Ak by verejnosť poznala prezidentských kandidátov takých, akí v skutočnosti sú, výsledky by boli diametrálne odlišné, hovorí Šimkovičová

0
Na snímke Martina Šimkovičová skladá poslanecký sľub počas ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 23. marca 2016 v Bratislave. (Autor: TASR)
V májových eurovoľbách kandidujete do europarlamentu. Prečo? 
 
Dlhodobo kritizujem určité javy v spoločnosti, v Európe, v EÚ, ktoré ovplyvňujú aj život na Slovensku. Z EÚ sa za posledné roky stala inštitúcia, ktorá prikazuje a zakazuje, a diktuje, odklonila sa od pôvodného zámeru, ktorým bola hospodárska a iná spolupráca. Už je to skôr diktát najsilnejších krajín. Mám pocit, že by v EÚ mali byť viac zastúpené hlasy bežných občanov a aj kritické hlasy. Chcela by som byť takým zástupcom, ktorý bude zastupovať skutočne názory nás, Slovákov.  
 
Znamená to, že sa už nechcete o rok zúčastniť volieb do NR SR, chceli by ste radšej vymeniť slovenský parlament za ten európsky?
 
V prípade, že by som uspela v europarlamente, o miesto v NR SR by som sa neuchádzala. 
 
Prečo kandidujete za pomerne neznámu stranu Starostovia a nezávislí kandidáti? Ako došlo k vašej spolupráci?
 
Tak vidíte. Odkedy som v NR SR, neustále ma novinári, ale aj niektorí kolegovia-poslanci spájajú s nejakou stranou. Už som mala vstupovať do strany Sieť, k ĽSNS a podobne. Verte, že ak by som bola chcela ísť na kandidátku niektorej populárnejšej stany, mohla som tak urobiť. Dostala som viac ponúk, od ĽSNS, od kolegu Marčeka, náznaky prichádzali aj od iných neparlamentných strán. Nevedela som sa však úplne stotožniť so žiadnou z týchto možností. Uprednostňujem preto takúto nezávislosť. Nešla som do toho so žiadnym kalkulom.    
 
 
Čiže ste o tom hovorili aj s ĽSNS?
 
Áno, s pánom Kotlebom sme o tom hovorili. Výsledok vidíte. 
  
V Bruseli by ste sa chceli venovať rodinnej politike, sociálnym veciam, vzdelávaniu a kultúre. Čo konkrétne chcete v týchto oblastiach meniť?
 
Je zopár konkrétnych vecí v rodinnej politike, ktoré ma trápia. Bola som ako poslankyňa zainteresovaná v prípadoch, ktoré sa týkali odobrania slovenských detí v zahraničí, alebo sporov rodičov o deti, keď jeden z nich bol Slovák a druhý cudzinec. Vidím nedostatky aj v našej legislatíve.
 
Preto som aj v NR SR predkladala novelu civilnosporového poriadku o tzv. návratových veciach, kde ide o vydanie detí zo Slovenska do cudziny za druhým rodičom.  Pri odoberaní detí či návratoch sa mnohokrát porušujú práva detí a nie je braný zreteľ na najlepší záujem dieťaťa v zmysle Haagskeho dohovoru, čo by malo byť prvoradým kritériom. Chcela by som v tejto problematike pôsobiť aj v EÚ.
 
A v téme vzdelávania, ktorú sme spomenuli? 
 
Ako doktorka pedagogiky mám k tejto téme blízko. Mám svoje názory a postoje. Na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého som podpredsedníčkou, sa problematikou vzdelávania v mnohých podobách zaoberáme pomerne často, či už ide o inkluzívne vzdelávanie, vzdelávanie margalizovaných skupín a pod. Tieto témy sú mi blízke. 
 
No a v kultúre som sa pohybovala celý život. Mám 20-ročné skúsenosti z mediálnej oblasti. Médiá ovplyvňujú verejnú mienku. Myslím, že by sme mali docieliť, aby médiá viac obyvateľstvo vzdelávali, pravdivo informovali, nie polarizovali alebo manipulovali.   
 
Ktorý zo súčasných slovenských europoslancov podľa vás napĺňa svoj mandát najlepšie?
 
Veľakrát sa ukázalo, že naši, slovenskí europoslanci hlasujú proti vlastnej krajine, proti vôli väčšiny nášho obyvateľstva, prípadne za veci, ktoré našu krajinu poškodzujú. Naposledy sa tak stalo pred pár dňami, keď EP hlasoval o zriadení 10-miliardového fondu pre azyl a migráciu. Traja z našich europoslancov tento návrh podporili. 
 
Vzor v žiadnom zo súčasných slovenských europoslancov nemám, mám však svojich obľúbených europoslancov z iných krajín, veľmi mi bol sympatický napr. Salvini či Farage.
 
Stále ste objektom záujmu bulváru, či už ide o predaj domu, manželstvo a podobne. Aký máte k tomu teraz vzťah z pozície političky? Vyrušuje vás to?
 
Nepovažujem za správny spôsob, akým bulvárne médiá informujú o mojom súkromí. Som politička a naše najintímnejšie rodinné súkromie by malo ostať súkromím. Mnohokrát sa šíria polopravdy a aj klamstvá a proti tomu sa nedá brániť. Bulvár je bulvár.    
 
Pozornosť médií ste vyvolali už svojimi prvými statusmi o migrácii, ktoré ste písali v čase, keď mediálne prezentovaná mienka bola skôr v súlade s pohľadom Európskej únie. Dnes už na sociálnych sieťach tieto témy nekomunikujete. Skôr sa venujete témam tradičnej rodiny, ochrane práv detí. Tému migrácie už tak nesledujete?  
 
Aj vy opakujete nesprávnu informáciu, ktorú som vysvetľovala niekoľkokrát. Ja som nič o migrantoch nepísala. Ja som zdieľala autentické videá ich správania.
 
Beriem pripomienku a opravujem otázku na zdieľanie. 
 
Nie je dôležité vykrikovať, aby si vás každý všimol, a robiť nekonečné tlačovky, ale snažiť sa hľadať riešenia a viesť dialóg. Téma migrácie úzko súvisí aj s témou rodiny, keďže vieme, že naše, európske aj slovenské rodiny nie sú podporované v dostatočnej miere, ale peniaze na migrantov sa nájdu vždy. Naše, európske obyvateľstvo je postupne vytláčané a nahrádzané rodinami z iného kultúrneho a náboženského prostredia. Slovenská rodina nie je nijak výrazne vládou podporovaná, nie sú prijímané také opatrenia, aby si rodiny mohli dovoliť mať toľko detí, koľko by si želali. Toto treba zmeniť. Keď to ide v Maďarsku, ktoré je na tom ekonomicky horšie ako my, musí to ísť aj tu.  
 
Vaše politické či spoločenské názory sa stretávajú s odozvou v spoločnosti. Dokonca sa k nim v anketách vyjadrujú vaši bývalí kolegovia z televíznej branže. Niektorí z nich ich otvorene kritizovali. Sklamal vás vtedy niekto z nich nejakou ostrejšou reakciou?
 
Úprimne, tieto reakcie ani nesledujem. Prácu aj atmosféru v TV poznám a tak viem, akú majú redaktori slobodu vo vyjadrovaní svojich skutočných názorov. Každý má svoje účty, ktoré potrebuje zaplatiť, takže niektorí idú ešte nad rámec svojich pracovných povinností a aj vo voľnom čase ukazujú zamestnávateľovi, že majú tie „správne” názory. Neodsudzujem ich. 
 
Prišli ste pre názor o nejakých “kamarátov”?
 
Nehádame sa s mojimi priateľmi pre takéto témy. Ak sa niekto rozhodol z môjho života pre moje názory odísť, je to jeho slobodná vôľa a ja ju rešpektujem. 
 
Čo hovoríte na prezidentskú kampaň? Bola dosť ostrá a osobná, čo vás na nej najviac upútalo?
 
 
Na tejto kampani ma zaujalo hlavne to, že sa opäť opakuje situácia z minulých prezidentských volieb, keď nevíťazia názory, postoje a pravda, ale marketing. Verím tomu, že ak by verejnosť poznala kandidátov takých, akí v skutočnosti sú, ich skutočnú osobnosť a postoje a nemohli by sa vôbec využívať prieskumy verejnej mienky, ktoré sú len nástrojom marketingu, výsledky by boli diametrálne odlišné. Ale nemyslím, že by kampaň bola až taká veľmi ostrá a osobná. 
 
Opäť sú to voľby, kde nejde o skúsenosti, ale o nejaké vízie a presadenie sa vo virtuálnom svete. Je to tak správne?
 
Pokiaľ by tie postoje boli skutočnými postojmi kandidátov, a nie len výsledkom práce mediálnych tímov, psychológov a koučov, neprekážalo by to. Realita je však iná. 
 
V kampani rezonuje aj fakt, že Zuzana Čaputová je žena, na jej stranu sa podľa posledných prieskumov prikláňala až tretina žien. Ako toto vnímate? Môže jej to vo finálne pomôcť alebo uškodiť? Páči sa vám tento ženský faktor vo voľbe alebo by to vôbec nemalo hrať nejakú rolu?
 
Samozrejme, že ženský faktor v politike sa mi páči. Ženy do politiky patria, pretože zmýšľajú inak ako muži, vidia veci inak, vnášajú ženskosť a mäkkosť, rozum posvätený citom. Mnoho žien v politike sa však správa ako muži, tak k veciam pristupujú, a to nie je dobré. Pozitívne na ženách je práve to, čo je skutočne ženské.  
 
Autor: Ľudovít Kusal
 
 
 
- Reklama -