobodní.

Som človek Západu a Európy, ale som za dialóg s Ruskom, hoci by som nikdy nemohol súhlasiť s anexiou Krymu. Rovnako ako som nehlasoval za vyslanie našich vojakov do Iraku, tak aj v tomto by som si uchoval svoju nezávislosť.

V súvislosti s financovaním prezidentskej kampane Kisku je viacero pochybností. Ako by ste financovali svoju kampaň?

Určite budem potrebovať nejaké peniaze. Kandidatúra je príliš čerstvá a dnes nemám finančné zázemie také, aby som mohol otvorene povedať, koľko na kampaň miniem. Za každú cenu však chcem, aby bola transparentná.

V poslednom čase sa veľmi diskutovalo o návrhu zákona o sprísnení interrupcií z dielne ĽSNS. Hlasovali by ste za tento návrh?

Interrupčný zákon tu platí šesťdesiat rokov a samotné interrupcie sú veľmi vážny problém. Liberálne médiá sa k tomu stavajú s neuveriteľnou ľahkosťou, akoby to bolo odtrhnúť hrušku zo stromu. Položil by som ale kotlebovcom otázku, koľko azylových domov zriadili pre ženy s deťmi, ktoré nemajú ísť kam bývať? Mne to pripadá tak, že hodili granát medzi poslancov. Ja by som s nimi nikdy nehlasoval, hoci akékoľvek sprísnenie interrupčného zákona znamená zachrániť ľudský život.

Očakávali by ste väčšiu aktivitu od kresťanských politikov?

Pokusy predsa boli. Na strane niektorých konzervatívnych médií sa vykresľuje obraz, že sa doteraz nič nerobilo. To vôbec nie je pravda.

Do parlamentu prišiel podporiť kotlebovcov pre pár týždňami aj známy kňaz Marián Kuffa. Ako ste to vnímali?

Tak ako sa cítim ja slobodný v tom, čo som povedal, tak musím nechať tú slobodu aj iným. Marián Kuffa robí také dielo a činnosť, ktorá je neporovnateľná s ničím iným na Slovensku. Robí to, čo nevie robiť vláda. Nehovorím, že vo všetkom s ním súhlasím, ale jeho názor mu nechávam, pričom ho rešpektujem v jeho práci a jeho poslaní.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Ešte zvažujem, akou formou sa zapojím do procesu voľby hlavy štátu, hovorí predstaviteľ tretieho sektora Demeš

0:01 Ešte zvažujem, akou formou sa zapojím do procesu voľby hlavy štátu, hovorí predstaviteľ tretieho sektora Demeš

ROZHOVOR Pavol Demeš je bývalý minister medzinárodných vzťahov, exporadca prezidenta Michala Kováča …