Baránek o prieskumoch: Určite je podozrivé, keď začne niekto preferenčne rásť bez toho, aby bol na to dôvod

0
Politický analytik Ján Baránek (Autor: Facebook, Slovak Political Watchdog - strážny pes na politikov)

Začnime zoširoka, pri čom konkrétnom by sme mali byť pri čítaní prieskumov verejnej mienky ostražití? Aké znaky by mal prieskum vykazovať, aby sme zistili, že nie je kóšer?

Toto je veľmi ťažká, niekedy až nezodpovedateľná otázka. Lebo to, čo o tejto téme často počuť, sú akési pomaly už frázy. Treba si všímať všeobecné údaje, ako sú veľkosť vzorky, metodika, percento nerozhodných voličov, odhadovaná účasť vo voľbách, dátum konania zberu údajov… Keď vám pri eurovoľbách vyjde predpokladaná účasť 35 percent a príde voliť 15, tam už treba zapochybovať. Takisto aj médiá robia chybu, keď zverejňujú čísla preferencií, ale nezverejnia údaj o nerozhodnutých voličoch. Ten je niekedy dôležitejší ako samotné preferencie. Určite podozrivé je aj to, keď začne niekto preferenčne rásť bez toho, aby bol na to dôvod.

Máme celý zástup prieskum agentúr, ale nie je reálna sila, ktorá by vedela ich prácu kontrolovať. Nie je to chyba? Ako sú regulované?

Existuje Európske združenie pre marketingový výskum a výskum verejnej mienky, ale žijeme v takej dobe – naozaj postfaktuálnej, keď v obrovskom virtuálnom priestore a pri spôsoboch šírenia informácií môžete urobiť prieskumy akokoľvek, pričom pred desiatimi rokmi to nebolo možné. Dnes sa dá zverejniť čokoľvek. Proste príde nejaká neznáma agentúra a zverejní prieskum. Pričom veci ako metodika, vzorka sú o ničom, ale jednoducho sa zverejní výsledok. A sme pred vecou, ktorá sa netýka len prieskumov, a to je problém verifikácie veľkého množstva informácií v súčasnosti.

Dnes, pred prezidentskými voľbami, nás denne zaplavuje veľké množstvo prieskumov. Tie sa však veľmi líšia – rozdiely sú medzi jednotlivými prieskumami pri niektorých kandidátoch aj vyše päť percent. Prečo dochádza k takýmto odchýlkam  je to napríklad v metodike tých zberov?

Môže to byť metodika zberu. Ak je ale metodika dobrá, výsledky by sa nemali líšiť, keď, tak iba v rámci štatistickej chyby a podstatný je aj termín zberu údajov. Ak sa pýtate, či sa upravujú v prospech kandidátov. Nikdy sa to nedá vylúčiť, ale ani potvrdiť. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pred každými voľbami boli pokusy, aby som menil výsledky. Vždy som to odmietol.

Nie je nastavenie moratória – dva týždne pred prvým kolom – zbytočne dlhé? Práve v tomto období môžu zaujať rétori v diskusiách, ktorých pred tým až tak nebolo vidieť. Má to moratórium, myslím na predvolebné prieskumy, vôbec zmysel?

Moratórium má zmysel pre možnú manipuláciu verejnej mienky. Volebné štáby si ale pre vlastnú potrebu prieskumy robiť, samozrejme, môžu.

Ale má však zmysel či vplyv ako také, pre výsledok voľby, pre spoločnosť.

Aj tie prieskumy dva týždne pred voľbami majú zmyslel. Mali by ešte väčší zmysel v prípade, keby sme vedeli eliminovať možné manipulácie a keby to moratórium nebolo. Lebo sledujete vývoj dynamického procesu, ale podstata dynamického procesu je jeho nepredvídateľnosť. V 60. rokoch minulého storočia Edward Lorenz, americký matematik a meteorológ, „otec“ teórie chaosu potvrdil, že dynamické procesy sú neprognózovateľné. Ak považujeme aj predvolebné dianie za „dynamický proces“, vyplýva z toho, že nemôžete týždne pred voľbami, keď neprebehli ani televízne diskusie, dať výsledok, ako sa skončia voľby. Existovali dôvody, pre ktoré sa moratórium zaviedlo. Vtedy sa to konzultovalo aj s prieskumnými agentúrami. Ani ja som vtedy nemal námietky voči moratóriu, lebo sme nevedeli vylúčiť podozrenia z manipulácie prieskumov.

Prvé prieskumy preferencií pred prezidentskými voľbami sa začali ešte minulý rok, dosť skoro, zahŕňali politikov, ktorí ani nechceli kandidovať. Sám ste v jednej diskusii hovorili, že prieskumy dva mesiace pred voľbami sú štatisticko-matematickým nezmyslom. Načo sa potom vôbec robia? A prečo prieskumné agentúry, odborní garanti, vôbec do nich idú? Prečo nepovedia klientovi, že teraz to nemá zmysel?

Ide najmä o to, že vám povedia spontánnu alebo podporenú znalosť tých ľudí a ich momentálny potenciál.

Nielen vy, ale aj iní predstavitelia prieskumných agentúr priznali, že sa stávajú terčami korupčných snáh politikov. Skúsme len tak typologicky povedať, aký typ politikov či strán sa znižujú k takémuto správaniu? Nové strany, strany s nižšími preferenciami?

Nedá sa to presne kategorizovať. Osobne som pred jednými komunálnymi voľbami zažil situáciu, keď mi zavolal jeden z kandidátov, či by som nemohol zmeniť jeho čísla výsledku v prieskume.  Povedal som mu, že to nie je možné a on mi odvetil – ale ja som si ten prieskum zaplatil. Bol veľmi prekvapený, keď sa dozvedel, že si zaplatil iba výsledky a nie manipuláciu s číslami. Toto konkrétne som ani nebral ako o pokus o korupciu, ale o prekvapenie z neznalosti toho, ako prieskumy fungujú a naivitu, že keď si zaplatí, môže všetko. Horšia možnosť je, ak by sa toto stávalo normou. Musel som mu vysvetliť, že takto to jednoducho nejde.

Veľmi nebezpečným pre charakter prieskumu, pre možné korupčné správanie, je v prípade preferencií pred parlamentnými voľbami päťpercentná hranica na vstup do parlamentu. Dá sa z toho povedať, že práve pri parlamentných voľbách môže dojsť k nejakej manipulácii? Alebo spýtam sa inak – mali by ľudia byť práve pred parlamentnými voľbami ostražitejší na vnímanie takýchto prieskumov?

Toto riziko je vždy pred každými voľbami. Tie parlamentné sú najrizikovejšie z toho pohľadu, že máme parlamentnú demokraciu a korupčné správanie spôsobuje najmä päťpercentná hranica pre vstup do parlamentu. Keby nebola, nebolo by do tej miery ani korupčné správanie sa, pretože by sa tam dostali aj strany, ktoré majú napr. 1,8 percenta. Pred voľbami, respektíve medzi voľbami najmä menšie strany sledujú, či majú percentá nad, alebo pod touto hranicou. Ak majú, už sa vytešujú, že sú v parlamentne. Ale ako som už vysvetlil, to vôbec nemusí byť pravda.

Akými spôsobmi sa dá ovplyvňovať prieskum? Pridávať zadávateľovi, uberať konkurencii, ako ešte?

Tak, ako ste povedali. Nemôžem teraz hovoriť o ďalších sofistikovanejších možnostiach, pretože nechcem nikomu dávať návod. To je podobné, ako keď zverejníte návod, ako sa spraví bomba. Všeobecne sa však bavíme už o technikách  spin doctoringu.

Šéf jednej renomovanej slovenskej prieskumnej agentúry raz na túto tému povedal: My si tie dáta nevymýšľame a nepíšeme si ich na papierik. Máme v teréne zhruba 300 anketárov a pýtame sa. Kto však odsleduje, skontroluje tých 300 anketárov?

Samozrejme, dá sa to nejakým spôsobom odsledovať. Vyberiete náhodne nejaké dotazníky…

…ale tie sú anonymné.

Terénne ankety sa v súčasnosti podľa najväčších svetových prieskumných agentúr robia najmä v rozvojových krajinách – s výnimkou výslovnej požiadavky klienta, resp. špecifickosti konkrétneho zadania prieskumu. Pri telefonickom prieskume sa počíta s telefónnym číslom, je na to už pripravená kolónka v tabuľke. A dá sa na tom čísle overiť, či bol dotyčný respondentom. To je aj o tej verifikácii informácií, čo som hovoril.

V roku 2018 sa americká spravodajská agentúra Associated Press (AP) rozhodla, že už nebude vydávať správy, ktorých hlavným obsahom sú prieskumy verejnej mienky. Nedôveru k prieskumom podľa AP vyvolali skúsenosti z americkej prezidentskej volebnej kampane v roku 2016. Aj to z toho dôvodu, že niektoré médiá počas tejto kampane ani neuverejňovali prieskumy, v ktorých viedol Donald Trump – nekrivili ich, ale proste ich nezverejnili. Prečo, keď to nie je dobré pre AP, naše médiá tieto prieskumy tak s obľubou citujú?

Myslím si, že toto skôr či neskôr príde aj k nám, som o tom presvedčený. Potom prieskumy začnú slúžiť na to, na čo hlavne majú  pre potreby kandidátov v kampani, aby si vedeli otestovať seba a protikandidátov. To je ich primárna úloha. Lebo vždy je tu riziko, že môže prísť k manipulácii.

Po každých voľbách vždy prichádza veľká polemika, či prieskumy verejnej mienky správne odhadli preferencie jednotlivých strán. Keď sa pozrieme na posledné parlamentné voľby, tak to z môjho pohľadu až otriaslo zmysluplnosťou a dôverou voči agentúram. Nebojme sa byť konkrétni, napríklad agentúra MVK namerala v poslednom zverejnenom prieskume pred moratóriom vládnemu Smeru 32,5 percenta (reálne získal 28,3 percenta). Naopak strane #Sieť predpovedala viac ako 14 percent 5,6 percenta). Dnešného opozičného lídra SaS dokonca poslala mimo parlamentu (4 %). Výrazne neodhadla ani výsledok OĽaNO-NOVA či ĽSNS. Ako si vysvetľujete takýto obrovský rozpor?

Už som to vlastne vysvetlil. Keďže vychádzame z prezumpcie neviny, jeden z objektívnych dôvodov je otázka moratória, dĺžky zberu dát, to máte hneď štyri týždne. Pri dynamickom procese nemôžete nič predpovedať.  Dokonca som zažil, že niekto porovnával štyri-päť týždňov staré prieskumy s výsledkami volieb. To je štatisticko-matematický kriminálny čin. V hrubých rysoch je to niečo podobné, ako keby ste chceli, aby vám meteorológovia 30. júna povedali, koľko stupňov bude 2. augusta, napr. v Bratislave. A spravte súťaž meteorológov… To sa nesmie robiť. Ak to niekto robí, je to len a len marketingový čin, ťah. Iné by to bolo bez toho embarga, keby sa porovnávali preferencie agentúr zverejnené deň pred voľbami. A bol by zhruba rovnaký dátum zberu údajov.

Už ste povedali, že je veľmi podozrivé, keď sa začnú zdvíhať preferencie kandidátom, ktorí nerobia nič iné, ako robili predtým. Vy ste boli pri tomto vyjadrení, samozrejme, všeobecný, ale mne táto všeobecná veta neskutočne sadla k dnešnému favoritovi prezidentských volieb. Z počiatočných troch percent skočil k zisku desiatok percent. A to napriek tomu, že sa možno mnohým navonok zdá, že predmetný kandidát na vedení svojej kampane nezmernil v podstate nič  Ako si to vysvetľujete?

Je to prípad, nad ktorým sa treba zamyslieť, ale ide aj o to, čo je za tým. Môže byť za tým, že médiá si povedia, toto je náš favorit. A to bol aj prípad Kisku, keď si to povedali. Samozrejme, tam bolo dôležité, že proti nemu vtedy kandidoval Robert Fico. Nedá sa v tomto prípade explicitne konštatovať, že niekto ovplyvňuje výsledky v prospech nejakého kandidáta. Môže byť za tým aj atraktívny výzor, politická skúsenosť a tak ďalej. Nemôžem povedať to, čo chcete, aby som povedal. Ale, a je tu jedno ale. A tu sa vrátim k tomu, čo ste povedali o agentúre AP…

Zlé alebo povedzme nadhodnotené čísla, môžu niektorým kandidátom uškodiť, volič si môže povedať, aj tak má dosť, nepôjdem. Nie je prílišná snaha politikov mať čo najlepšie preferenčné čísla kontraproduktívna?

Toto sa stalo Eduardovi Kukanovi v prezidentských voľbách. Jeho volič si bol taký istý víťazstvom v prvom kole, že nešiel voliť. Samozrejme, že môže byť kontraproduktívna.

Čiže čo by bol ideálny stav – zrušenie moratória, prísny dohľad nad prieskumami, čo by nás z tejto situácie, o ktorej sme sa celý čas bavili, dostalo?

Nie. Smeruje to k tomu, čo sme povedali. K tomu, že sa zmení celkové vnímanie prieskumov.

Autor: Ľudovít Kusal

- Reklama -