Amerika sa na EÚ vykašle, prehovoril expert na bezpečnosť. Úloha pre nás: Pozor, veľká

3. 3. 2019 0:00

ROZHOVOR „Byť americkým daňovníkom, tak sa mi tiež nepáči, že financujem obranu Európy a moji európski partneri vlastnú obranu ignorujú a rozhadzujú peniaze v rámci budovania sociálneho štátu,“ myslí si prezident Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu ČR Jiří Hynek, ktorý očakáva, že sa USA budú skôr zameriavať na oblasť Ázie a Európu postupne ponechajú svojmu osudu. Je presvedčený, že zmluva Francúzska a Nemecka o spoločnom partnerstve je jasným posolstvom pre ostatné členské krajiny EÚ, že sú iba dve vyvolené krajiny, ktoré budú v Európskej únii rozhodovať. Zakladajúci člen českej strany Realisti odmieta plán EÚ finančne podporiť nezávislé médiá, lebo ho desí predstava, že si bude platiť, aby mu nejaké dotované médiá vymývali mozog a vnucovali komisiou odsúhlasený názor.

Amerika sa na EÚ vykašle, prehovoril expert na bezpečnosť. Úloha pre nás: Pozor, veľká
Foto: Vít Hassan
Popis: Jiří Hynek

Spojené štáty ústami svojho prezidenta Donalda Trumpa začali nedávno hovoriť o možnom sťahovaní svojich vojakov z Afganistanu, ak sa podarí dosiahnuť mierovú dohodu s islamistickým hnutím Taliban o ukončení 17 rokov trvajúcej vojny v krajine. Podľa Pentagónu v Afganistane teraz pôsobí okolo 14-tisíc amerických vojakov. Mala by Česká republika kopírovať rozhodnutie USA a prípadne tiež odvolať českých vojakov z tamojšej misie?

Vojenská operácia v Afganistane bola odpoveďou Spojených štátov a ďalších viac ako štyridsiatich krajín na teroristické útoky z 11. septembra 2001, za ktorými stál Usáma bin Ládin a al-Káida. Cieľom bolo zajať vrcholných predstaviteľov al-Káidy a zvrhnúť islamistický režim Talibanu, ktorý v Afganistane vládol a teroristické útoky podporoval. Tento zámer s názvom Trvalá sloboda mal ešte ďalšie ciele, ako napríklad nastoliť mier, ochrániť obyvateľstvo, vybudovať afganské ozbrojené sily a samosprávu. Vznosné myšlienky odsúhlasené Bezpečnostnou radou OSN a presadzované pod hlavičkou NATO sa premenili na nekončiaci sa ozbrojený konflikt. Prítomnosť našich vojakov v Afganistane vyplýva z toho, že vtedy Američania v súlade s článkom 5 zmluvy o Severoatlantickej aliancii požiadali ostatné členské štáty o vojenskú pomoc. A naša politická reprezentácia im vyhovela.

Osobne som Afganistan navštívil v roku 2003 v rámci pracovnej cesty. Chceli sme znovu postaviť opravárenský závod, miestne jatky a uskutočniť ďalšie projekty na obnovu infraštruktúry, pretože sme sa mylne domnievali, že už je po vojne. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol Kábul mestom plným zelene, kde mestskú dopravu zaisťovali československé trolejbusy. Fotografie z vtedajšieho obdobia, ktoré som mal možnosť vidieť, kruto kontrastovali s realitou zničeného, špinavého, bezútešného mesta plného biedy a chorôb. Nedokážem povedať, či sa na zničení tejto krajiny podieľal viac komunizmus alebo islamizmus. Ale ani vojenská operácia NATO neurobila z Kábulu späť kvitnúce mesto. Ak USA odvolajú svojich vojakov z tejto misie, mali by sme, samozrejme, ich rozhodnutie kopírovať. Do vojenskej operácie sme išli na základe ich požiadavky, a ak už nebude, tak prečo tam zostávať.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Keď pred pol rokom poslanec Václav Klaus vo svojom komentári spochybnil, za čo umierajú českí vojaci v Afganistane, schytal to od väčšiny politického spektra. Z viacerých strán potom zaznelo, že česká prítomnosť v tejto krajine má vplyv aj na bezpečnosť na území Českej republiky, pretože ak by Taliban ovládol Afganistan, vznikla by nekontrolovateľná základňa terorizmu a jeho importu do západného sveta. To už by zrazu pominulo? Už by neplatilo, že „v Kábule sa bojuje za Prahu“, ako tvrdili niektorí českí politici, že inak by Česko čelilo nebezpečenstvu terorizmu doma?

Svet nie je čierno-biely, ale politici majú často tendenciu veci zjednodušovať a ľuďom čierno-biele videnie podsúvajú. V prvom rade chcem povedať, že som hrdý na našich vojakov a na ich prácu, ktorú v Afganistane odviedli. A vážim si ich. Do tejto misie ich poslali naši politici a tí nesú plnú zodpovednosť za našu bezpečnosť a kroky s ňou súvisiace. Heslo „v Kábule sa bojuje za Prahu“ je pritiahnuté za vlasy rovnako, ako bolo pred druhou svetovou vojnou heslo „pri Madride sa bojuje za Prahu“. Ale ani jedno tvrdenie nie je lžou. Keby republikáni občiansku vojnu v Španielsku vyhrali, tak sa Európa mohla uberať iným smerom. Rovnako to platí aj v Afganistane.

Odovzdanie moci Talibanu určite nie je tým, čo posilní bezpečnosť v Európe. Vláda fanatických islamistov v akejkoľvek krajine bezpochyby bezpečnostným rizikom je. Na druhej strane je ešte väčším bezpečnostným rizikom bezhlavé prijímanie nelegálnych migrantov a neustále ústupky, ktoré Západ robí a do ktorých nás núti. Britský ministerský predseda Neville Chamberlain, ktorý pred druhou svetovou vojnou podpísal Mníchovskú dohodu vydávajúcu československé pohraničie Hitlerovi, sa už tešil na Nobelovu cenu za mier, na ktorú ho navrhli. A namiesto toho na jeho zdesenie padali na Londýn bomby z nemeckých lietadiel. So zlom je nutné bojovať, dokiaľ je zlo slabé. Potom už to stojí obrovské obete a výsledok je neistý.

Poďme k Zmluve o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, od ktorej po USA odstúpilo aj Rusko, pričom oznámilo, že obnoví vývoj kedysi zakázaných zbraní. Zhorší koniec zmluvy bezpečnostnú situáciu vo svete? A existuje reálna hrozba, že obe veľmoci dospejú k pokračovaniu studenej vojny? Ako znížiť napätie?

Určite by som bol radšej, keby uzmierovanie medzi Západom a Ruskom, ku ktorému dochádzalo v polovici deväťdesiatych rokov, pokračovalo. Sme nárazníkovým štátom historicky medzi vplyvmi Nemecka a Ruska, ale aj Francúzska, Veľkej Británie a USA. Pre nás bude akákoľvek studená vojna vždy rizikom, a že je späť, je neoddiskutovateľné. Na druhej strane Rusko a USA boli viazané odzbrojovacími dohodami a za ich chrbtom vyrastali ďalšie mocnosti ako Čína a India. A nielen ony. Myslím si, že hlavným dôvodom odstúpenia Ruska a USA od dohôd nie je snaha vyhrotiť konflikt medzi sebou, ale uchovať si silu aj vo vzťahu voči ďalším nastupujúcim mocnostiam. Napätie vo svete možno znižovať iba viacstrannými dohodami, najlepšie na pôde OSN. Ale táto organizácia dnes nepožíva veľkú dôveru a rolu bezpečnostného prvku neplní.

Mohol by tento vývoj viesť k obnoveniu debát o rozmiestnení nejakých vojenských prostriedkov na českom území, ako to bolo v prípade projektu americkej protiraketovej základne v Európe, ktorej súčasťou mal byť radar v Brdoch spolu s raketami v Poľsku?

Domnievam sa, že USA sa budú skôr zameriavať na oblasť Ázie a Európu postupne ponechajú svojmu osudu. Otázkou je, akým spôsobom a ako dlho sa Spojené štáty budú naďalej angažovať v Severoatlantickej aliancii. Prezident Trump už niekoľkokrát jasne povedal, že od svojich spojencov vyžaduje, aby sa o svoju obranu začali starať sami. A to vrátane požadovaných finančných prostriedkov. Európske členské krajiny NATO reagovali buď ohováraním Donalda Trumpa, v lepšom prípade mlčaním, či vzdialenými sľubmi. Byť americkým daňovníkom, tak sa mi tiež nepáči, že financujem obranu Európy a moji európski partneri vlastnú obranu ignorujú a rozhadzujú peniaze v rámci budovania sociálneho štátu.

Dve z najmocnejších európskych krajín, Francúzsko a Nemecko, podpísali zmluvu o spoločnom partnerstve, ktorá môže zmeniť podobu spoločnej Európy. Oba štáty budú najnovšie vystupovať ako jeden celok v obrannej a zahraničnej politike a budú koordinovať svoje postoje v rámci EÚ a NATO. Znamená to niečo pre ostatné členské krajiny vrátane Českej republiky?

Je to jasné posolstvo pre ostatné členské krajiny EÚ, ktoré hovorí – sú iba dve vyvolené krajiny, ktoré budú v EÚ rozhodovať. Viacero zahraničnopolitických expertov považovalo členstvo Veľkej Británie v EÚ za dôležitú protiváhu mocenských ambícií Francúzska a Nemecka. Z tohto pohľadu odchod Veľkej Británie z EÚ nie je dobrou správou pre malé krajiny, ako je Česká republika. Priznám sa, že som úplne chybne predpokladal, že po odchode Spojeného kráľovstva dôjde k sebareflexii vedenia Európskej únie. Že sa zamyslia nad tým, čo urobili zle, že Veľká Británia už naďalej nechce byť v tomto spoločenstve. Dokonca som si myslel, že celá Európska komisia na čele s Jeanom-Claudom Junckerom odstúpi a dá svoje miesta k dispozícii odborníkom. Ale potvrdilo sa príslovie, že kapry si rybník nevypustia. A namiesto sebareflexie nastúpila arogancia, snaha tú „zlú“ Britániu potrestať a generovanie stoviek článkov, ako bude Veľkej Británii bez EÚ zle. Briti prežili masívne bombardovanie nemeckým letectvom za druhej svetovej vojny, tak prečo by nemali prežiť odchod z EÚ? Už neviem, čo by sa muselo stať, aby sa EÚ vrátila k svojim pôvodným princípom, aby bola zachovaná rovnosť jednotlivých štátov a vrátila sa dôvera občanov. Dohoda Francúzska a Nemecka za chrbtom ostatných určite tým krokom nie je.

„Ani Nemecku, ani Francúzsku sa Európu ovládnuť nepodarilo, hoci sa o to Hitler a Napoleon snažili. Nedarí sa to ani EÚ. Že by mohlo uspieť Frankonemecko? Na rozdiel od začiatku 19. storočia a polovice 20. storočia by sme si na ambície tohto typu mali dať veľký pozor,“ komentoval snahy Nemecka a Francúzska exprezident Václav Klaus. Má byť Česko v strehu alebo by krajine za súčasnej konštelácie aj tak nezostalo nič iné, než sa týmto mocnostiam podvoliť?

Bývalý prezident Václav Klaus je výborný prognostik. Veľa jeho predpovedí z minulosti sa naplnilo, mnohokrát bohužiaľ. Spojenie Francúzska a Nemecka vytvára novú veľmoc, aj keď nie svetového, ale iba európskeho formátu. A platí, že veľmoci si hľadajú svojich priateľov podľa svojho záujmu, nie svoje záujmy podľa svojich priateľov. My ako malý štát na rozhraní vplyvov Nemecka a Ruska si musíme dávať čertovský pozor, aby sme nespadli do područia ktorejkoľvek veľmoci. Musíme byť v strehu, chytro manévrovať medzi vplyvmi mocných a upevňovať partnerstvo so svojimi susedmi. Nič vás neposilní ako dobré susedské vzťahy. Zároveň vás nič tak neoslabí ako zlé susedské vzťahy. Vytvorenie silných stredoeurópskych väzieb môže byť protiváhou spojenia Francúzska a Nemecka.

Angela Merkelová a Emmanuel Macron

Angela Merkelová a Emmanuel Macron  Zdroj: TASR

Európska únia sa chystá zintenzívniť boj proti dezinformáciám. Nová správa Európskej komisie hovorí o tvorbe medzinárodnej skupiny, ktorá bude overovať fakty. Európska únia tak pritvrdzuje pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré by vraj mohli byť ovplyvnené dezinformáciami napríklad tak, ako sa to údajne stalo v prípade referenda o brexite. Je to reálne nebezpečenstvo aj pre Českú republiku, a ak áno, na čo by si mali dať ľudia pozor?

Vôbec nespochybňujem, že prostredníctvom médií prebieha informačná vojna. Je to vec, ktorá tu bola vždy, len vďaka dnešnému veľkému množstvu informácií, ktoré sa na nás za všetkých strán valia, je ľahšie podľahnúť. Jediný spôsob, ako sa s tým vyrovnať, je objektívne a vyvážené spravodajstvo verejnoprávnych médií. Ak im ľudia budú veriť, nebudú mať potrebu hľadať informácie inde. Z môjho okolia viem, že dôveryhodnosť týchto médií je nízka. O Venezuele sme informovaní neustále, ale o policajnej brutalite vo Francúzsku takmer vôbec. Ako potom ľudia môžu správam veriť? Niet divu, že hľadajú informácie inde. Snažiť sa bojovať proti dezinformáciám nejakou komisiou či nariadením môže len človek, ktorý prešiel nejakým boľševickým kurzom.

Pripomína mi to scénu z filmu Obecná škola, keď riaditeľ školy varuje žiakov, že v mraze nemajú skúšať dávať jazyk na zábradlie. Do momentu, kým to riaditeľ nehlásil v školskom rozhlase, by to nikomu ani nenapadlo. Ani ja som o mnohých informačných serveroch nevedel, kým ma na ne naše ministerstvo vnútra neupozornilo, že si na ne mám dať pozor. Prvou reakciou každého je, že sa na ten sever pozrie, čo tam píšu. Nejakej komisii EÚ, ktorá bude overovať fakty a hovoriť, čo si ľudia majú myslieť, nebude nikto veriť. Sme natoľko skúsení, že si informácie dokážeme prebrať aj bez nejakého návodu. Na čo si však musíme dať pozor, aby nám nebola vzatá sloboda slova a prejavu. A tiež, aby nám pod pláštikom európskej svornosti a priateľstva nebola podsúvaná obdoba jednotnej kandidátky Národného frontu. To už tu bolo a ďakujem, nechcem.

Nie sú tie reči o dezinformáciách, ktoré ovplyvnili voľby, len zámienkou, ktorú používajú porazené strany, aby ospravedlnili svoj neúspech? Alebo môžu byť niektoré informácie takého charakteru, že môžu voliča skutočne ovplyvniť? Nedokážem si totiž predstaviť voliča, ktorý sa chystá voliť Kalouskovu proeurópsku TOP 09 a po prečítaní nejakej správy dá hlas SPD Tomia Okamuru.

Pravda je, že sa vhodnou a v pravej chvíli zverejnenou informáciou dá všeličo ovplyvniť. Nemyslime si, že nie. Emmanuel Macron by nikdy vo Francúzsku nevyhral voľby, keby nedošlo k mediálnej diskreditácii jeho protikandidáta Françoisa Fillona. Scenár je vždy nasledujúci: vezme sa nejaká ľahko škandálna informácia, výrazne sa zveličí, trochu prekrúti, ľahko sa okorení hanlivými výrazmi a masívne napumpuje do voličov. A to sa deje aj u nás a nejde o dezinformácie v pravom slova zmysle.

Európska únia tiež hodlá finančne podporiť nezávislé médiá. Malo by sa rovnako postupovať aj v Českej republike a vybrané médiá dotovať zo štátneho rozpočtu, ako už tiež zaznelo? Je to v záujme bezpečnosti a boja proti dezinformáciám potrebné? Ale kto nezávislý by určoval, ktoré médiá sú skutočne nezávislé?

Vo vašej otázke nachádzam protirečenie. Ak EÚ hodlá nejaké médiá finančne podporiť, ako môžu byť nezávislé? Už vidím, ako redaktor takto Európskou úniou finančne podporeného médiá píše článok s titulkom Európski úradníci zlou dotačnou politikou potápajú ekonomiku krajín EÚ či Od demokracie k Junckerovej diktatúre. Platí príslovie, čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj, a zadotované médiá budú spievať pochvalné ódy v štýle Rudého práva osemdesiatych rokov. A podľa akého kľúča by mali byť „nezávislé“ médiá podporované? Nedokážem si predstaviť, že by špičková relácia Martiny Kociánovej Kupředu do minulosti dostala nejaký finančný príspevok zo štátneho alebo európskeho rozpočtu. Skôr sa bojím, že peniaze skončia v nejakých neomarxistických nikým nesledovaných experimentoch. A hlavne si musíme uvedomiť, že akákoľvek pomoc zo štátneho či úniového rozpočtu ide z našich daní. A predstava, že si budem platiť, aby mi nejaké dotované médiá vymývali mozog a vnucovali komisiou odsúhlasený názor, ma desí.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Šéf Transparency reaguje na útoky Smeru aj obvinenie Kisku. Vysvetľuje, prečo je Harabin transparentnejší ako exprezident

7:01 Šéf Transparency reaguje na útoky Smeru aj obvinenie Kisku. Vysvetľuje, prečo je Harabin transparentnejší ako exprezident

ROZHOVOR Beblavého manželka nie je našou zamestnankyňou, má len čestnú, neplatenú funkciu, Smer kryj…