Analytik Samson ostro: Rusko očividne potrebuje konflikt na Ukrajine a hrá si svoju hru. Ak by chceli, občiansku vojnu ukončia Rusi v priebehu jedného dňa

19. 7. 2017 6:00

ROZHOVOR Zahraničnopolitický analytik Ivo Samson sa pre Parlamentné listy vyjadril k aktuálnej téme vytvorenia nového štátneho útvaru Maloruska. Samson v širších súvislostiach zhodnotil nielen súčasnú krízu na Ukrajine, no načrel aj do minulosti, keď bol svet rozdelený len medzi dve globálne superveľmoci.

Analytik Samson ostro: Rusko očividne potrebuje konflikt na Ukrajine a hrá si svoju hru. Ak by chceli, občiansku vojnu ukončia Rusi v priebehu jedného dňa
Foto: Peter Števkov
Popis: Kyjev (ilustračné foto)

Čo môže pre Európu znamenať vznik Maloruska z geopolitického, respektíve vojenského hľadiska? Hrozí vyostrenie vojenského konfliktu?

Tak ten vojenský konflikt tam drieme. Napokon preto sa aj vojaci NATO vrátane našich sťahujú do pobaltských krajín. Ono okupácia Ukrajiny nie je iba okupáciou, je to anexia, ktorú Rusko berie ako odvekú a podľa tohto názoru je Rusko rozhodnuté si Krym nechať, pričom asi málokto pochybuje, že ho (Krym) pustí.

Čo sa však týka Maloruska, je to veľmi zvláštny pojem, ktorý sa kedysi považoval za niečo, čo oponovalo Veľkému Rusku. To znamená Malorusko bola Ukrajina a Veľké Rusko bola dnešná Ruská federácia.

Je zvláštne, ako sa k tomu stavajú vrcholní ukrajinskí predstavitelia. Koniec koncov, by bolo z ich hľadiska celkom logické, keby povedzme Luhansko a Donbas dali Rusku. Rusi by ale museli potvrdiť hranice, čo neurobia, lebo Ukrajina sa chce stať členom NATO.

A bez uznaných medzinárodných hraníc sa podľa riadnych regúl členom NATO stať nemôže. Čiže Rusko tu hrá podľa môjho názoru určitú hru. To znamená, že má svoje želiezka v ohni a Rusko je de facto tým, kto diktuje veci Donbasanom, prípadne Rusom žijúcim na Donbase, v Dnepropetrovsku či Luhansku.

Rusko je schopné kedykoľvek zasiahnuť dovnútra ukrajinského diania.

Zahraničnopolitický analytik Ivo Samson. Zdroj: Facebook, USA and Slovakia

No to, že Ukrajina vyhlásila, že do 3 rokov chce opätovne požiadať o vstup do NATO... To už Rusko irituje a to nedovolí. Vytvorenie Maloruska bude skôr provizórna entita, ťažko to bude nejaký štát.

Rusko sa neodváži takýto štát anektovať, lebo tým by stratilo svoje „páky“ na iné oblasti Ukrajiny.

Na druhej strane, Ukrajina môže podľa Washingtonskej zmluvy v prípade ohrozenia žiadať o konzultácie s NATO. Nemôže ale NATO žiadať o pomoc.

Čiže v tomto prípade je NATO bezmocné a myslím si, že Rusko dobre vie, čo robí.

Petro Porošenko kontroval vyhlásením, že Ukrajina obnoví tak suverenitu Donbasu, ako aj Krymu. Akú váhu majú vôbec tieto jeho slová? Vráti sa niekedy Krym (eventuálne Donbas) Ukrajine?

Skôr si myslím, že je to len jeho zbožné želanie. Ale každý realisticky zmýšľajúci politik alebo analytik dobre vie, že Krym je pre Ukrajinu stratený. Ja som mal na Ukrajine veľa kolízií, keď som vravel, že je jasné, že Krym zostane ruský.

Neozbrojený člen proruských jednotiek si berie nôž počas sťahovania ukrajinskej námornej vlajky a vztyčuje ruskú vlajku v sídle ukrajinského námorníctva v Sevastopole (marec 2014). Zdroj: TASR

Ukrajinskí patrioti mi vždy oponovali, že Krym vždy bol, je a bude ukrajinsko-tatársky. Ako som však už povedal, podľa mňa je to skôr zbožné prianie.

Koniec koncov, Rusi disponujú ohromnou vojenskou mocou a  vlastne vojenskou mocou ovládli aj Krym.

Preto si myslím, že Ukrajina je na tom biedne, a tým, že niektoré krajiny odmietli akčný plán členstva Ukrajiny (v NATO) na summite v Bukurešti v roku 2008, tak sa snažili Rusko aspoň pacifikovať a uzmieriť. Mám na mysli najmä Francúzsko a Nemecko... V každom prípade, tieto štáty  asi teraz pochopili, že urobili chybu.

Keby ju neurobili, tak tu dnes nemáme sankcie a ekonomicky by na tom boli lepšie tak Európa, ako aj Rusko.

Ruský politológ Alexej Česnakov však dnes uviedol pre agentúru TASS, že „s reálnou politikou nemá maloruská iniciatíva žiadnu súvislosť“. Česnakov navyše tvrdí, že na Malorusko „aj tak o mesiac všetci zabudnú“. Súhlasíte s týmito tvrdeniami?   

Keď sa politik alebo politológ zdržiavajúci sa v Rusku pustí do takýchto úvah, tak si myslím, že veľmi riskuje, a je tam veľké podozrenie, že je v istom závese za ruskou oficiálnou politikou.

Lebo Rusko síce nie je totalitný štát, to by bolo prehnané tvrdenie. Jednoznačne to je ale autoritatívny štát, ktorý si vie „posvietiť“ na tých, ktorí súčasnú ruskú politiku očierňujú. Preto si myslím, že toto je skôr taká úvaha, ktorá nemá s tou reálnou politikou príliš dočinenia. 

Navyše s pokusom o Malorusko neprišli v Luhansku alebo na Donbase, ale prišli s tým samotní Rusi, ktorí si takto riešia svoj problém s Ukrajinou, Európou, ako aj Spojenými štátmi, a ktorí sa chcú znova dostať na to pomyselné výslnie, kde boli počas zlatej“ studenej vojny.

Vtedy boli vlastne iba dve superveľmoci – Sovietsky zväz a USA, a Rusko by sa rado vrátilo na tento piedestál, čomu vlastne aj nasvedčujú mnohokrát oficiálne citované slová Vladimira Putina, ktorý tvrdí, že najlepším a najväčším ruským obdobím bola práve éra Sovietskeho zväzu. 

A za týmto obdobím sa Rusku cnie a robia si satelity okolo celej svojej federácie. A myslím, že to je ten cieľ, ktorý momentálne Rusko sleduje.

Naproti tomu líder Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Zacharčenko tvrdí, že vznikom Maloruska sa má de facto zastaviť občianska vojna a zabrániť novým obetiam. Naozaj v týchto slovách ide iba o čisto humánny cieľ?

Dnes som čítal toto vyjadrenie pána Zacharčenka a myslím si, že to je dosť veľká demagógia. To, čo na Ukrajine prebieha, už občianskou vojnou je. Už to je agresia zo strany Ruska, ktoré tvrdí, že aj keď tam sú ruskí vojaci, sú to len ruskí vojaci na dovolenke.

Rusko očividne podporuje túto občiansku vojnu a potrebuje konflikt. Lebo pre Rusko je ukončenie občianskej vojny otázkou jedného dňa. Tak ako by bolo pre Rusko „problémom“ obsadiť do 40 hodín Kyjev.

Čiže s týmto Rusi problém nemajú. Ale že by vyhlásenie Maloruska znamenalo stop občianskej vojne, tak to je naozaj dosť odvážne tvrdenie.

Ukrajinský tank prechádza po poli pri meste Debaltsevo na východe Ukrajiny (február 2015). Zdroj: TASR

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

0:01 Harabin naznačil, čo ukazujú jeho prieskumy: Nemám obavy, tvrdí. Vysvetľuje Kotlebu, hovorí aj o ultraliberálno-úchyláckom bloku

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaznamenáva relatívne úspešné ťaženie so svojou poli…