Ako funguje slovenská politika? Pokiaľ nemáte peniaze, ťažko môžete zakladať stranu. Korporácie a sponzoring vládnu už aj dnes, komentuje sociológ Filčák

5. 2. 2018 0:01

ROZHOVOR Nemôžete mať krajinu, kde bude mať desať percent ľudí nadpriemerné príjmy a ostatní sa na nich budú pozerať, hovorí sociológ Richard Filčák z Prognostického ústavu SAV. Dodáva, že pokiaľ sa financie udržiavajú v lokálnej ekonomike, zlepšuje to situáciu všetkých obyvateľov. Nemali by sme sa podľa neho vyťahovať nad susedov, pretože o pár rokov možno my budeme tá diera medzi Poľskom a Maďarmi.

Ako funguje slovenská politika? Pokiaľ nemáte peniaze, ťažko môžete zakladať stranu. Korporácie a sponzoring vládnu už aj dnes, komentuje sociológ Filčák
Foto: archív R.F.
Popis: Richard Filčák

Dalo nám zavedenie eura nejakú výhodu, bolo to dobré nasmerovanie nášho sociálno-ekonomického vývoja?

Hlavným zlomom bolo pre nás určite prijatie do Európskej únie. Euro nás posúva ďalej. Sú dve roviny diskusie o eure. V hlavnom prúde sa stále prezentuje ako ekonomický problém. Je to ekonomický problém, ale málokedy si uvedomujeme, že euro je v prvom rade politický projekt. Keď budeme kupecky počítať, koľko platíme a koľko dostávame, tak sa ďaleko nedostaneme. Euro je politický projekt Nemecka a Francúzska, to sú zároveň motory integrácie. Odpadol výrobca problémov, Veľká Británia, a Únia bude nevyhnutne iná. Je ťažko predstaviteľné, že nedôjde k ďalšej integrácii postavenej na politickom projekte eura, spojenej s posilňovaním kompetencií. Slovensko musí na zmeny reagovať, ale na základe analýz a faktov, nie pocitov a ideologických presvedčení.

Čo z toho vyplýva?

Keď sa spätne pozrieme, prečo padla Radičovej vláda, vidíme, že celý argument o eurovale bol vlastne nezmyselný. Môžeme sa baviť o tom, nakoľko bolo Grécko úspešným príbehom. Samozrejme, keď sa spýtate v Dresdner Bank, tak vám povedia, že nesmierne, lebo dostali peniaze nazad. Keď som bol na jeseň v Aténach, tak každý deň tam boli aspoň dve demonštrácie za sociálne práva, za dôchodky, pretože obrovská časť populácie spadla doslova na hubu. Keď vám okrešú dôchodok, vyhodia polovicu ľudí z úradov… Imidž lenivých Grékov, samozrejme, funguje, ale je to brutálna paušalizácia. Kopec ľudí pracovalo aj pracuje ťažko. Pri týchto drastických opatreniach sa tiež dosť často zabúda, že nemôžete mať európske ceny potravín a prenájmu, energií, vodného, stočného a východoeurópske alebo v prípade Grécka balkánske platy.

Nemožno stlačiť mzdy pod určitú úroveň, pretože jednoducho ľudia nebudú schopní nič zaplatiť. Sú prípady, keď sa za európske peniaze postavili vodovody a aj keď majú doma v studni vodu kontaminovanú pesticídmi, pre ľudí v týchto regiónoch je už dvadsať eur mesačne veľká položka.

A toto je ten problém pri tlaku na pílu, ktorý pri vecnej diskusii odchádza, aj keď sa napríklad teraz diskutuje o výške minimálnej mzdy. Ďalšia vec je, že ak chceme poháňať ekonomický rast, čiastočne musí byť stimulovaný domácou spotrebou. Tá sa zvyšovať nebude, keď neporastú platy. Treba nájsť taký balans, zlatú strednú cestu, medzi možnosťami štátu a potrebou dôstojného života, hoci to je skôr sociálny koncept.

Z ekonomického hľadiska je to skôr koncept spotreby a stimulovaného rastu. Bez toho to nepôjde. Nemôžete mať krajinu, kde bude mať desať percent ľudí nadpriemerné príjmy a deväťdesiat percent ľudí sa na nich bude pozerať. Projekt eura nie je len o počtoch, je to aj o sociálnom pilieri a spoločnosti postavenej na možno okresanom západnom modeli, ktorý je však stále lepší ako naše východoeurópske variácie na kapitalizmus bez ľudskej tváre.

Vynárajú sa lokálne meny, lokálne ekonomiky. Aj na Slovensku. Majú podľa vás potenciál niečo ovplyvniť?

Sú lokálne schémy fungujúce na princípe meny, kartičiek alebo sa to digitalizuje. Celé je to postavené na tom, že pokiaľ udržiavate financie v kruhu lokálnej ekonomiky, zlepšuje to situáciu všetkých obyvateľov namiesto odtekania peňazí von. Obrovský koncept, ktorý teraz presadzuje Európska únia, je takzvaná obehová ekonomika. Veľakrát sa to chápe úzko ako iba recyklácia odpadov, no nie je to len o odpadoch, ale aj o ekonomike spoločného využívania a alternatívnej ekonomike.

Švédi napríklad experimentujú s podporou opravárenských dielní. Je lepšie, ak si zaplatíte opravára, ktorý zaplatí daň na mieste a žije tu, ako keď kúpite novú práčku z Hongkongu alebo z Číny. Udržiavanie zdrojov na mieste je presadzované aj na úrovni EÚ, pretože zisťujeme, že to nie sú len obrovské peniaze, ktoré odtekajú pre ropu a zemný plyn, ale sú to aj ďalšie peniaze pre výrobky a podobne. Čiže je výhodnejšie stavať na lokálnom prístupe.

V Británii máte komunity, kde obehová ekonomika funguje desiatky rokov. Na lokálnej úrovni to viac-menej funguje, väčšinou v relatívne malých komunitách, kde sa ľudia dohodnú a existuje tam určitá miera dôvery. Krajiny, ktoré s tým experimentujú, hovoria, že by to išlo aj na národnej alebo nadnárodnej úrovni. Nebavíme sa o mene, ale o tom, ako vymyslieť systém, aby čím menej peňazí odtekalo von.

Nóri napríklad povedali, že do roku 2040 budú mať iba elektrické autá, a má to jednoduchú príčinu. Lacnú energiu z vody tam mali už dávno, pretože ich hliníkový priemysel vznikol na základe lacnej vody. Ak by to dokázali, tak autá budú napájať, ropu, čo ešte majú v šelfe, môžu vyvážať a budú akoby nezávislí od vonkajších zdrojov. Dnes je naftový Golf v Nórsku o tretinu drahší ako elektrický. Ako sa v Nórsku rozvíjal hliníkový priemysel, začali vo veľkom stavať vodné elektrárne. Sú tam v nadmorskej výške nad tisíc metrov, nie sú tam teda sedimenty, sú tam len skaly a voda. Pri minimálnej údržbe to bude fungovať dvesto rokov a máte nadbytok elektrickej energie lacnejšej, ako je tá z ropy, ktorú ťažia. Fínsko má dlhodobú víziu, že úplne nahradí tepelné zdroje biomasou a alternatívnou energiou. Sadia priemyselné lesy a investujú do geotermálnych vrtov. Máme pokusy na národnej, ako aj lokálnej úrovni veci meniť, ale zatiaľ sú to ojedinelé pokusy a chýba koordinácia, podpora. A hlavne vízia.

Dá sa V4 stále chápať ako šťastný projekt z pohľadu vývoja Slovenska? Myslíte si, že je to udržateľná platforma do budúcnosti?

Nemyslím si, že by sa V4 rozpadla. Skôr je možné, že bude fungovať čoraz formálnejšie. V minulosti jej dosť silno dominovali Poliaci, ktorí ju využívali na presadzovanie svojich záujmov voči Bruselu. Ako systém regionálnej spolupráce to malo a má význam a určite by to malo prežiť aj turbulentné otrasy v Maďarsku a Poľsku. Na Slovensku máme trocha pocit, že sme majstri sveta, lebo sme zaviedli euro, bavíme sa o hlbšej integrácii, ale neuvedomujeme si, že sme len krok od podobného stavu, aký je v Maďarsku alebo v Poľsku. Maďarsko je príklad autoritatívneho režimu jednej strany, ktorá je tam taká zabetónovaná, že minimálne ďalších možno desať či pätnásť rokov s nimi nikto nevykýva. Poľsko je veľmi divný príklad kombinácie klerikalizmu z devätnásteho storočia podporovaného sociálnymi odpustkami a kombinovaného s veľmocenskými ambíciami, ktoré nemá šancu nenaplniť. Takisto v Poľsku to vyzerá, že to nebude krátkodobý trend.

Na Slovensku sme krok od vzniku absolútnej dezintegrácie, pretože nastupuje obdobie postpolitiky. Keď sa pozrieme na niektoré opozičné strany a vylúčime už úplných fašistov, tak tu máme strany, ktoré majú štyroch členov a z toho sú dvaja bratranci, prípadne strany robené na základe kultu osobnosti alebo marketingových stratégií. Nemajú takmer žiadne odborné zázemie. Neviem si predstaviť, čo by nastalo v momente, ak sa bude ich počet a sila zväčšovať a prevezmú vládu, strategický manažment štátu.

Neexistuje tu žiadna spoločná doktrína napríklad ani voči jadru. Ešte aj životne dôležitá diskusia o jadre sa na Slovensku stáva predmetom politického boja, namiesto toho, aby nastal nejaký konsenzus. Myslím si, že pre krajiny semiperiférie je stále lepšie držať sa blízko jadra, aj keď to môže spáliť krídla a vytvárať problémy, pretože politiky sú stavané na veľké krajiny. Ale miera a magnitúda problémov, ktorým čelíme a čeliť ešte len budeme, si nevyhnutne žiada spoluprácu na rôznych frontoch. Sami ich len ťažko budeme schopní riešiť.

Myslím si, že V4 je stále užitočný nástroj. Ťažko povedať, čo bude o päť či desať rokov, možno nám ešte bude veľmi užitočný. Osobitná kapitola je Česká republika, tá je momentálne veľmi nečitateľná. Určite by sme sa nemali vyťahovať nad našich susedov, pretože ktovie, aké bude mať Slovensko problémy o pár rokov. Možno sa dostanú do lepšej situácie a my budeme tá diera medzi Poľskom a Maďarmi.

Vo Fínsku teraz skúšajú aj takzvaný nepodmienený príjem. Nebude napokon nutné ho zaviesť celoplošne v súvislosti so Štvrtou priemyselnou revolúciou? Sú síce aj optimistické vízie, že sa ľudia prezamestnajú, len si neviem predstaviť, že budú všetci vyrábať mobilné aplikácie… 

Je to veľmi diskutovaný a kritizovaný koncept. Existujú veľkopodnikatelia ako Bill Gates a šéfovia nadnárodných korporácií, ktorí nepodmienený príjem podporujú z pragmatického dôvodu. Pokiaľ totiž nebude kúpna sila, ich produkty nebude mať kto kupovať. Na druhej strane je veľmi silné krídlo ľudí väčšinou z pravicového spektra, ktorí to kritizujú, pretože ľudia budú údajne leniví.

Už teraz si ale akoby kupujeme mnohých ľudí napríklad sociálnymi dávkami, ktoré podmieňujeme aktiváciou, ale vieme, že reálne ani nemajú šancu získať zamestnanie. Napríklad vo východných regiónoch Slovenska. Teoreticky by základný príjem mohol riešiť mnoho vecí, na druhej strane, ak by bol dostatočne vysoký, bol by veľkou záťažou pre štátny rozpočet. A zase sa dostávame k tomu, koľko je štát schopný generovať príjmov.

Myslím si, že v krajinách, ako je Švajčiarsko, k niečomu takému dospejú, možno to nebudú volať základný príjem, ale tí, ktorí nebudú mať prácu budú na sociálnych dávkach a prestanú ich naháňať do podporných programov, aby zametali ulice alebo chodili donekonečna na kurzy a robili z bývalých vodičov vysokozdvižných vozíkov programátorov. Možno to k tomu dospeje a niet inej cesty. Jednoducho nemáme s Priemyslom 4.0 ďalšie možnosti. Aj keď na druhej strane, keď si pozrieme demografické trendy, tak nielen Slovensko rýchlo starne, čiže aj tlak na zamestnanie bude asi iný.

Myslíte si, že sa to neustále roztváranie nožníc dá zvrátiť alebo aspoň pribrzdiť? Že štáty presadia nejaké politiky účinnejšie obmedzujúce vplyv nadnárodného kapitálu?

Vo Švajčiarsku robili štúdiu vlastníctva firiem a prišli k tomu, ako sú skupiny nadnárodných bánk a investorov veľmi úzko poprepájané (informoval o tom napr. Forbes). Smerujeme rýchlym tempom k akumulácii kapitálu. Na druhej strane možno nie som až taký pesimista a bude otázka, ako sa to prejaví v živote obyčajných ľudí. Veľká Británia bola svojho času impériom, nad ktorým nezapadalo slnko, relatívne upadá už sto rokov. Pritom je to stále veľmi príjemné miesto na život. Zase záleží na tom pre koho.

Verím tomu, že finančná oligarchia a systém povedie ku kumulácii kapitálu, no aj tie nadnárodné spoločnosti budú musieť politiku ovplyvňovať tak, aby dochádzalo k nejakému zmieru. Tiež totiž potrebujú politickú stabilitu a kúpnu silu. Systém vlastne stojí na symbióze, čiže musí nastať konsenzus. V podstate korporácie a sponzoring vládnu už dnes. Ako funguje slovenská politika? Pokiaľ nemáte peniaze, ťažko môžete zakladať stranu a ísť vôbec do politiky. Už dnes sme tým ovládaní.

Na Slovensku bola v 80. rokoch pomerne silná tradícia sociálneho podniku, teraz sa na to pokúšajú nadviazať.

Slovenská vláda preložila nedávno zákon o sociálnom podnikaní. Je to dobrý doplnkový nástroj, umožňuje vytvárať určité množstvo pracovných miest pre hendikepovaných, etnické menšiny alebo ženy. Nevytrhne nás to z biedy, ale môže to poskytnúť šancu v niektorých regiónoch pre určité skupiny obyvateľstva, aby sa zamestnali. Nemusí to byť nutne dotované natvrdo, môže to byť systém pôžičiek či daňové zvýhodnenia.

Už teraz máme úspešné sociálne podniky, rómske ženy perú bielizeň pre hotely, bývalí nezamestnaní vyrábajú umelecké predmety… Potrebujete ľudí, ktorí o to majú záujem a dokážu na lokálnom trhu vytvoriť pracovné miesta. Progresívne štáty to podporujú a kombinujú to napríklad s ekokritériami, napríklad zeleným zaobstarávaním. V Rakúsku majú škôlky nastavené verejné obstarávanie tak, že kupujú jablká v biokvalite z lokálneho sadu pestované lokálnymi ľuďmi, ktorí by inak na zamestnanie nemali šancu.

Myslím si, že je to dobrá cesta, hoci pomôže skôr jednotlivcom. Asi ťažko to radikálne ovplyvní situáciu, lebo jednoducho nevytvoríte toľko miest. A ak áno, tak sa dostanete do konfliktu s voľným trhom a obvinia vás, že ničíte voľnú súťaž ich dotovaním. Ale v tomto priestore je to dobrý krok a som rád, že sa mu dostalo zákonnej formy. Mali by k tomu byť naviazané aj finančné prostriedky, to znamená, že ľudia, ktorí chcú rozbehnúť sociálne podnikanie, budú mať možnosť naň získať podporu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Zavádzanie demokracie? Generál Šedivý prekvapivo o USA, Trumpovi, Iraku aj minulosti

17:29 Zavádzanie demokracie? Generál Šedivý prekvapivo o USA, Trumpovi, Iraku aj minulosti

ROZHOVOR „Ak spoločnosť akceptuje diktátora alebo diktátorský režim, tak by sme nemali hovoriť, že j…