Aké budeme mať platy v roku 2016? Pomôžu opatrenia vlády hladovým dolinám? Odborník prezradil pre PL.sk aj to, koľkí z nás dostali 13. plat

0
Peniaze, ilustračné foto (Autor: SITA/AP)

Môže najnovšie opatrenie vlády priznávajúce odvodovú úľavu pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú nezamestnaného z takzvanej hladovej doliny, nejako výraznejšie ovplyvniť trh práce v budúcom roku?

Z môjho pohľadu nejde o zásadný krok, ktorý by mal výrazne pomôcť zníženiu nezamestnanosti v týchto regiónoch. Vysoké odvody na Slovensku sú problémom, no vyselektovať niektoré regióny a zamestnávateľov, ktorým sa znížia, nepovažujem za systémové riešenie. Treba sa pozrieť, aká je štruktúra nezamestnaných v daných regiónoch – či korešponduje s tým, po akých zamestnancoch je potenciálny záujem zo strany zamestnávateľov. Obávam sa, že tam veľký prienik nie je. Znížiť nezamestnanosť v týchto hladových dolinách pomôžu seriózni investori, prípadne sektor služieb, ktorý by ich mohol po cielenej rekvalifikácii zamestnať, či podporou podnikania, aby sa z nich stali „samo-zamestnanci“.

Ako hodnotíte tohtoročný pohyb v číslach nezamestnaných a ich postupný nepatrný úbytok?

Je pozitívne, že nezamestnanosť klesla. Stále je však jedna z najvyšších v EÚ, hlavne čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti. Otázne tiež je, či sa spravili všetky opatrenia, aby bola ešte nižšia, aby klesla výraznejšie ako v okolitých, nám podobným, krajinách.

V ktorých odvetviach sa dalo tento rok najľahšie zamestnať?

Je všeobecne známe, že zamestnávatelia mali veľký záujem o IT odborníkov, o kvalifikovaných ľudí do automobilového priemyslu či o zváračov. Objavujú sa aj pracovné ponuky pre obchod a administratívu. Problém je však s kvalitou pracovnej sily v týchto oblastiach. Aj preto sa firmy pozerajú po zamestnancoch zo zahraničia.

Kde sa zaznamenal najvyšší rast miezd?

Najvyšší rast miezd sme podľa portálu Platy.sk zaznamenali v odvetviach výroba kovov alebo kovových výrobkov či polygrafický, vydavateľský priemysel. Platy ale nadpriemerne rástli aj v odvetviach elektrotechnický priemysel, poisťovníctvo či reklama, propagácia, PR.

Kde sa dávali odmeny, koľko percent podnikov k tomu pristupovalo?

Podiel ľudí s trinástym platom bol tento rok najvyšší v automobilovom, chemickom a elektrotechnickom priemysle. Tu podiel zamestnancov s týmto nefinančným benefitom presahoval 24 percent. Vo všeobecnosti pritom 13. plat poskytli 15 percentám zamestnancov. Odmeny na konci roka dostáva podľa našich informácií 23 percent zamestnancov, najviac vo výrobe, prenose a rozvode elektriny, poisťovníctve a v chemickom priemysle.

Ako môže zamestnanec zistiť primeranú výšku platu, na ktorú má v danej pozícii nárok?

Ak zamestnanec má možnosť, nech sa na to opýta známych či v rodine. Vo väčšine prípadov je to však citlivá téma, navyše samotné firmy zaväzujú zamestnancov, aby o svojom plate nekomunikovali. Neostáva teda iné, len sa obrátiť na internet. Aj na stránke Platy.sk je možnosť porovnať si plat s ľuďmi, ktorí pracujú na rovnakej pozícii v rovnakom regióne, pričom toto základné porovnanie je zdarma. Pri prieskume si treba dať pozor na relevantnosť vzorky, aktuálnosť údajov a v neposlednom rade aj na štruktúru pozícií, s ktorými prieskum pracuje.

Aký bol rok 2015, čo sa týka benefitov? Aké sú ešte štandardom a z ktorých sa naopak už úplne upustilo?

Najrozšírenejším benefitom v roku 2015 boli rôzne firemné akcie, ktoré deklarovalo až 26 percent zamestnancov. Rozšírené sú aj nápoje na pracovisku – čaj, káva, minerálky alebo vzdelávanie zamestnancov.

Ani pri jednom zo sledovaných benefitov sme nezaznamenali jeho prepad v poskytovaní. Naopak, o jeden percentuálny bod klesol podiel zamestnancov, ktorí uviedli, že nedisponujú žiadnym benefitom.

Benefit

2014

2015

2015/2014

(zaokrúhlený rozdiel)

Firemné akcie

22 %

26 %

               +3 %

Vzdelávanie

19 % 20 %                 0 %

Flexibilný pracovný čas

17 %

18 %                +1 %

Mobilný telefón na súkromné účely

17 % 17 %                 0 %

Zamestnanecké zľavy

13 % 13 %                 0 %

Notebook aj na súkromné účely

12 % 12 %                 0 %

Dovolenka navyše

 8 %  9 %                 0 %

Práca z domu

 7 %  8 %               +1 %

Strava nad rámec zákona

 6 %  6 %                 0 %

Auto aj na súkromné účely

 6 %  6 %                 0 %

Zdravotné pripoistenie

 5 %  6 %                 0 %

Preplatenie dopravy do práce

 5 %  6 %                 0 %

Preplatenie športových, kultúrnych aktivít

 4 %  5 %                 0 %

Sick day, preplatené voľno na zotavenie

 4 %  4 %                 0 %

Nadštandardná zdravotná starostlivosť

 3 %  3 %                 0 %

Príspevok na bývanie

 1 %  1 %                 0 %

Žiadny

33 %

33 %

              -1 %

Zdroj: Platy.sk

Čo očakávate od roku 2016 v oblasti platov?

Predpokladám, že rok 2016 bude na trhu práce vcelku pozitívny – obdobne ako rok 2015. Keď sa darí firmám, je predpoklad, že budú platy rásť. Očakávam, že dôjde k rastu nominálnych platov medzi 3,5 až 4 percentami. Pozitívnymi faktormi sú prílev nových investorov (Jaguar), stále silný spotrebiteľský dopyt, ktorý pomáha rastu obchodu a služieb, a na rast platov bude mať vplyv aj vyjednávanie platov zo strany zdravotníkov či učiteľov.

Za prvý až tretí kvartál 2015 dosahovala priemerná mzda na Slovensku podľa Štatistického úradu SR 859 eur v hrubom. Ak by bol zaznamenaný rast o niečo vyšší ako v tomto roku, tak koncom budúceho roka by priemerná mzda mohla atakovať hranicu 900 eur mesačne. Dobrou správou je, že inflácia je nízka, ceny tovarov a služieb nerastú, takže aj reálne platy zamestnancov by mali rásť.

Môže utečenecká vlna urobiť nejaké zmeny alebo až zemetrasenie na trhu práce?

Osobne si myslím, že slovenský trh práce nebude imigrantmi umiestnenými u nás nijako zasiahnutý. Imigrantov je málo, zatiaľ sa len učia po slovensky a o ich vzdelanostnej štruktúre a zručnostiach veľa nevieme. Táto téma je zaujímavá v krajinách, kam prišli desaťtisíce imigrantov, ktorých bude väčší problém integrovať. Ako vo väčšinovom obyvateľstve, aj medzi imigrantmi sú určite vzdelaní ľudia, ktorí by boli pre ekonomiku prospešní napríklad vytváraním nových pracovných miest, ale sú tú aj takí, na ktorých spoločnosť dopláca. Zamestnávatelia už dnes vyhľadávajú pracovnú silu v zahraničí, prílev imigrantov im môže dokonca pomôcť. Všetko ale závisí od ich štruktúry, o ktorej dnes nič neviem.

Ktoré profesie sú na odstrel?

Tu hrá skôr väčší vplyv technologický pokrok než imigranti. Ale v našich podmienkach nahradenie poštárov dronmi či automatickými autami nevidím v ďalšom roku reálne. Tak ako niektoré profesie zanikajú, je rad tých, ktoré vznikajú. Isté je len to, že časy prajú vzdelaným a flexibilným ľuďom.


- Reklama -