Beňová: Kotleba kandiduje za prezidenta, aby zviditeľnil radikálne témy. Strany, ktoré nesúhlasia s členstvom v EÚ, by nemali kandidovať do europarlamentu

7.6.2018 0:01

ROZHOVOR Výbor Európskeho parlamentu vysiela na Slovensko monitorovaciu misiu, keďže je znepokojený nedostatočným pokrokom vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Čo to znamená pre Slovensko? Poškodzujú náš obraz v EÚ aj agroškandály a bude témou budúcoročných volieb nástup kotlebovcov do Európskeho parlamentu, ako o tom hovoria interné prieskumy europoslancov? „Môj osobný názor je, že také strany, ktoré nesúhlasia s členstvom krajiny v Európskej únii, by nemali ani kandidovať do Európskeho parlamentu,“ hovorí europoslankyňa Monika Beňová.

Beňová: Kotleba kandiduje za prezidenta, aby zviditeľnil radikálne témy. Strany, ktoré nesúhlasia s členstvom v EÚ, by nemali kandidovať do europarlamentu
Foto: Facebook/ Monika Beňová
Popis: Europoslankyňa Monika Beňová

Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody (LIBE) zriadil Monitorovaciu skupinu pre právny štát, ktorá nadviaže na dve ad hoc delegácie, ktoré parlament vyslal po vražde novinárky Daphane Galizie na Maltu a po vražde Jána Kuciaka na Slovensko. Tento výbor zároveň vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom vo vyšetrovaní vrážd. Ako to vnímate?

V prvom rade treba veľmi úprimne povedať, že takéto ad hoc monitorovacie skupiny výboru majú v princípe veľmi obmedzený mandát vo vzťahu k jednotlivým členským štátom. To znamená, že sa monitorovacia skupina môže pokúsiť monitorovať správy, ktoré sú všeobecne známe, ale nemôže sa obrátiť priamo na orgány činné v trestnom konaní tak, ako keby boli súčasťou vyšetrovania. Môžu požiadať o informácie, ale ich vynútiteľnosť je veľmi malá, v princípe žiadna. Ide teda skôr o formálnu náležitosť, ktorou Európsky parlament a jednotlivé výbory chcú deklarovať záujem o riešenie konkrétnej situácie v členských štátoch.

Výbor však tvrdí, že cieľom novej monitorovacej skupiny je poskytnúť plnú podporu snahám o dosiahnutie spravodlivosti a zaistenie dodržiavania princípov právneho štátu.

To je cieľom každého jedného človeka a malo by to byť cieľom každého jedného poslanca. Je to skutočne ad hoc monitorovacia skupina, ktorá vznikla len na základe toho, že pri vražde novinárky na Malte a vražde Jána Kuciaka na Slovensku zatiaľ neboli zverejnené žiadne výsledky, aj keď sa vražda na Malte stala o pár mesiacov skôr. Kolegyne a kolegovia sa pravdepodobne budú zaujímať o to, ako pokračuje vyšetrovanie, práca medzinárodného vyšetrovacieho tímu a či bude v dohľadnom čase odhalený páchateľ, prípadne objednávateľ týchto trestných činov.

Pred pár týždňami vystúpili v Európskom parlamente aj slovenskí farmári, ktorí hovorili o svojich problémoch s veľkými vlastníkmi pôdy či o zneužívaní eurofondov. Poškodzujú agroškandály obraz Slovenska v Európskej únii?

Páni, ktorí boli v Európskom parlamente, prišli na osobné pozvanie europoslanca za EPP Ivana Štefanca. Nemali ani len stretnutie na úrovni výboru, ktorý sa zaoberá touto problematikou. Bola to iba Štefancova individuálna aktivita, na ktorú prizval aj ostatných europoslancov. Farmári zopakovali to, o čom hovorili aj v minulosti. Treba však povedať, že poľnohospodárska politika v celej Európskej únii nefunguje tak, ako by mala. Žiaľ, vo viacerých krajinách dochádza k defraudácii a zneužívaniau dotácií.

Nemyslím si, že je tým nejako špeciálne postihnutá slovenská politika ani že by to tak niekto väčšinovo vnímal v Európskom parlamente. Opakujem, bola to skôr individuálna akcia pána Štefanca.

Ako hodnotíte s odstupom času udalosti, ktoré sa udiali na Slovensku v posledných mesiacoch? Aj v Smere je doteraz veľmi polemické, či mal Robert Fico podať demisiu.

Myslím si, že Robert Fico to odhadol veľmi správne s tým, že odišiel z úradu vlády, pretože situácia bola veľmi vyeskalovaná. Ak by tam bol býval ostal, tak by sa spoločnosť čoraz viac polarizovala. Z tohto pohľadu urobil veľmi rozumné rozhodnutie a som presvedčená, že on to vníma rovnako.

Slovenská republika mala v posledných dvoch voľbách do Európskeho parlamentu najnižšiu volebnú účasť spomedzi krajín Európskej únie. Akú účasť očakávate na budúci rok?

Je to veľmi ťažké odhadnúť, pretože do týchto volieb vstúpi nový fenomén. Budú kandidovať strany, ktoré doteraz nekandidovali a ktoré majú veľmi vyhranenú, často extrémistickú rétoriku. Od kritiky niečoho, čomu ani poriadne nerozumejú, až po vystúpenie Slovenska z Európskej únie.

Môj osobný názor je, že také strany, ktoré nesúhlasia s členstvom krajiny v Európskej únii, by nemali ani kandidovať do Európskeho parlamentu. Európsky parlament je inštitúciou Únie a keďže oni s tým nesúhlasia, tak neviem, čo tam vlastne chcú robiť. Pravdepodobne sa však účasť na voľbách tým, že príde k akémusi konfliktu medzi štandardnými stranami a radikálnejšími stranami, môže zvýšiť.

Europoslanec Pál Csáky povedal, že frakcia EPP má interné prieskumy, ktoré hovoria, že by sa mohli do Európskeho parlamentu dostať extrémisti, konkrétne aj kotlebovci. Má takéto prieskumy aj socialistická frakcia, do ktorej patríte?

Áno. Už opakovane o tom niekoľko rokov diskutujeme, pretože z niektorých krajín sa takéto extrémistické zoskupenia do Európskeho parlamentu už dostali. Napríklad francúzsky Národný front či Hnutie piatich hviezd z Talianska. Tieto strany však neprichádzajú so žiadnymi konštruktívnymi návrhmi a celá ich činnosť je zameraná len na kritiku čohokoľvek, o čom sa diskutuje v Európskom parlamente.

Myslím si, že diskusia je veľmi dôležitá a kritické názory sú veľmi potrebné, ale mali by mať racionalitu v tom, že ak niečo kritizujem, tak mám aj prísť s návrhom, ako by sa to malo robiť lepšie. Slabým miestom extrémistických strán je však to, že neponúkajú žiadnu alternatívu a riešenia.

Bude teda možný úspech kotlebovcov a extrémistických strán témou budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu?

Je to pravdepodobné. Z výsledkov prieskumu Európskej únie Eurobarometra ale vyplýva, že ľudí zaujímajú viac témy ako sociálna politika, lebo pociťujú, že sociálne rozdiely sú stále veľmi veľké. Smer-SD sa preto určite zameria na také témy, ktoré sú konštruktívne a ktoré sú v prospech občanov.

Uvažujete o tom, že by ste opäť kandidovali do Európskeho parlamentu?

Túto diskusiu sme ešte v Smere neviedli, pretože ešte nás čaká diskusia o komunálnych a prezidentských voľbách. Ak sme sa však rozprávali o extrémistických stranách, tak si myslím, že Marian Kotleba kandiduje v prezidentských voľbách práve preto, aby ešte viacej zviditeľnil radikálne témy a následne, aby na nich naviazali jeho poslanci vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Čo sa týka mňa osobne a či mám záujem opäť kandidovať do Európskeho parlamentu, tak áno, zo Smeru mám asi najväčšie skúsenosti s prácou v Európskom parlamente a veľmi dobre sa v tých témach orientujem. Takže budem pravdepodobne kandidovať aj v tých ďalších voľbách.

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič má ambíciu budúci rok nahradiť na poste predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Poslanci zo Smeru o ňom hovoria ako o vynikajúcom diplomatovi a že má veľké šance na úspech. Je to aj pre vás dobrý kandidát?

Pre mňa osobne by to bol veľmi dobrý kandidát, pretože ja pána Šefčoviča a jeho prácu poznám asi dvadsať rokov, ešte z čias, keď pôsobil v diplomacii a bol naším veľvyslancom. Musím povedať, že je veľmi pozitívne hodnotený. Bola som na všetkých jeho híringoch, ktoré mal v Európskom parlamente a skutočne, nielen poslanci zo Slovenska, ale aj z ostatných krajín, hodnotili jeho fundovaný prístup a veľmi dobrú jazykovú výbavu. Určite je teda jeden z horúcich kandidátov a určite by to bola pre Slovensko dobrá vizitka, keby sme mohli takýto post obsadiť.

Keďže poznám fungovanie v Európskej únii a lobing, ktorý v nej je, tak si myslím, že si to bude vyžadovať obrovské nasadenie nielen našej diplomacie, ale, samozrejme, aj predsedu vlády a záležať bude aj na výsledku volieb.

V súčasnosti je veľmi aktuálnou témou v Európskom parlamente ochrana osobných údajov. Dokonca aj zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg prijal pozvanie predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, aby odpovedal na otázky spojené so škandálom zneužívania údajov milióna používateľov tejto sociálnej siete. Ako ste vnímali toto vypočúvanie Zuckerberga a čo môže spraviť EÚ z pohľadu ochrany osobných údajov?

Budem veľmi úprimná - téma GDPR (Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov - pozn. PL.sk) je veľmi fragmentovaná. Vypočutie Marka Zuckerberga bolo v princípe záležitosťou dvoch hodín, kde sa ho len predsedovia frakcií a predseda výboru pre občianske slobody mohli opýtať otázky, na ktoré zodpovedal vecne. Ale padli otázky, ako môže Facebook zabrániť tomu, aby nedochádzalo k mobingu. Jedna poslankyňa hovorila, že v jej volebnom obvode v Severnom Írsku pochovali chlapca, pretože ho na Facebooku mobovali a on to psychicky nezvládol.

Musíme si uvedomiť, že sociálna sieť je priestor, ktorý sa snažia jej prevádzkovatelia ochrániť. Zároveň je to aj o osobnom vybavení každého jedného užívateľa. Nie je žiadnym tajomstvom, že môžete niekoho zablokovať či zablokovať stránku, ak prichádza ku konšpiráciám či urážkam. Stále je to však najväčšia sociálna sieť, ktorú na svete máme, a preto je veľmi ťažké všetko odkontrolovať. Facebook prešiel na GDPR, ale je to aj na každom jednotlivcovi, čo sa tam deje.

GDPR má ale aj slabé miesta a o tom by sme mali rozprávať tiež. Predstavitelia obcí sa napríklad sťažovali, že už dnes nemôžu bez súhlasu pozostalých vyhlasovať, kto bude mať pohreb. Pri občanoch, ktorí majú okrúhle narodeniny či snúbencoch, ktorí sa chcú v obci zosobášiť, si musia pýtať povolenie, aby o tom informovali. Všeobecne som ale presvedčená, že táto smernica je dobrá a chráni každého jedného z nás.

Európsky parlament a výbor pre dopravu a cestovný ruch sa v súčasnosti zaoberá aj zlepšením pracovných podmienok pre vodičov, sprehľadnením ich minimálnej mzdy či upresnením pravidiel odpočinku šoférov...

Európsky parlament minulý týždeň na poslednom zasadaní  prijal smernicu o vysielaných zamestnancoch. Z nej boli ale vyčlenené spoločnosti, ktoré prevádzkujú špedičnú alebo inú dopravu prostredníctvom kamiónov. O tej sa má v tejto chvíli diskutovať. Z môjho pohľadu ale skutočne dochádza k porušovaniu práv týchto vodičov, ktorí musia prejsť veľakrát celú Európu a trvá im to niekoľko dní, kým sa dostanú do svojho cieľa, a to všetko za nízke mzdy. Veľakrát ide o zneužívanie pracovnej sily. 

Mojou úlohou je ochraňovať práva zamestnancov a ja si uvedomujem, že tlak a konkurencia je obrovská, ale nemôžeme to riešiť tým, že ľudia budú zarábať málo peňazí a nebudú nijakým spôsobom chránení v rámci svojich pracovno-právnych možností. Dúfam, že aj toto sa čoskoro dostane do spomínanej smernice a bude prijaté nariadenie, ktoré bude v prvom rade chrániť pracovné práva, ale aj mentálne a fyzické zdravie šoférov kamiónov a nebude mať na zreteli len majiteľov spoločnosti.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bývalý šéf vyšetrovateľov Ivor: Alena Zsuzsová mala kontakty na mnohých politikov. Cesta preverovania bude z toho dôvodu ešte veľmi náročná

0:00 Bývalý šéf vyšetrovateľov Ivor: Alena Zsuzsová mala kontakty na mnohých politikov. Cesta preverovania bude z toho dôvodu ešte veľmi náročná

ROZHOVOR Bývalý šéf policajných vyšetrovateľov a odborník na trestné právo Jaroslav Ivor si myslí, ž…