Beňová: Pellegrini nikdy nebol nikoho bábkou a určite ňou nebude ani teraz. A potom spustila o Ficovi, Dzurindovi a Sorosovi

26.3.2018 17:54

ROZHOVOR Udiali sa zásadné zmeny výmenou niektorých predstaviteľov vlády na to, aby sa opäť prinavrátila dôvera ľudí v štát? Bude Peter Pellegrini bábkou v rukách Roberta Fica a ovplyvňuje George Soros dianie na Slovensku? „Nepovažujem 87-ročného človeka za toho, ktorý by mal záujem zmeniť pomery na Slovensku a to z toho dôvodu, že Slovensko je členským štátom EÚ a NATO," hovorí europoslankyňa Monika Beňová.

Beňová: Pellegrini nikdy nebol nikoho bábkou a určite ňou nebude ani teraz. A potom spustila o Ficovi, Dzurindovi a Sorosovi
Foto: Facebook/ Monika Beňová
Popis: Monika Beňová

Poslanci NR SR už druhý deň diskutujú o dôvere vlády Petra Pellegriniho. Jeho kabinet bol prezidentom menovaný minulý týždeň vo štvrtok, pričom ešte v utorok Kiskovi prekážal nominant na post ministra vnútra Jozef Ráž. Udiali sa podľa vás dostatočné zmeny, ktoré môžu prinavrátiť dôveru ľudí v štát?

Ja ich za dostatočné považujem a to z toho dôvodu, že tu bola požiadavka verejnosti prostredníctvom demonštrácií, aby odišiel minister vnútra Robert Kaliňák a následne aj predseda vlády Robert Fico. Robert Kaliňák odstúpil a neskôr podal demisiu aj premiér a s ním aj celá vláda. Dezignovaný premiér Pellegrini však priniesol 79 podpisov na podporu novej vlády prezidentovi.

Chápem emócie, ale na druhej strane sa musíme pozerať na veci aj racionálne. To znamená, že ak niekto príde a povie, že má väčšinu v parlamente, tak má legitímne právo požiadať parlament o vyslovenie dôvery svojej vláde. Prišla nová ministerka kultúry Ľubica Laššáková, pretože Marek Maďarič odstúpil, a keďže odišiel minister Tomáš Drucker na ministerstvo vnútra, prišla aj nová ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Podľa mňa sú to absolútne legitímne zmeny. Navyše všetky zmeny reflektovali požiadavky tých, ktorí na námestiach demonštrovali.

Ak má byť zmyslom parlamentnej demokracie to, že vládnu strany, ktoré získali vo voľbách väčšinu a ktoré sú schopné vytvoriť vládnu koalíciu, tak ten zmysel je teraz legitímne naplnený. Mňa však veľmi mrzí, že akoby vznikla predstava, že jednotlivých ministrov a celú vládu majú schvaľovať demonštranti, ale takto nefunguje parlamentná demokracia. Demonštranti majú právo poukázať na to, čo sa im na systéme fungovania nepáči, ale aj oni musia rešpektovať pravidlá demokratickej spoločnosti a tie sú dané v našej ústave a v našich zákonoch.

Frustrácia tu však ostáva a na čo sa poukazuje, je to, že Peter Pellegrini bude iba bábkou v rukách Roberta Fica a že sú to iba kozmetické úpravy.

Petra Pellegriniho poznám veľa rokov. Nikdy nebol nikoho bábkou a určite ňou nebude ani teraz. Jeho rozhodnutie nebolo ľahké. Určite si ho dobre premyslel a vie, do čoho ide. Komunikujeme spolu veľmi často, lebo aj v Európskom parlamente momentálne preberáme správu ad hoc misie z europarlamentu, ktorá bola na Slovensku.

Musím povedať, že Peter Pellegrini sa k tomu ako predseda vlády stavia veľmi konštruktívne a má pripravených niekoľko opatrení, ktoré budú následne riešiť aj tie oblasti, o ktorých hovorí aj správa europoslancov. Bude sa teda veľmi prísne kontrolovať, akým spôsobom boli vyplácané peniaze z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Tiež sa bude schvaľovať nový zákon o policajnom prezidentovi a nový zákon o voľbe šéfa policajnej inšpekcie. To sú opatrenia, ktoré očakávali aj demonštranti na uliciach. Z toho dôvodu som presvedčená, že Peter Pellegrini má úprimný záujem, aby bolo fungovanie krajiny v absolútnom poriadku a aby dokázal svojimi výsledkami presvedčiť verejnosť, že jeho menovanie do funkcie predsedu vlády bolo dobrou voľbou.

Neprišli zmeny až príliš neskoro? Vy sama ste kritizovali Roberta Kaliňáka s tým, že mal už dávno odstúpiť.

Ja som s Robertom Kaliňákom hovorila vo štvrtok (8. 3.), pričom v pondelok (12. 3.) oznámil, že zo svojho postu odstupuje. To, či teraz budeme diskutovať o tom, či boli kroky vykonané dosť skoro alebo neskoro, je jedno, pretože zmeny boli urobené a keby sa to udialo aj o týždeň skôr, tak by to asi nebolo nijako zásadné. Dôležité je, že zmeny prišli a teraz celá spoločnosť potrebuje upokojenie a konštruktívny dialóg. K tomuto konštruktívnemu dialógu som opakovane vyzývala aj predstaviteľov opozície, aj predstaviteľov médií, lebo eskalovať napätie naďalej napriek tomu, že boli splnené požiadavky verejnosti, nie je ani racionálne, ani korektné.

Už teraz tu však zaznieva kritika na obsadené ministerské posty. Napríklad sa kritizuje novovymenovaná ministerka kultúry Ľubica Laššáková, voči ktorej podpísalo otvorenú petíciu niekoľko stoviek umelcov.

Kritika voči pani Laššákovej sa mi zdá úplne absurdná. Ak tu už mienkotvorné médiá kritizujú to, že prišla na stretnutie s prezidentom v čižmách, tak to je také, že keď sa nemáme o čom rozprávať, tak kritizujeme, kto má čo oblečené. Je absolútne neprípustné v normálnej spoločnosti, aby niekto kritizoval iného človeka za to, či má čižmy, alebo topánky. A ak je teraz výzva umeleckej obce voči ministerke Laššákovaj, tak sa chcem umelcov opýtať, v čom vidia profesionálny rozdiel medzi posledným ministrom kultúry z opozície, pánom Krajcerom, ktorý bol tiež iba redaktorom, respektíve moderátorom, a pani ministerkou, ktorá pracovala vo verejnoprávnom médiu ako redaktorka, a ktorá má navyše od pána Krajcera dlhoročné skúsenosti s regionálnou politikou?

Myslím si, že by sme si mali vážiť ľudí, ktorí prichádzajú z regiónov a ktorí by mali dostávať priestor aj vo vedení štátu. To, či majú obuté čižmy, alebo topánky, nemôže byť predsa pre nich diskvalifikáciou.

Laššáková sa po stretnutí s prezidentom Kiskom ospravedlnila za svoje výroky o Georgeovi Sorosovi. Túto tému nastolil Robert Fico, keď sa pýtal prezidenta, prečo sa v New Yorku súkromne stretol so Sorosom, ktorý podľa Fica výrazne ovplyvňuje dianie vo viacerých krajinách. Čo si o tom myslíte?

Predseda vlády má legitímne právo opýtať sa iného vysokého ústavného činiteľa aj prezidenta, čo robil na stretnutí s človekom, ktorého niektoré médiá považujú za finančného špekulanta. Ja osobne by som však takúto formuláciu asi nepoužila, pretože nepovažujem 87-ročného človeka za toho, ktorý by mal záujem zmeniť pomery na Slovensku a to z toho dôvodu, že Slovensko je členským štátom EÚ a NATO. Nie je teda dôvod prirovnávať nejaké vplyvy a aktivity na Slovensku k niečomu, čo sa udialo v iných krajinách, ktoré nie sú ani členmi Európskej únie či NATO. Podľa mňa to nebolo správne rozhodnutie a Robert Fico to povedal skôr pod nejakým osobným tlakom v situácii, v ktorej sa nachádzal.

Pravdepodobne teda nesúhlasíte ani s jeho výrokmi týkajúcimi sa zahraničného rukopisu v súvislosti s protestmi.

Nemyslím si, že na protestoch, ktoré sa uskutočnili v rôznych mestách na Slovensku, bol nejaký rukopis, ktorý by sme videli v niektorých iných krajinách, ktoré neboli členmi EÚ a NATO, a kde skôr ide o nejaké globálne smerovanie. Tie demonštrácie, ktoré boli na Slovensku, nehovorili o tom, že by demonštrujúci chceli zmenu či príklon k nejakému inému typu politiky štátu, napríklad odchod z EÚ. Takže v tomto nevidím žiadnu súvislosť.

Na Slovensko zavítala v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice aj delegácia z Európskeho parlamentu, ktorá vo svojej správe celkom kriticky opísala dianie u nás. Dosť sa citoval výrok Roberta Fica, ktorý mal povedať europoslancom, že na východe nič nie je. Aký je váš pohľad na výstupy spomínanej delegácie?

V prvom rade tá veta zo strany bývalého predsedu vlády nezaznela tak, ako bola potom preložená a uvedená v správe delegácie. Predseda vlády sa zahraničných europoslancov pýtal, či niekedy boli na východnom Slovensku, napríklad v Sobranciach, a či si vedia predstaviť, aké aktivity by tam mohla vykonávať talianska mafia, ktorá je skôr známa inými ekonomickými aktivitami. Táto nepresná informácia bola, žiaľbohu, uvedená v spomínanej správe, pričom vytvorila u niektorých ľudí predstavu, že sa bývalý predseda vlády nedôstojne vyjadril o východnom Slovensku. Nie je to však pravda už len pre to, že najviac výjazdových rokovaní vlád robil na východnom Slovensku práve Robert Fico.

Správa europoslancov mala skôr informatívny charakter a jej súčasťou bolo zistiť, aká je situácia pri čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie. Je škoda, že sa slovenské médiá zamerali na vetu vytrhnutú z kontextu a navyše nesprávne publikovanú, a nezamerali sa na to, že tu existuje isté podozrenie, že štrukturálne fondy EÚ nie sú správne využívané.

Chcem sa ale veľmi jednoznačne ohradiť voči niektorým výrokom slovenských kolegov z Európskeho parlamentu. Konkrétne mám na mysli pána Ivana Štefanca, ktorý napríklad tvrdil, že pod tlakom Bruselu musel odstúpiť bývalý minister Kaliňák. Nie je to pravda. Brusel nevytvára tlak na vlády členských štátov vo vzťahu, kto má alebo nemá byť minister či predseda vlády.

Aj delegácia europoslancov mala len zistiť, aká je všeobecná situácia. V správe sa konštatuje ale aj to, že Slovensko má absolútne v poriadku legislatívu vo vzťahu ku slobode slova, teda k médiám, ako aj legislatívu, ktorá kontroluje využívanie štrukturálnych fondov. To, že táto legislatíva možno nie je konzekventne dodržiavaná a že môže prichádzať k jej porušovaniu, bude mať na starosti preveriť OLAF, čo je kontrolný mechanizmus Európskej komisie.

Keď ste spomenuli europoslanca Štefanca, tak ten sa veľmi kriticky vyjadril aj k tomu, že Petra Pellegriniho v piatok v Bruseli zastupoval český premiér v demisii Andrej Babiš. Podľa Štefanca si Slovensko urobilo týmto krokom obrovskú hanbu.

Nie je to vôbec pravda. Ja neviem, čo za posledné týždne sleduje kolega Štefanec a či má predstavu, že bude on budúci minister zahraničných vecí za KDH v novej vláde, ale jeho vyjadrenia sú veľmi neprofesionálne. Musím povedať, že som sa za 15 rokov v Európskom parlamente s takými kritickými postojmi voči Slovensku nestretla.

Žiaden iný poslanec za žiadnu inú politickú stranu, odkedy sme členmi Európskeho parlamentu, nikdy takýmto hlúpym spôsobom nedegradoval a neponižoval vlastnú krajinu. Ak pán Štefanec je členom KDH, tak by si mal ujasniť, aké sú hodnoty Kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku a či medzi ne patrí aj takéto ponižovanie vlastnej krajiny.

Všetky nezmysly Štefanca o Slovensku len nasvedčujú, že pán Štefanec nemá ku svojej vlastnej krajine pozitívny vzťah a že jeho vlastné ambície presahujú to, na čo je v Európskom parlamente, a to je reprezentácia Slovenska.

Europoslanci Monika Beňová a Ivan Štefanec Zdroj: TASR

V Európskom parlamente sa teda stretávate aj so štátnikmi zo zahraničia. Ako nás vnímajú? Diskutuje sa po vražde Jána Kuciaka veľa o Slovensku?

Nevidela by som to tak, že sa veľa diskutuje o Slovensku. Je to taká naša predstava, že sa o nás veľa debatuje, ale nie je to pravda. Dokonca aj diskusia, ktorá bola pred dvoma týždňami v Európskom parlamente, sa netýkala Slovenska, ale bola to diskusia o slobode médií a ochrane novinárov aj v kontexte vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Je mi opäť ľúto, že to niektoré slovenské médiá takto prezentovali. O spomínanej správe, ktorú napísala delegácia Európskeho parlamentu, budeme diskutovať na výbore CONT a LIBE. Na výbore LIBE dnes vysvetlím, aká je aktuálna situácia na Slovensku. Pravdepodobne Európsky parlament vo svojej rezolúcii následne požiada Európsku komisiu, aby požiadal OLAF preveriť sporné platby, ktoré sa uskutočnili. Nemyslím si však, že by sa venovala situácii na Slovensku nejaká špeciálna pozornosť. Netreba na vlastnú krajinu zbytočne nadávať.

Mikuláš Dzurinda ale tvrdí, že sme stále čiernou dierou Európy.

Mikuláš Dzurinda robí pre mimovládnu organizáciu európskych ľudovcov a pravdepodobne využil príležitosť, že po dlhých rokoch bol niekto zvedavý na jeho názor. Očakávala by som od neho, ako od bývalého predsedu vlády Slovenskej republiky, že sa za svoju krajinu postaví, pretože bez rozdielu na to, kto jej vo vláde, všetci reprezentujeme našu vlastnú krajinu. Navyše bol pán Dzurinda predseda vlády a tiež odišiel s nie veľkou slávou. Takže by som bola v jeho prípade dvojnásobne opatrná na tie vyjadrenia.

Myslíte si, že sa podarí vyšetriť vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice?

Je to veľmi ťažké. Ja nie som prokurátor, vyšetrovateľ a ani policajt a neviem, aké všetky opatrenia boli urobené a musia byť urobené. Mám iba základe informácie z médií, akým spôsobom sa vyšetrovanie uberá. Čítala som ale článok jedného významného predstaviteľa novinárskej medzinárodnej organizácie, ktorý písal, že úspešnosť vyšetrenia vrážd novinárov je veľmi nízka v porovnaní s vyšetrovaním vrážd iných ľudí.

Osobne by som bola veľmi rada, keby k vyšetreniu, ale aj k dolapeniu toho, kto zavraždil týchto ľudí, prípadne, kto si ich objednal, prišlo čo najrýchlejšie. Na druhej strane, dávať ľuďom a špeciálne rodičom týchto dvoch mladých ľudí nejaké nerealizovateľné sľuby nie je korektné a ani fér voči zvyšku spoločnosti, pretože nikto z nás politikov nevie zagarantovať ako rýchlo, kedy a či vôbec budú takíto páchatelia dolapení. Žiaľ, ale taká je realita.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To je to, proti čomu chcem dnes bojovať, vysvetľuje Gašpar. Policajný exprezident je veľmi konkrétny

0:01 To je to, proti čomu chcem dnes bojovať, vysvetľuje Gašpar. Policajný exprezident je veľmi konkrétny

ROZHOVOR Politika ani kandidatúra vo voľbách nie je mojou prioritou, opakuje pre ParlamentnéListy.sk…