Ak Boris zabojuje o kreslo župana, urobí škrt cez rozpočet viacerým, avizuje Kollárova poslankyňa Šebová. A nechápe poslancov, ktorí sa nevedia ani pozdraviť

0
Boris Kollár, Zuzana Šebová (Autor: Archív Z. Šebovej)

Ako sa Zuzana Šebová ocitla na kandidátke hnutia Sme rodina – Boris Kollár?

S Borisom sme starí priatelia – podotýkam, priatelia. Mám ho rada, lebo má veľké srdce. Keď písal svoje vyjadrenia na Facebooku, čo sa mu nepáči, s čím je nespokojný, podpichla som ho, nech vytvorí politickú stranu a pôjdem do toho s ním. Prešiel nejaký čas a potom som videla v médiách, že Boris zakladá politickú stranu. Povedala som si, fíha. Politika nebola mojím cieľom. Tajne som dúfala, že zabudol, ale nezabudol. Zavolal mi, či teda môže so mnou počítať a dal ma na kandidátku na miesto, na aké ma dal. On už asi najlepšie vie, prečo.

Dá sa teda povedať, že ste ho zdravo nakopli, aby vstúpil do veľkej politiky?

Neviem, či zrovna nakopla, ale áno, zabŕdala som. Síce tvrdil, že kto by ho už volil, ľudia ho poznajú ako multiotecka, človeka, ktorý je neustále záujmom bulváru. A pozrite, nakoniec to vyšlo. Ale myslím si, že to bolo jedinečné, a už sa to nikdy nepodarí nikomu.

V bulvári sa objavilo, že miesto v parlamente ste získali aj pre zhodnosť mena s herečkou Zuzanou Šebovou. Aj vy si myslíte, že vám to pomohlo?

Všetci poznáme Plusku. Oni veľmi chcú byť prví, napísať nejakú bombastickú správu. Nevedeli vôbec, kto som, nemali o mne žiadne info a ani google ma nevedel nájsť…

…respektíve našiel pod menom Zuzana Šebová vašu menovkyňu, herečku…

Áno, našiel herečku, tak spravili spojitosť. Či mi pomohla? Myslím si, že nie, keďže som bola na 10. mieste a aj tak by som sa do parlamentu dostala (kollárovci získali 11 poslaneckých mandátov – pozn. red.). Možno vďaka spoločnému menu som dostala toľko krúžkov, že som sa prekrúžkovala na 7. miesto. Rada Zuzke zaplatím panáka za krúžky (smiech).

Ako sa cítite po vyše polroku v parlamente? S ktorým z kolegov sa vám najlepšie spolupracuje?

Prvé chvíle boli ťažké, lebo človek bol nový a nevedel, ako to chodí. Chvíľami som sa cítila ako Alenka v ríši divov. Spôsob prebiehania schôdzí bol čudesný. Za pol roka sme síce prerokovali aj nejaké zákony, ale gro nášho času pohltilo doťahovanie sa, mali sme tu rokovák, mali sme tu odvolávania. Úprimne? Nie som ani tak sklamaná z koalície, ale som sklamaná z opozície, nie je vôbec jednotná, stále sa niekto do nás naváža, čo sme vlastne za stranu a podobne. Dôvod nepoznám. Dostali sme sa predsa do parlamentu rovnako ako oni, dostali sme mandát od voličov.

Naznačujete teda, že viac sa do vás „navážajú“ paradoxne opoziční kolegovia ako koaliční?

Pán Matovič si neraz kopol… Pani Nicholsonová a pán Poliačik nás tiež veľmi radi „judgujú“. Včera (vo štvrtok – pozn. red.) sa na Facebooku objavil status pani Simony Petrík, ktorá prirovnala vstup Borisa Kollára do politiky k zvoleniu Trumpa a brexitu. Nerozumiem tomu. Druhá vec, čo mi prekáža, je, že mnohým chýba elementárna slušnosť – a hlavne u opozičných poslancov, keď ide kolega oproti vám, nepozdraví vás. Toto ma prekvapuje vždy a znova.

Môžete konkretizovať?

Je tam viac takých a viac-menej sú z opozície. Nechcem nikoho menovať, ale takúto skúsenosť nemám so smerákmi ani s ľuďmi zo SNS. Pozdrav považujem za absolútne prirodzenú vec a elementárnu slušnosť. Tak ma vychovali.

A s kým sa vám teda najlepšie spolupracuje?

Pôsobím v zdravotníckom výbore a v rámci tohto výboru máme celkom korektné vzťahy, teraz myslím poslancov za opozíciu. V zásade nemám problém s ľuďmi, hoci som človek, ktorý hovorí, čo si myslí. Mali by sme pochopiť, že hoci máme rozdielne názory, ako majú poslanci Smeru alebo SNS, môžeme ich priamo a dôrazne vyjadriť, ale to neznamená, že musíme byť nepriateľmi. Povedať, že všetci zo Smeru sú zlodeji, zlí alebo hlúpi ľudia, to určite nie, to by som si ja nikdy nedovolila.

Už ste sa dostali s niektorým z kolegov aj do ostrejšieho konfliktu?

Nie, zatiaľ nie.

Aký je Boris Kollár šéf? Na Slovensku mu prischla nálepka kontroverzného politika štýlu: čo na srdci, to na jazyku.

Vždy sme boli v polohe priateľstva. Teraz, áno, je môj šéf, no nemám s tým najmenší problém. Boris počúva názory, samozrejme, v zásadných otázkach trvá na svojom, ale to neznamená, že nepočúva a nevníma. Boris je fajn človek s veľkým srdcom, pomohol a pomáha mnohým ľuďom (do médií sa dostalo iba pár prípadov). Všetci, ktorí ho súdia, nemajú na to najmenšie právo. Na Slovensku sú aj oveľa bohatší ľudia, ako je Boris, a neurobili pre ľudí, ktorí to potrebujú, nikdy nič. Ani on nemusí, ale robí to preto, lebo chce. To, čo politicky Boris prezentuje, myslí vážne a ja mu verím. Inak by som tu nebola.

Mal by Kollár šancu, keby sa definitívne rozhodol kandidovať za bratislavského župana?

Myslím si, že má veľkú šancu.

Takže ste ho presviedčali, aby išiel do tohto boja?

Nemusím ho presviedčať. Je to len na jeho rozhodnutí. Myslím si ale, že keď Boris pôjde do toho boja, urobí tak škrt cez rozpočet všetkým, ktorí sa cítili víťazmi, lebo Boris má podľa mňa reálnu šancu uspieť.

Ako reagujete na výčitky, že ste v slovenskom parlamente antisystémovým hnutím?

V prvom rade nie som politológ, ale antisystémové je niečo, čo nejde len proti vláde, ale cieľom je zmeniť politický systém ako taký, a to my nechceme. Prišli sme do politiky, aby sme zmenili, to, ako to tu funguje. Že elity, ktoré majú pracovať pre spoločnosť, sa uzatvárajú do vlastného, izolovaného sveta, a vôbec ich nezaujímajú ľudia tam vonku. Viete, keď niekto zbohatol vďaka vlastnej šikovnosti, vďaka vlastného rozumu, férovo podniká, to je absolútne v poriadku. Ale keď niekto podniká s verejnými financiami a peniazmi náš všetkých, to teda v poriadku nie je, to dokáže aj pako z ulice, na to nepotrebujete hlavu. Problémom Slovenska je, že ľudia vo verejných funkciách nemajú trestno-právnu zodpovednosť. Podpíšeš nevýhodnú zmluvu? Nes zodpovednosť. Keby prvý skončil vo väzení, každý ďalší by si rozmyslel, či bude šafáriť s peniazmi spoločnosti.

Čo je vašou hlavnou agendou? Ktoré témy sú vám najbližšie?

Som v zdravotníckom výbore a venujem sa teda tejto problematike. Je to ťažká téma, lebo si myslím – aj keď to nikto nevyslovil, že slovenské zdravotníctvo je na pokraji kolapsu. Vidíme aktuálne kauzu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, zadlžené sú nemocnice, azda všetky, okrem nitrianskej, aj tam je však otázne, či čierne čísla nejdú na úkor zdravia ľudí. Na jednej strane máme solidárne zdravotníctvo pri čerpaní služieb, ale my nemôžeme mať solidárne zdravotníctvo aj na druhej strane. Prečo sa platby do poisťovne za poistencov štátu nerovnajú platbám, aké platia ostatní poistenci? Takto to nemôže fungovať.

Naposledy ste sa zviditeľnili pri kauze CT žilinského župana Juraja Blanára. Ako sa vyvíja táto kauza?

Prípad sa vyvíja tak, že kolegovia z koalície si chcú počkať na vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie, či všetko prebehlo v súlade so zákonom. Predpokladám verdikt áno, že všetko bolo v súlade so zákonom, obstarávalo sa transparentne cez EKS (Elektronický kontrakčný systém – pozn. red.). Problém je, na čo máme fantastický EKS systém, keď v konečnom dôsledku aj tak nakúpime drahšie. A potom sa obstarávatelia obhajujú tým, že inde sa nakúpilo ešte drahšie, to je choré, toto nemôže byť argument. V systéme sú peniaze, problém však je, že nejdú tam, kam majú, ale odlievajú sa do vreciek súkromných osôb alebo súkromných spoločností.

Mám silné podozrenie, že pri nadlimitných zákazkách pre nemocnice existuje kartelová dohoda firiem, ktoré dodávajú tieto zariadenia: ‚tebe dám tento kšeft, druhý bude môj‘. Štát nemôže byť v polohe, že je akoby vydieraný. Na druhej strane, stretla som sa s ľuďmi z firiem, ktoré dodávajú takéto zariadenia, a majú zas problém, že majú nezaplatené faktúry často aj dva roky dozadu. Nadnárodné firmy to zvládnu, ale menšie firmy to položí.

Bude podľa vás v tomto prípade vyvodená politická zodpovednosť a trebárs vzdá sa Blanár funkcie župana alebo poslanca NR SR?

Predpokladám, že nebude, lebo sa použije obľúbená formulka tejto vládnej garnitúry, že všetko bolo v súlade so zákonom. Druhá vec, ktorá mňa veľmi ruší, je konflikt záujmov. Ani župani, ani primátori by nemali sedieť v národnej rade ako poslanci. Takisto ani riaditeľ nemocnice nemá čo sedieť ako poslanec v parlamente. Ako riaditeľ má na jednej strane nad sebou nadriadeného ministra, ale akonáhle sedí v pléne či v zdravotníckom výbore, už má on kompetenciu kontrolovať ministra, čiže svojho nadriadeného. To je choré.

Kauza piešťanského CT priniesla aj vyvodenie politickej zodpovednosti, vtedy vo svojich funkciách skončili šéf parlamentu Pavol Paška, ako aj podpredsedníčka národnej rady za Smer Renáta Zmajkovičová. Nechýbal teraz väčší opozičný tlak?

Ale čo môžeme urobiť? Pozrite sa, mali sme zdravotnícky výbor týkajúci sa sekery vo Všeobecnej zdravotnej. Miestnosť bola plná médií, z koalície však nikto neprišiel, všetci sa ospravedlnili. Výbor nemohol ani začať, lebo nebol uznášaniaschopný, sedeli sme tam ako také ovečky, ako komparz. Aký môžeme urobiť potom tlak? Demonštrácia moci je v našom výbore ukážková.

Prezident Andrej Kiska vetoval rokovací poriadok, koalíciu obvinil z útlaku opozície a odklonu od parlamentnej formy vlády. Súhlasíte s jeho postojom?  

Súhlasím s ním, náš názor sme vyjadrili veľmi jasne. Na úprave mne osobne neprekáža skrátenie času, siahodlhé rozpravy viac ako hodinu totiž nemajú zmysel. Keď chcete povedať dôležité veci, dokážete si to vtesnať do časového limitu a hodinu nikto neupúta pozornosť ľudí. Čo mi prekáža, to sú rôzne sankcie, ako je vykázanie poslanca a tak ďalej. Kto bude určovať to, či je to už cez, alebo je to ok? Toto je problém z môjho pohľadu najvážnejší… Predsedajúci bude súdiť podľa vlastného uváženia. A ako sa budeme vedieť brániť, ak to bude nefér. Taká možnosť nebude!

Podľa návrhu by to mal byť predsedajúci schôdze.

To nemôžeme nechať na jedného človeka, ktorý určí: ‚Vieš čo, toto je už veľa a toto ešte môžeš‘. Toto je nebezpečné. Ani horalky, ani tričká ma netrápia…

Na záver – aspoň v skratke: Čo je najväčší problém súčasnej vlády?

Strany, ktoré sa dostali do koalície so Smerom, hovorili pred voľbami niečo iné. Ľudia im dali hlas, lebo im verili, určite nechceli spojenie so Smerom. Sčasti to chápem, lebo inak nemali šancu vytvoriť vládnu koalíciu. Sklamali však svojich voličov, a ok, tí im to zrátajú, to nie je náš problém. Časom však prídu sporné body a konflikty. Koniec koncov, už sme ich aj videli, napríklad pri koncesiách.

Problém môže nastať aj pri zmene zákona o župných voľbách. SNS už avizovala, že chce postaviť všade svojich kandidátov na županov a logicky teda nemá dôvod podporiť jednokolovú voľbu, ktorá by znížila šance jej kandidátov, ale ktorú podporujú zvyšné dve koaličné strany: Smer a Most-Híd.

Celé je to také na vode. Oni sa musia veľmi citlivo na všetkom dohodnúť. Nie je to už, ako keď vládol SMER sám, to je jasné. Myslím si, že sú v koalícii veci, ktoré nevidíme, resp. sa nedostanú von. Členovia koalície by však mali viac tlačiť na Smer pri riešení všetkých kaúz. Nezávidím im tento zväzok.

Doteraz došlo iba k jednej ministerskej zmene, aj to vynútenej vzhľadom na zmenené pomery v koalícii (ministra dopravy Brecelyho nahradil Ersek). Koľkí ministri z vášho pohľadu už nemali sedieť na svojich stoličkách?

Určite pán Kaliňák, a to nie je o jeho odborných schopnostiach, lebo ho považujem za veľmi schopného ministra vnútra. Problémom sú známe podozrenia v kauze Bašternák. Pán Fico voľakedy tvrdil, že odvolá každého ministra, hoc pri malom podozrení. Dnes sa vyhovára, že mu nebolo nič dokázané. Bolo by dobré, keď by pán Kaliňák odstúpil, mal by prevziať politickú zodpovednosť – tak, ako sa to robí v každej civilizovanej krajine.

Spravila 3. Ficova vláda niečo, za čo by ste ju mohli pochváliť?

Ale áno, aj sme zahlasovali za veľa ich návrhov. To sme hovorili aj pred voľbami, že nebudeme sa riadiť tým – koaličný verzus opozičný návrh. Keď bude dobrý návrh, podporíme ho a aj sme podporili. Zhodneme sa určite v otázke migrácie. Nemôžem predsa povedať, že všetko, čo spravili, urobili zle. 

- Reklama -