Američania nech sú ticho. Pretože oni zavinili vznik ISIS, tvrdí slovenský expremiér a bývalý disident Ján Čarnogurský

9. 11. 2015 15:01

ROZHOVOR Migrantov spustili nezmyselné americké vojny na Blízkom východe! Líbya, Irak, Sýria. No nikto z európskych politikov, ani Fico, sa ani len neodvážia povedať, že migračnú krízu zapríčinili Spojené štáty. A už z teórie riadenia vieme, že ak je nejaký problém, tak musíme pomenovať príčiny problému, aby sme vedeli hľadať východiská a riešenia. A keď nepomenujeme príčiny migračného problému – americké vojny na Blízkom východe – tak nenájdeme ani riešenie tohto problému! Nielen o problematike migrantov, ale aj o Novembri ´89, o vývoji na Slovensku za uplynulých 26 rokov, o slovenskej justícii, o politike EÚ, o zmysle NATO, o Rusku a Ukrajine i o nevydarenej prezidentskej kandidatúre otvorene a bez servítky porozprával v obsiahlom exkluzívnom rozhovore pre PL.sk bývalý disident, bývalý slovenský premiér a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Američania nech sú ticho. Pretože oni zavinili vznik ISIS, tvrdí slovenský expremiér a bývalý disident Ján Čarnogurský
Foto: Jozef Hübel
Popis: Ján Čarnogurský, advokát, bývalý slovenský premiér a minister spravodlivosti
reklama

Pred 26 rokmi ste sa z väzenskej cely postavili v Novembri ´89 pred stotisícový dav na bratislavskom Námestí SNP. Akú máme dnes na Slovensku realitu, čo z toho, o čo ste dovtedy ako disident bojovali, sa zmenilo k lepšiemu?

Naša predstava vyplývala vtedy v Novembri ´89 z pohľadu na svet spoza Železnej opony. Keď sme videli „lesklý svet“, v základných otázkach lepší, ako bol ten komunistický, v ktorom sme dovtedy žili a tam sme chceli ísť. A, samozrejme, nejaké hlbšie detaily sme nevideli, lebo sa nedali vidieť. A myslím si, že tam sme sa aj dostali. To znamená, že tu máme základnú demokraciu, je tu väčšia sloboda a demokracia ako za komunizmu, podobne aj životná úroveň.

A nie je to trochu málo, keď povieme - „väčšia ako za komunizmu“?

Tak nie je to málo, existuje také porekadlo: Čert väzí v detailoch... Teraz vidíme tie detaily, ale vymenili by sme to za režim Vasila Biľaka?

Neprekáža vám to, že dnes tu vládne klientelizmus a korupcia? Dokonca poradca premiéra profesor Peter Staněk to nazval úplne natvrdo, keď povedal, že Slovensko v súčasnosti ovláda šesť skupín oligarchov. Je to podľa vás v poriadku?

Nie je to v poriadku, ale momentálne si s tým nevieme poradiť. Mimochodom, čítal som, sú také seriózne médiá, ktoré tvrdia, že celý svet ovláda asi dvesto rodín. A vzhľadom na to, koľko má celý svet obyvateľov a koľko máme my, tak sme na tom zatiaľ ešte lepšie (smiech).

A to je podľa vás naozaj v poriadku? O to vám asi nešlo v Novembri ´89…

Isteže nie, ale je to dôvod na to, aby sme sa snažili o ďalšie zlepšenie. Ale zasa nepredstavujme si, že svet bude niekedy ideálny. V Biblii sa píše, že svet je „slzavé údolie“.

Ján Čarnogurský ako prvý podpredseda federálnej vlády a predstavitelia VPN na začiatku roku 1990

Ján Čarnogurský ako prvý podpredseda federálnej vlády a predstavitelia VPN na začiatku roku 1990 (foto: archív JČ)

Slovensku vládne už takmer štyri roky jedna politická strana, vládne tu ľavica a nevidieť tu ani náznak toho, že by sa to malo po voľbách zmeniť. Prečo je podľa vás opozícia taká neschopná?

Pretože je neschopná!

V čom je tá neschopnosť? Napríklad v atomizácii, keď v parlamente je momentálne až 11 „pravicových“ subjektov? Každý chce byť lídrom niečoho?

K takému počtu som sa ani nedopočítal (smiech). Ale vážne. Pravicové strany áno, je tam snaha u viacerých byť lídrom. Mimochodom, dvaja súčasní vedúci predstavitelia opozičných strán mi pred pár rokmi povedali, keď sa ich strany rodili, že nechcú byť „číslo dva“ v strane.

Jedným z nich je Radoslav Procházka?

Nebudem menovať…

Ale veď pomenujte…

Nebudem nikoho menovať. To je len jedna vec. Druhá vec je, že tieto pravicové strany si svojho času po Novembri ´89 prečítali Margaret Thatcherovú, F. A. Hayeka, Ronalda Reagana a nemajú intelektuálnu odvahu a ani schopnosť, aby pokročili ďalej. To znamená, že stále sa držia iba toho učenia.

Jeden z nich, čo nechcel byť iba tou „dvojkou“, nebol aj Mikuláš Dzurinda? Lebo on takto opustil svojho času KDH, či nie?

To bolo, samozrejme, dávnejšie. On mi po voľbách v roku 1998, keď bol spor, či je SDK trvalé zoskupenie alebo len účelové do volieb, začal tvrdiť, že je to trvalé zoskupenie. Ja som, naopak, tvrdil, že to bolo dočasné, iba k voľbám a chcel som KDH znova „vyviesť“ z SDK, vtedy pár mesiacov boli okolo toho aj verejné diskusie. V tom čase som ho raz navštívil v straníckom sídle a diskutovali sme o tom, na čo mi povedal: „Janko, ty máš stranu a ja chcem mať tiež stranu. A nechcem, aby som sa musel ako predseda vlády chodiť radiť na Žabotovu ulicu (vtedajšie sídlo KDH – pozn. aut.), tak čo mám robiť“?

Ján Čarnogurský a Mikuláš Dzurinda, kedysi spolu v KDH

Ján Čarnogurský a Mikuláš Dzurinda, kedysi spolu v KDH, neskôr každý v inej strane (foto: archív JČ)

Tým ste asi vystihli aj situáciu, ktorá sa dá v pohode aplikovať aj na súčasnosť. No vy ste v roku 2013 vystúpili z KDH, ktoré ste v roku 1990 zakladali a desať rokov boli na jeho čele. Napriek tomu elektorát kresťanských demokratov zostáva relatívne stabilný aj napriek viacerým aféram. Aké je teda dnes KDH?

Predtým, ako som sa rozhodol, že nebudem ďalej kandidovať na funkciu predsedu KDH, také dva, tri a možno aj štyri roky boli v médiách články, že volebne škodím KDH, akože som nepopulárny, že preto ľudia nevolia KDH... Toto si osvojili aj niektorí funkcionári KDH a tvrdili, že keby som odišiel, tak KDH by získavalo veľa percent, vyhrávalo by voľby atď. Držal som sa funkcie predsedu tak dlho, kým som si myslel, že iba ja som schopný urobiť pre KDH niečo pozitívne. Napríklad zabrániť, aby sa „vcuclo“ do SDK, lebo keby sa bolo „vcuclo“, tak dnes zaniká tak, ako zaniká SDKÚ.

Boli ste v tejto otázke od začiatku proti?

Áno, od začiatku som bol proti tomu. Keď sa to nakoniec podarilo, že KDH si zachovalo svoju stranícku autonómiu a oslobodilo sa od SDK, tak už som potom nevidel osobitný dôvod, aby som sa držal na čele KDH. Tým viac, keď som už potom nemal taký vplyv na slovenskú politiku, aký som chcel mať – otvorene to poviem. Tak som si povedal, keď pokračovali hlasy, že predsa nepotrebujem byť na čele KDH, dokonca vôbec nepotrebujem KDH a oznámil som, že som sa rozhodol nekandidovať na žiadne funkcie v KDH. Boli také reči, že by som mal byť popri Antonovi Neuwirthovi čestným predsedom, ale to som neprijal, lebo to by mi bránilo slobodne sa vyjadrovať proti línii KDH. Nežiadal som dokonca KDH ani o žiadnu funkciu „na dožitie“, napríklad platenú niekde v zahraničí. Mimochodom, čo mi ešte aj v rámci medzinárodnej organizácie pravicových strán v Európe ponúkali, hovorili, že pre mňa by nejakú takú funkciu mali, ako napríklad dostal Mikuláš Dzurinda, keď prestal byť predsedom vlády, no nemal som o to záujem a ani nemám o to záujem. Nemal som záujem o žiadnu funkciu, ktorú by mi dodalo KDH alebo nejaký štátny orgán.

Ani v diplomacii?

V diplomacii už vôbec nie. Diplomatov považujem za úradníkov, takže to nie je pre mňa. Nakoniec, desať rokov, kým som bol vylúčený z advokácie, som sa živil ako advokát a bol som celkom úspešný advokát, tak som sa rozhodol vrátiť do advokácie a robím v nej už dvanásť rokov.

A neľutujete to?

Nie, neľutujem.

Keď sme sa dostali k advokácii, tá je súčasťou justície. Ako sa vám pozdáva situácia v slovenskej justícii, v akom je stave?

Osobne som justíciu vždy bránil, pokiaľ som bol v politike, osobitne ako minister spravodlivosti. A naozaj ešte z prvého advokátskeho obdobia, či zo štúdia práva viem, že lepší študenti a neskôr aj absolventi práva sa snažili ísť do justície a spravidla sa tam skôr alebo neskôr dostali. Aj preto som justíciu vždy bránil, pred médiami a podobne. Teraz, keď ju vidím opäť cez detaily, cez konkrétne kauzy, tak už by som ju až tak veľmi nebránil.

Buďte konkrétnejší, kde tam vidíte problém?

Tým, že právo sa po Novembri ´89 stalo oveľa viac sústredené na jednotlivcov, na jednotlivé osoby, čo je správne, no súčasne sa stalo komplikovanejším. Spoločenské vzťahy sú komplikovanejšie, lebo majetkové vzťahy sú súkromné, osobné, štátne, firemné, trestno-právne, pracovno-právne a iné. Čiže právo sa stalo celkovo komplikovanejším, ako bolo za komunizmu. Dobre, veď na to sú právnici, aby to riešili. Lenže tesne po Novembri sa až príliš zdôrazňovalo „súkromné právo“ jednotlivých ľudí. Právnici a sudcovia to zobrali príliš doslova a nenaučili sa vyvažovať medzi všeobecným spoločenským dobrom a záujmom a súkromným záujmom jednotlivca. Z toho pramenili dosť jednostranné rozsudky v prospech jednotlivca. Druhá vec je tá, že súdne konania trvajú stále neúmerne dlho, pretože súdne spory sú komplikovanejšie. Jedno s druhým vedie k tomu, že súdnictvo je na tom horšie. Myslím si, že nie je cestou súdnictva prenášať čo najviac samosprávy na sudcov, ale naopak, podľa mňa samospráva sudcov zašla už príliš ďaleko, pretože všetky vážne otázky už rieši len Súdna rada a nerieši ich dobre. Sudcovia nemajú vnútornú statočnosť, ani vnútornú odvahu, aby svoje vlastné problémy riešili radikálne.

Týka sa to aj Ústavného súdu, ktorý je podľa mnohých odborníkov už roky spolitizovaný tým, že na miesta ústavných sudcov nastupujú bývalí predstavitelia politických strán?

Áno, je to ďalšia „chyba krásy“. Ale preto si myslím, že zlepšenie súdnictva by nastalo v prípade, ak by sa naopak časť právomocí alebo isté právomoci dali naspäť, či už ministrovi spravodlivosti, alebo vláde, ale táto bola schopná aj „sekať“ do súdnictva, ak by videla, že je to potrebné.

Nakoniec ste boli štyri roky ministrom spravodlivosti, vidíte teda, čo sa tu podarilo či nepodarilo, ako málo „veľkých rýb“ sedí za mrežami z oblasti organizovaného zločinu. Roky nevieme dostať do väzenia Jozefa Majského a iných, ktorí porušili zákon. Je to správne?

No vidíte, to je to prílišné zdôrazňovanie práv jednotlivca.

Ale je to normálne, že za evidentné trestné činy buď nikto nesedí, alebo ak už niekto sedí, tak ho pre procesné chyby sudcov pustia „nedopatrením“ na slobodu?

Je to nedostatok občianskej odvahy sudcov. Jednoducho seknúť!

Čiže aj toľko medializovaný prípad Majského, ktorý sa vlečie roky, je takýto? Prečo je to tak, aj tu chýba „vôľa“?

Naše zákonodarstvo je príliš šité na ochranu práv jednotlivca, to musím zopakovať. To po prvé. Po druhé, práve preto, že neexistuje nejaký vrcholný orgán – najskôr by to mohlo byť ministerstvo spravodlivosti – ktorý by v istých prípadoch mal právo zasiahnuť. Preto sa to tak ťahá.

Páčil by sa vám model kedysi uplatňovaný v Poľsku alebo aj v niektorých iných krajinách, kde minister spravodlivosti by bol súčasne generálnym prokurátorom?

Mohlo by to tak byť. Totiž trestná politika je dôležitou súčasťou štátnej politiky, preto trestnú politiku nemôže robiť nejaký nezávislý prokurátor, ktorý kašle na to, aké sú celospoločenské záujmy. On je určený do funkcie takmer neodvolateľne, on môže na záujmy obyvateľstva takmer kašľať. Preto pokiaľ by to bolo spojené s funkciou ministra spravodlivosti, tak minister spravodlivosti by viac vnášal do veci politický rozmer, teda politicky riešiť niektoré veci, aby sa zbytočne nepredlžovali. Ale detailne som sa nad tým nezamýšľal.

Keby ste sa mali zamyslieť nad našim ďalším možným vývojom z krátkodobého hľadiska, vyzerá to tak, že SMER momentálne nemá vážnu konkurenciu, keďže opozícia je v takom stave v akom je, a zrejme tu SMER bude vládnuť aj nasledujúce volebné obdobie, či už samotný, alebo s možným koaličným partnerom. Ako teda vidíte našu najbližšiu budúcnosť?

Že to bude pokračovať viac-menej tak, ako je to doteraz.

A vy ste s tým spokojný tak, ako to je – ako občan?

Na barikády by som nešiel! Proti…

Napriek tomu v inej otázke na tie barikády ale chodíte. Boli ste kedysi členom prvej Dzurindovej vlády, ktorá položila základ nášho neskoršieho členstva v EÚ a NATO. Vtedy ste predsa museli byť lojálny politike vlády, dnes ale vystupujete trochu inak. Neľutujete teda, že sme sa stali členmi EÚ a NATO? Dnes otvorene chodíte proti NATO protestovať, dokonca spoločne s komunistami. Je to v poriadku?

Pokiaľ ide napríklad o NATO, v roku 2003 som spoločne s Eduardom Chmelárom zbieral podpisy za referendum proti nášmu členstvu v NATO. Pokiaľ ide o spoluprácu s komunistami všeobecne, bojoval som proti komunistom do Novembra ´89. A vyhral som! Teda bol som na víťaznej strane. To znamená, že tým sa zápas proti komunizmu pre mňa skončil a teraz sa borím s tými problémami, ktoré tu sú. Povedzme, základne NATO. A keď aj s komunistami sme na jednej strane, to som rád, že nás je viac!

Ján Čarnogurský na protestnom zhromaždení na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave proti NATO

Ján Čarnogurský na protestnom zhromaždení na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave proti NATO (foto: archív JČ)

A neprekáža vám, že sú to komunisti? Komunista predsa vždy zostane komunistom, či nie?

Neprekáža mi to. Myslím si, že pre nich je ťažšie, keď pred svojimi musia odôvodniť, že oni sú s Čarnogurským na jednej tribúne (smiech).

Takže v otázke NATO máte jasno, svoj postoj ste nezmenili, že by sme v súčasnosti nemali byť členom tohto zoskupenia, no ako je to v prípade EÚ?

EÚ som vždy nielenže schvaľoval, ale navrhoval som vždy, aby sa Slovensko uchádzalo o členstvo. Koniec koncov ja som pustil tú vetu: "Chceme vlastnú stoličku a hviezdičku“, a to bolo oveľa skôr, ako sme sa stali členmi, teda ešte na rozhraní rokov 1990 a 1991. Nemáme totiž reálnu inú alternatívu voči členstvu v EÚ. Druhá vec je ale tá, že EÚ sama začala upadať a upadá. Po prvé upadá preto, lebo je príliš závislá od USA. Mimochodom, pred pár dňami na Valdajskom klube Vladimír Putin označil EÚ za vazala Spojených štátov a tak to aj je!

Vy sa s tým stotožňujete?

Áno, ja sa s tým stotožňujem, lebo EÚ nie je schopná robiť žiadnu zásadnú vlastnú politiku. Nakoniec pozrime sa na migračnú krízu. Migrantov spustili nezmyselné americké vojny na Blízkom východe! Líbya, Irak, Sýria. No nikto z európskych politikov, ani Fico, sa ani len neodvážia povedať, že migračnú krízu zapríčinili Spojené štáty. A už z teórie riadenia vieme, že ak je nejaký problém, tak musíme pomenovať príčiny problému, aby sme vedeli hľadať východiská a riešenia problému. A keď nepomenujeme príčiny migračného problému – americké vojny na Blízkom východe – tak nenájdeme ani riešenie tohto problému!

Považujete v tomto prípade politiku Bruselu za politiku pštrosa, ktorý strká hlavu do piesku, lebo migračná kríza netrvá ani mesiac, ani dva, ale niekoľko mesiacov, no reálne riešenie tu nikdy neprichádzalo, či už voči Grékom, Talianom. Orbána nechal Brusel vykúpať sa vo vyše tristotisícovej utečeneckej lavíne bez pomoci, pričom on ako jediný iba chránil Schengenský priestor. Ako z tohto pohľadu vnímate Brusel?

Že to sú úradníci, nie politici.

S neznalosťou veci?

Ani nie, najmä s nedostatkom odvahy. Hľadať korene problémov a ich riešenie. Pozrite sa, súčasná migračná kríza sa bude možno považovať za detskú hračku oproti stavu, keď Islamský štát (ISIS) získa atómovú bombu. A on ju veľmi reálne môže získať v krátkom čase, napríklad z Pakistanu. Peňazí má dosť, podplatí tam hocikoho. A dve, tri bomby nebude až taký problém. A v takom prípade bude ohrozená najmä Európa, lebo medzikontinentálne systémy nebude mať, tie už je ťažšie zohnať, nakoniec ani žiadna islamská krajina ich nemá. To znamená, že dopraviť bombu do Ameriky povedzme nedokáže, v podstate ani do Ruska, ale do Európy dokáže. Lebo dopraviť bombu nad Paríž dokáže športové lietadlo a samovražedný odpaľovač takejto bomby. A to sa môže stať. Čo potom urobí EÚ?

To je otázka?

To je rečnícka otázka…

Na jednej strane je tu migračná kríza, je tu 800 tisíc utečencov v Nemecku, do konca roka ich bude možno cez milión. Nakoľko si myslíte, že k tomu „prispela“ Angela Merkelová svojím ústretovým gestom. To ale zrejme nemôže byť v jedinom vyjadrení jednej političky, nie sú v tom podľa vás aj širšie súvislosti?

Áno, bola to politická neprezieravosť Angely Merkelovej. Mimochodom, odvtedy sa väčšina migrantov začína vydávať za Sýrčanov. Lebo väčšina migrantov hovorí jedným jazykom – po arabsky – tak žiadna európska polícia nerozozná, či je niekto z Alžírska, zo Sýrie, alebo z Egypta. A on povie, že je zo Sýrie. Pretože vie, že Sýrčanov prijímajú ľahšie. Tak by bol hlúpy, keby sa nevydával za Sýrčana. Už to je prvý dôsledok, hoci podľa mňa zatiaľ taký nevinný.

A stavanie plotov, je riešenie? Najprv za to kritizovali Orbána, no dnes o tom uvažujú dokonca aj Rakúšania či Nemci. Je to správne?

No čo mal Orbán ako predseda vlády robiť, keď mu do krajiny vtrhlo vyše tristotisíc utečencov? Koniec koncov Američania už dávno vystavali vysoký plot na svojej hranici s Mexikom, takže o čo ide? To sú všetko ale iba provizórne prechodné riešenia, to nie je riešenie problému ako takého.

A riešenie ako také by malo byť aké podľa vás?

Myslím si, že tých migrantov, ktorí už sú v Európe, tých za súčasného stavu už nedostaneme z Európy preč. A čo, necháme ich umierať hladom a zimou na ceste? Alebo začneme ich strieľať? To neprichádza do úvahy, čiže pre nich Európa musí nájsť nejaké riešenie. A keď ich aj je milión, tak ešte stále to 500-miliónová Európa zvládne. Ale musíme sa snažiť, aby ďalší už do Európy neutekali a to v praxi znamená vyriešiť sýrsku vojnu. A vyriešiť túto vojnu znamená vojensky poraziť ISIS. A to robí iba Asad a Rusi. Nikto iný to nerobí! Tie tzv. umiernené sýrske ozbrojené skupiny – žiadna z nich nemá za sebou čo i len ozbrojenú bitku s ISIS. Viete mi povedať - spomína sa Sýrska oslobodzovacia armáda, čo bojuje proti Asadovi – nejakú jej bitku s ISIS? Neviete… Čiže, je to také vazalstvo EÚ voči USA, lebo USA z geopolitických dôvodov idú proti Rusku, tak všetko hodia na Rusko. To znamená, že takýmto spôsobom minimálne sťažujú vojnu proti ISIS!

Chcete tým povedať, že kým v Sýrii nezasiahli Rusi, tak jedným reálnym odporcom ISIS boli Kurdi?

Kurdi a Asad! Ale zrejme to už bolo krátko pred víťazstvom ISIS.

Myslíte si, že Putin mal nálety cieľov ISIS strategicky dlhodobo premyslené ako jediné riešenie? Vieme však, že pri bombardovaní sa občas podarilo Rusom trafiť aj civilné ciele. Je to v poriadku?

Ak trafia kohokoľvek v Sýrii, kto nebojuje proti ISIS, tak tak mu treba! Lebo toto je vojna na život a na smrť. A v takej vojne sú vždy iba dve strany – moji a nepriatelia. To znamená, že ak tá tzv. umiernená sýrska opozícia bojuje proti Asadovi, ktorý jednoznačne bojuje proti ISIS, no tak týmto oslabuje bojovníka proti ISIS. Tak ich potom treba zničiť, takúto umiernenú opozíciu.

Rusi a Američania sa doteraz nezhodli v tom, že Asad má hrať v riešení sýrskeho konfliktu zásadnú úlohu. Podľa Moskvy sa to bez neho nebude dať vyriešiť, Američania, naopak, Asada nechcú. Vy ste za to, aby legitímne zvolený Asad bol kľúčom k riešeniu?

Samozrejme, ruské stanovisko je jediné správne! Pretože je to tak, ako hovoria Rusi: Asad je legitímny vládca Sýrie. A po druhé, Američania nech budú ticho! Pretože oni zavinili vznik ISIS, veď o tom sa už všeobecne píše a oni nepriamo financujú ISIS. Je totiž známe, že ISIS, ktorý sa topí v peniazoch, má najväčšiu časť príjmov z predaja ropy, vyťaženej na obsadených územiach Sýrie a Iraku. Ropu a plyn musí dopraviť na pobrežie Stredozemného mora, lebo iba tam sú kupcovia. Technicky nie je problém, ako ide ropa a plyn na pobrežie a kto ju tak kupuje. A USA, ktoré zakázali obchod s Iránom do dohody, tak doteraz som nepočul, že by zakázali obchod s ISIS! To znamená, keby zakázali obchod s ISIS a potrestali ho sankciami, žiadna firma by si nedovolila kúpiť ropu a plyn od ISIS a zaplatiť za to. To by bol teda poriadny úbytok peňazí pre ISIS… Ale takto USA nepriamo financujú ISIS.

Je postoj Slovenska v celej záležitosti, najmä v prípade migračnej krízy správny, ak premiér ide žalovať EÚ za nanútené kvóty na rozdelenie utečencov?

Stanovenie kvót bolo proti princípom EÚ a keď sa Fico bráni žalobou, tak iba na hrubú dieru dáva hrubú záplatu. Takže nie som proti, ale to je opäť iba zástupný problém, ktorý nevyrieši základný problém.

Ešte pred vyše rokom vyzerala byť spolupráca EÚ s Ruskom pomerne dobrá, neskôr ale prišli sankcie, ktoré podľa mnohých ekonómov žiadnej strane nič nevyriešili, Rusko nejako výrazne neoslabili a krajinám EÚ výrazne nepomohli. Bol postoj Ruska voči Ukrajine dôvodom na takéto opatrenia zo strany Bruselu?

Nebol to pravý dôvod, pravým dôvodom bol nátlak USA. Mimochodom, viceprezident USA Joe Biden niekedy na jar minulého roka vystupoval pred študentmi Harvardskej univerzity. V diskusii tam povedal, že EÚ nechcela zaviesť sankcie voči Rusku a že USA ju museli k tomu prinútiť. Čiže opäť vazalstvo EÚ. Podľa mňa celý ukrajinský ozbrojený problém vznikol tak, že kyjevskí mocipáni Jaceniuk, Porošenko a ďalší porušili po prvé ukrajinskú ústavu pri odvolávaní prezidenta Janukovyča a po druhé porušili dohodu, ktorú podpísali s Janukovyčom 21. februára 2014. V tej dohode sa zaviazali, že budú predčasné prezidentské voľby do troch mesiacov, ale dovtedy bude Janukovyč vládnuť. Janukovyč sa zaviazal, že od budov vlády a parlamentu stiahne Berkut, teda políciu, ktorá chránila objekty pred vniknutím demonštrantov. Túto dohodu ako garanti podpísali ministri zahraničných vecí Poľska, Francúzska a Nemecka, čiže členských štátov EÚ. Demonštranti, teda súčasní mocipáni v Kyjeve, túto dohodu porušili asi behom troch hodín, len čo Janukovyč stiahol Berkut, tak už do parlamentu vtrhli ozbrojení demonštranti. Saška Bilij búchal kalašnikovom o poslanecké lavice ľudí Janukovyča a takto ich nútili, aby ho odvolali. Nikto zo spomínaných troch ministrov zahraničných vecí členov EÚ nepodal demisiu za to, že niečo garantoval, no následne to nebol schopný splniť.

Čiže dovtedy uzavreté dohody v podstate prestali platiť?

Áno, navyše EÚ tiež nepovedala svojim trom ministrom, no dobre, čo ste to urobili? Takže EÚ nech je ticho!

Celý vývoj ale mal súvislosti s anexiou Krymu. Najmä EÚ tvrdí, že to bola protizákonná anexia, keď po druhej svetovej vojne v Európe žiadna iná podobná anexia nenastala, hoci niektorí pripúšťajú možno s výnimkou Kosova. Vidíte tam nejakú analógiu?

Je tam absolútna analógia! To znamená, že Rusko alebo Krym ťahali čiernymi figúrkami! To tiež znamená, že najprv tu bolo odtrhnutie Kosova a až potom tu bolo odtrhnutie Krymu. Dokonca na Kryme bolo referendum a demokratický proces bol zachovaný oveľa lepšie ako v Kosove. V Kosove predtým, ako bolo akékoľvek hlasovanie, tak vyhnali asi 200-tisíc Srbov, ktorí tam bývali a dodnes sa tam nemôžu vrátiť!

Vy to teda v otázke Krymu nepovažujete za anexiu?

Nie, pretože Krym bol historicky vždy ruský. Potom ho generálny tajomník ÚV KSSZ daroval Ukrajine, ale na Ukrajine boli aj predtým dvakrát referendá. V roku 1991, keď sa rozpadal Sovietsky zväz a potom ešte jedno a v tom jednom referende znela otázka tak, či súhlasia, aby sa stal Krym samostatnou zväzovou republikou ZSSR a veľká väčšina povedala áno. To bolo prakticky hlasovanie za odtrhnutie od Ukrajiny.

Ján Čarnogurský, prezident Slovensko-ruskej spoločnosti a ruský premiér Dmitrij Medvedev

Ján Čarnogurský, prezident Slovensko-ruskej spoločnosti a ruský premiér Dmitrij Medvedev (foto: archív JČ)

Je to teda zložité, a to nielen na Ukrajine. Komu dnes vyhovuje podľa vás takýto chaos vo svete?

No predovšetkým Spojeným štátom!

Vrátim sa ešte do nášho regiónu. Nemáte osobne obavy z vývoja v Poľsku, lebo kuvičie hlasy už strašia, že víťazstvo pravice v kombinácii s pravicovým prezidentom z jednej politickej strany PiS, teda Právo a Spravodlivosť, môže Poľsko izolovať?

Nie, nemám. Na poľskú politiku sa pozerám tak s úsmevom, lebo najmä súčasná poľská vláda, ale aj prezident idú aj proti Rusku, aj proti Nemecku, a aj proti Bruselu. A opäť opakujú tú starú poľskú chybu, že sa spoliehajú na nejakého „ďalekého“ spojenca. Pred vojnou sa spoliehali na Francúzsko, na Anglicko, no tí sa na nich vykašľali. A teraz sa spoliehajú na Američanov. No ale čo Američania pre nich urobia? Podľa mňa je to len otázka času, kedy aj Poľsko „sa zreálni“. A zistí, že bližšia je košeľa ako kabát a krajiny V4 ako tak, ale predsa sú ich prirodzenými spojencami, lebo hlas štyroch je vždy silnejší ako hlas jedného, hoci veľkého.

Ján Čarnogurský v prezidentskej kampani v roku 2014

Ján Čarnogurský v prezidentskej kampani v roku 2014 neuspel (foto: archív JČ)

Celkom úplne na záver, čo vás viedlo v roku 2014 kandidovať na funkciu prezidenta? Mali ste predsa oveľa skôr aj väčšiu popularitu aj lepšie možnosti kandidovať. Prečo ste sa neuchádzali o túto funkciu po Michalovi Kováčovi?

No Mečiar by ma nebol určite volil...

Ale mohli ste predsa ísť proti Mečiarovi…

V parlamente súčasťou dohody bolo, že koalícia, ktorá vznikla v roku 1998 sa zaviazala, že podporí kandidatúru Rudolfa Schustera. Ja som na takúto dohodu vtedy nemal šancu.

A v tom roku 2014 nepovažujete vašu kandidatúru za neuváženú?

Nie, ja som si považoval za svoju politickú, možno, že až morálnu povinnosť kandidovať z viacerých dôvodov. Jeden dôvod bol ten, že každá zo stredoeurópskych krajín mala aspoň raz za prezidenta významnejšieho predstaviteľa disentu, iba Slovensko nie. A teraz už ani nebude mať… Myslím si, že raz to bude Slovensko pociťovať ako svoju nevýhodu a moje zvolenie by pevnejšie zakotvilo našu krajinu a zvýšilo by legitimitu Slovenska, keď by sa prezidentom stal disident. Preto som považoval za potrebné kandidovať, minimálne sa o to pokúsiť. Dostal som tak málo hlasov, v poriadku, ľudia sa tak rozhodli.

Neľutujete to teraz ani s odstupom času?

Nie, neľutujem. Veď ja som bojoval za samostatné Slovensko, samostatnú stoličku a hviezdičku, a to v čase, keď Mečiar ešte bol za federáciu, keď hovoril, že dokopeme Čechov do federácie. To znamená, že keď som toto absolvoval, tak som bol povinný ísť až do konca, a to je prezidentská funkcia. Z mojej strany som moje vnútorné povinnosti splnil… Čo bude ďalej?… 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

23:59 Harabin: Nevylučujem návrat. Je desivé ako Fiačan a Pčolinský zdemolovali cez súdnictvo štát. Ešte Lipšic na prokuratúru a sme horší než Burundi

Najkontroverznejší sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin nevylučuje, že sa do talára vráti. “Teraz …